Preskočiť na obsah

Kopa (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kopa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Dolný Kubín, Martin
Obce Kraľovany, Krpeľany, Valča
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Šípska Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 187,2 m n. m.
Súradnice 49°08′13″S 19°08′13″V / 49,137°S 19,137°V / 49.137; 19.137
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Ľubochne
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kopa (Veľká Fatra)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kopa (1 187,2 m n. m.[1]) je vrch v severnej časti Veľkej Fatry. Nachádza sa približne 20 km severovýchodne od Martina.[2]

Nachádza sa na severnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Šípska Fatra, nad sútokom Váhu a Oravy.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Dolný Kubín a Martin a zasahuje na katastrálne územia obcí Kraľovany a Krpeľany.[4] Kopa sa nachádza na severnom konci hlavného hrebeňa a jeho východným predvrcholom vedie Veľkofatranská magistrála. Najbližším sídlom sú severne ležiace Kraľovany a východne situovaná Ľubochňa. Susednými vrchmi sú na západ ležiaci Sokol (783 m n. m.), severne ležiaci Šíp (1 169 m n. m.), východne ležiace Ostré (1 067 m n. m.) a južne ležiaca Magura (1 059 m n. m.). Južne od mohutného masívu sa nachádza Ľubochnianske sedlo, ktorým vedie hlavný hrebeň.[2]

Vrch je súčasťou rozsiahleho masívu, ktorý na západe, severe i východe strmo padá do údolia Váhu. Najvyššiu časť tvorí horský hrebeň, ktorý vedie od východu západným smerom a zakončuje ho nevýrazný vrch Sokol. Kolmo naň vedie južným smerom do Ľubochnianskeho sedla hlavný hrebeň, smerujúci cez Kľak a Ploskú na Ostredok. Masív odvodňujú kratšie potoky, ústiace priamo do Váhu.[2] Hustý porast na svahoch i vrchole umožňuje len veľmi obmedzené výhľady. Južnou časťou masívu v budúcnosti povedie diaľničný tunel Korbeľka.

Hustý porast zamedzuje výhľadu z vrcholu Kopy, no z vhodných čistín je možné pozorovať množstvo okolitých vrchov. Pozorovať je možné napríklad časť Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, Vysoké Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Žiar i Vtáčnik.[5]

Vrchol je prístupný odbočením zo značenej trasy hrebeňovky, ktorá vedie predvrcholom Kopy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 35.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]