Tunel Soroška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′9″S 20°37′47″V / 48,61917°S 20,62972°V / 48.61917; 20.62972
Tunel Soroška
tunel rýchlostnej cesty
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Cesta Rýchlostná cesta R2.svg Rožňava - Jablonov nad Turňou
Prechod cez pohorie Slovenský kras
Súradnice 48°37′9″S 20°37′47″V / 48,61917°S 20,62972°V / 48.61917; 20.62972
Dĺžka 4 280 m
Počet tubusov 1 tunelová rúra + 1 úniková štôlňa
Začiatok výstavby tunela 2021
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha tunela v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tunel Soroška je plánovaný tunel na rýchlostnej ceste R2 na úseku RožňavaJablonov nad Turňou s dĺžkou 14,1 km v Košickom kraji. Tunel povedie popod Jablonovské sedlo v Slovenskom krase. Dokumentácia na územné rozhodnutie pre tento úsek diaľnice bola spracovaná v roku 2013. V tomto stupni bol tunel Soroška riešený ako dvojrúrový, kategórie 2T-8,0 m. Na základe následného rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR je dokumentácia na stavebné povolenie spracovaná pre jednorúrový tunel kategórie T-8,0 so separátnou únikovou štôlňou. Celková dĺžka tunela je 4248 m. Tunel okrem portálových častí bude budovaný s medzistropom. V rámci bezpečnostno-stavebných úprav je navrhnutých 17 priečnych prepojení vo vzdialenosti max. 250 m a 5 obojstranných núdzových zálivov vo vzdialenosti max. 750 m. V decembri 2019 bola vyhlásená súťaž na zhotoviteľa celého úseku Rožňava - Jablonov nad Turňou, vrátane tunela Soroška. Daný úsek vrátane tunela bude realizovaný v polovičnom profile. Predpoklad vyhlásenia víťaza, podpis zmluvy a zahájenie výstavby je v rokoch 2020 až 2021, doba výstavby činí 5 rokov.[1][2][3][4]

Technické údaje[upraviť | upraviť kód]

V prvej etape bude postavená jedna (ľavá) tunelová rúra kategórie T-8. V mieste plánovanej pravej tunelovej rúry bude v prvej etape postavená úniková štôlňa. Tento návrh je v súlade s návrhom celej rýchlostnej cesty, ktorá je naprojektovaná v polovičnom profile, s jednou tunelovou rúrou v ľavom jazdnom páse. Tunelová rúra bude mať štandardné usporiadanie so šírkou únikových chodníkov 1,0 m. Prvých 200 m a posledných 300 m v smere staničenia je navrhnutých bez medzistropu pre umiestnenie prúdových ventilátorov. Geometria tunela je v týchto úsekoch rovnaká ako v časti s medzistropom. Dôvodom je požadovaná veľkosť prúdových ventilátorov (priemer obežného kolesa 1,5 m) a z toho vyplývajúca požadovaná stavebná výška 2,1 m. V tuneli je navrhnutých 5 núdzových zálivov. Všetky sú riešené ako obojstranné. Vzhľadom na veľmi rozdielne geotechnické kategórie zastihnuté v trase tunela je navrhnutých 5 vystrojovacích tried. Tunel bude razený s protiklenbou (portálové úseky a miesta s najmenej kvalitnými horninami v trase) aj bez protiklenby. Pre razenie zálivov, ktoré reprezentujú 6% dĺžky tunela, sú navrhnuté dve vystrojovacie triedy. Rozsah vystrojovacích tried je determinovaný znalosťou horninového prostredia, ktorá vyplýva z inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. Vzhľadom na topografiu územia je možnosť ďalšieho geologického prieskumu z povrchu veľmi limitovaná. Preto sa projektant zhoduje so závermi inžinierskogeologického prieskumu a síce odporučené využitie únikovej štôlne ako prieskumného diela pred začatím raziacich prác v severnej tunelovej rúre. Vetracia šachta v hlboká 239 metrov bude v tuneli slúžiť na odvod dymu z tunela počas požiaru alebo kongescie. Počas bežného prevádzkového vetrania nebude šachta využívaná. Tým dôjde k minimalizácii environmentálnych dopadov, keďže šachta je vyústená v chránenom území NATURA 2000. Šachta bude spojená s medzistropom tunelovej rúry pomocou horizontálneho vetracieho prepojenia dĺžky 67,5 m. Vetrací systém je navrhnutý s bodovým odsávaním cez vetracie klapky. Očakávaná intenzita dopravy je relatívne nízka a nedosahuje takú úroveň, aby bolo potrebné dopĺňanie čerstvého vzduchu do tunela. Najvhodnejší vetrací systém pre tunel Soroška je tak kombinácia pozdĺžneho vetrania s bodovým odsávaním.[3][2][1]

Úniková štôlňa[upraviť | upraviť kód]

Počas prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie došlo k významnej zmene technického riešenia a tunel je novonavrhnutý iba ako jednorúrový s obojsmernou prevádzkou. Táto skutočnosť vyžaduje realizáciu únikovej štôlne, ktorá bude vyrazená v trase druhej (pravej) tunelovej rúry. V zmysle STN 73 7507 má úniková štôlňa slúžiť ako únikový koridor pre peších. Na základe tejto požiadavky bol navrhnutý gabarit rozmerov 2,0 x 2,4 m. Priestor je vyhovujúci aj pre občasný pojazd obslužnej techniky. Ostenie štôlne je navrhnuté dvojpláštové a to primárne a sekundárne. Tým je zaručená stabilita únikovej štôlne počas celej životnosti tunela. Úniková štôlňa má samostatný systém odvedenia drenážnych vôd, pretože je umiestnená nižšie ako ľavá tunelová rúra.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b PRAGOPROJEKT a.s. - projekce a realizace silničních staveb - Tunel Soroška [online]. www.pragoprojekt.cz, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.
  2. a b Diaľničiari vyhlásili súťaž na zhotoviteľa úseku R2 pri Rožňave, súčasťou bude tunel Soroška - NašaDoprava.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.
  3. a b c PALOČKO, Peter. Ing. [online]. 2/2018, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.
  4. NDS nespí. Súťaž na tunel Soroška, zmluva na križovanie D1/D4 [online]. Pravda.sk, 2019-12-27, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]