Východné Prašnické sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°52′54″S 19°08′32″V / 48,8818°S 19,1422°V / 48.8818; 19.1422
Východné Prašnické sedlo
sedlo
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Banská Bystrica
Obce Liptovské Revúce, Staré Hory
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 920 m n. m.
Súradnice 48°52′54″S 19°08′32″V / 48,8818°S 19,1422°V / 48.8818; 19.1422
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka z Valentovej
Relief Map of Slovakia.png
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Východné Prašnické sedlo (920 m n. m.) je horské sedlo v hrebeni Veľkej Fatry, približne 5 km východne od Krížnej.[1] Sedlom vedie Cesta hrdinov SNP, na ktorú sa pripája chodník z Prašnice i Vyšných Revúc, vedúci po starej lesnej ceste. Leží v Národnom parku Veľká Fatra.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra[2], v hrebeni, vedúcom z Krížnej na Šturec. Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Ružomberok a Banská Bystrica. Severné svahy zasahujú do katastra obce Liptovské Revúce, južné patria obci Staré Hory.[3] Západným smerom leží Veterný vrch (1 040 m n. m.), východným smerom nepomenovaný vrch. Len asi 1 km západne je v hrebeni Prašnické sedlo (1 035 m n. m.), východným smerom je 2 km vzdialené sedlo Veľký Šturec (1 010 m n. m.). Priamo pod sedlom na juhu leží osada Prašnica, ktorá dala sedlu meno a v súčasnosti patrí pod Staré Hory. Severným smerom je horáreň Hajabačka v Suchej doline, ktorá klesá k obci Liptovské Revúce. Ňou preteká riečka Revúca, ktorá odvodňuje severné svahy hrebeňa do Váhu, južná časť hrebeňa napája Starohorský potok v povodí Hrona.[1] V stredoveku viedla sedlom jedna z cestných spojníc Pohronia a Liptova.[4]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-10]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  4. ŠIMKO, Peter. Dejiny cestnej dopravy na Slovensku I: zborník z medzinárodnej konferencie: Sobášny palác v Bytči, 27. septembra 2014. Žilina : Považské múzeum, 2015. 127 s. ISBN 978-80-88877-71-4. S. 17.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]