Tunel Korbeľka

Tunel Korbeľka
diaľničný tunel
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Cesta	Turany - Hubová
Prechod cez	vrch Vysoký grúň
Poloha	Veľká Fatra
- súradnice	49°08′20″S 19°07′55″V
Dĺžka	5 868 m
Počet rúr	2
Správca	Národná diaľničná spoločnosť
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tunel Korbeľka je plánovaný slovenský diaľničný tunel s dĺžkou 5 868 metrov. Nachádzať sa bude na diaľnici D1 v úseku Turany - Hubová. Po tuneli Višňové bude druhým najdlhším tunelom na D1. Prvé úvahy o tomto tuneli sa objavujú už v polovici 80. rokov minulého storočia. Vtedy sa začala prvýkrát posudzovať trasa diaľnice v úseku Turany - Hubová a z vtedajších analýz ako najprijateľnejší vychádzal variant s tunelom Korbeľka. Následne bola príprava takmer na dvadsať rokov zastavená.

K obnoveniu došlo až koncom roku 2000, kedy si ministerstvo dopravy objednalo štúdiu jednotlivých variantov trasy diaľnice a posúdenie vplyvov na životné prostredie. V roku 2002 posúdilo ministerstvo životného prostredia ako najvýhodnejší variant vedenie diaľnice tzv. "tunelovým variantom" s tunelom Korbeľka. Národná diaľničná spoločnosť však toto odporúčanie ignorovala a presadila tzv. "údolný variant", ktorý prechádzal národnými parkmi Malá Fatra a Veľká Fatra, ďalšími chránenými územiami sústavy Natura 2000 a okrajom Šútova. Odporúčaním rezortu životného prostredia sa podľa ochranárov nezaoberal ani stavebný úrad, čo bolo v rozpore s európsku aj slovenskou legislatívou. Na základe veľkého tlaku od ochranárov sa Európska investičná banka v roku 2009 rozhodla stopnúť financovanie tohto úseku. Následne si tento úsek prešiel rôznymi prepracovaniami, analýzami a štúdiami. Nová objednávka na posúdenie vplyvov prišla až v roku 2016, a závery z posúdenia opäť označili za najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbeľka. Projektovanie bolo ukončené koncom roka 2019. V roku 2025 dostal tento úsek kladné prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a investor mohol ďalej pokračovať s výstavbou tohto úseku. Toto rozhodnutie nezrušil ani Správny súd v Bratislave, ktorý zamietol žalobu.

Súťaž na výstavbu úseku Turany - Hubová bola vyhlásená 12. augusta 2025. Víťaz zatiaľ stále nie je známy.

Prípravne práce a zastavenie financovania

V roku 2002 posúdilo ministerstvo životného prostredia ako najvýhodnejší variant vedenie diaľnice tunelom Korbeľka. Diaľnica by sa tak vyhla obci Šútovo aj chráneným územiam. Národná diaľničná spoločnosť však toto odporúčanie ignorovala a presadila povrchový variant, ktorý prechádzal národnými parkmi Malá Fatra a Veľká Fatra, ďalšími chránenými územiami sústavy Natura 2000 a okrajom Šútova. Odporúčaním rezortu životného prostredia sa podľa ochranárov nezaoberal ani stavebný úrad, čo bolo v rozpore s európsku aj slovenskou legislatívou. Počas zrýchlenej prípravy dokumentácie na územné rozhodnutie, ktorá bola spracovaná v roku 2007 ako súčasť vtedajšej prípravy projektov PPP, vyhľadal zodpovedný riešiteľ ďalší variant trasy úseku, s maximálnym možným prispôsobením sa konfigurácii terénu, bez tunelov Šútovo a Malá Fatra, takzvaný modifikovaný údolný variant. Spomínané tunely boli nahradené zárezmi hlbokými asi 30 m, všetko v oblasti NATURA 2000. Napriek protestom mimovládnych ekologických organizácií, sa rozbehli na trase modifikovaného údolného variantu prípravné práce, teda odhumusovanie, odlesnenie a výstavba prístupových komunikácií. V roku 2010 vyzvalo 118 slovenských a českých vedcov a odborníkov Európsku komisiu, aby začala proti Slovensku konanie pre porušenie európskych smerníc pri výstav­be diaľnice v úseku Turany – Hubová. Ani po sedemnásobnej intervencii prvej Ficovej vlády, sa Európska investičná banka pre nedoriešené ekologické otázky rozhodla Slovensku stopnúť úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo celé jeho financovanie.

Nová štúdia

V druhej polovici roka 2010 Národna diaľničná spoločnosť spracovala Technicko-ekonomickú štúdiu, ktorej cieľom bolo nájsť z ekonomického, ekologického a realizačného hľadiska najvýhodnejší dopravný koridor pre navrhovanú komunikáciu. V októbri 2012 odborná skupina prepracovala a odovzdala revíziu štúdie dodatočných technických opatrení na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 Turany – Hubová na územie sústavy NATURA 2000. Štúdia uložila povinnosť zrealizovať celý rad zmierňujúcich opatrení, čo znamená, nielen nové stavebné objekty, ale navrhnutý bol aj posun osi diaľnice s nevyhnutným zásahom do trvalých záberov pre stavbu diaľnice. To by vyžadovalo v exponovanom území údolného variantu nanovo vybaviť územné rozhodnutie a stavebné povolenie vrátane opätovného vypracovania potrebných dokumentácií.

V decembri 2012 bola vypracovaná štúdia Analýza priameho slnečného svitu na úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, ktorá poukazovala na možné riziko prevádzkovania diaľnice D1 v trase údolného variantu spôsobené namŕzaním mostných konštrukcií v zimnom období. Toto riziko vyplýva z dôvodu, že na úsek diaľnice počas trojmesačného zimného obdobia nedopadá žiadne priame slnečné žiarenie.

V auguste 2013 Ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja SR dostalo dopracovanú revíziu Technicko-ekonomického posúdenia variantov diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová, v ktorej spracovateľ štúdie nepoužil pri výpočte ekonomiky prevádzkových nákladov jednotlivých variantov diaľnice D1 spoločný počiatočný a spoločný koncový bod pre všetky tri varianty. Aj napriek tejto zásadnej nezrovnalosti, keď v porovnávanom úžinovom variante chýbalo asi 3,1 km diaľnice, vyššie menovaná správa hodnotí variant s tunelom Korbeľka ako najvýhodnejší a najefektívnejší. Vymenované problémy a preferovanie údajne technicky a časovo menej náročného údolného variantu D1, ako bol tento variant označovaný, spôsobili, že zrýchlená a intenzívna príprava údolného variantu po takmer šiestich rokoch sa skončila v slepej uličke. Až v roku 2016 ministerstvo dopravy objednalo nové posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré znovu ako najvýhodnejší variant označuje variant obsahujúci tunel Korbeľka. Predmetné posúdenie bolo okamžite napadnuté odporcami tunela pomocou rozkladu, čo je typ odvolacieho konania. Ministerstvo životného prostredia však v roku 2018 jednotlivé rozklady zamietlo a potvrdilo trasovanie cez tunel Korbeľka. Koncom roku 2018 NDS objednala nový projekt diaľnice a tunela Korbeľka. Koncom roku 2019 bolo projektovanie ukončené. Tunel Korbeľka má stále mnoho odporcov, pričom odpor proti tunelu generujú predovšetkým obavy o znehodnotenie či zničenie vodných prameňov vplyvom výstavby či prevádzky tunela. Ekologické organizácie v zásade ale tunelové riešenie preferujú najviac. V januári 2020 Výskumný ústav vodného hospodárstva vydal stanovisko, na základe ktorého bude stavba tunela predmetnom posudzovania vplyvov podľa vodného zákona. V roku 2025 dostal tunelový variant na úseku Turany - Hubová kladné prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a investor mohol ďalej pokračovať s výstavbou tohto úseku. Správny súd v Bratislave nezrušil záverečné stanovisko z tzv. veľkej EIA a zároveň zamietol správnu žalobu žalobcu. 23 rokov po prvom posúdení ministerstva životného prostredia, ktorý už vtedy odporúčal tunelový variant sa všetky úvahy o vedení trasy údolným variantom definitívne skončili.

Nový tender na výstavbu

12. augusta 2024 minister dopravy Jozef Ráž ml. oznámil, že štát vyhlásil súťaž na zhotoviteľa úseku Turany - Hubová, ktorého súčasťou je aj tunel Korbeľka. Zhotovenie úseku má stáť 1,5 miliardy EUR a jeho výstavba bude trvať 7 rokov. 16. decembra 2025 Úrad pre verejné obstarávanie nariadil Národnej diaľničnej spoločnosti zrušiť súťaž na výstavbu úseku Turany - Hubová z dôvodu spornej podmienky účasti, ktoré mohli odradiť a zmenšiť počet uchádzačov v súťaži.

Pozri aj

• Korbeľka
• Diaľnica D1
• Zoznam diaľnic na Slovensku
• Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest