Južné Rakytovské sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Južné Rakytovské sedlo
sedlo
Južné Rakytovské sedlo WF4.jpg
Južné Rakytovské sedlo
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obce Liptovské Revúce, Ľubochňa
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 295 m n. m.
Súradnice 48°57′20″S 19°10′17″V / 48,9556°S 19,1714°V / 48.9556; 19.1714
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg z Liptovskej Osady
Relief Map of Slovakia.png
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Južné Rakytovské sedlo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Južné Rakytovské sedlo (1 295 m n. m.) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, na juhozápadnom úpätí vrchu Rakytov.[1] Nachádza sa približne 4 km severne od Liptovských Revúc a vedie ním diaľková magistrála z Ploskej do Ružomberka. Leží v Národnom parku Veľká Fatra.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra[2], v turčianskej vetve hlavného hrebeňa. Leží v Žilinskom kraji, okrese Ružomberok a vedie ním hranica katastrálnych území obcí Liptovské Revúce a Ľubochňa. Severovýchodnú časť sedla tvorí úpätie mohutného Rakytova (1 567 m n. m.), juhozápadnú svah bezmenného, výškovo málo výrazného vrchu. Južným smerom sa sedlo zvažuje do údolia Veľká Rakytová, ktorou do Revúcej odteká prebytočná voda z tejto časti hrebeňa. Opačným, severozápadným smerom sa nachádza vetva Ľubochnianskej doliny, ktorá odvádza vodu do Ľubochnianky. Najbližším sídlom sú asi 4 km južne ležiace Liptovské Revúce a približne 6 km východne ležiaca Liptovská Osada.[1]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]