Tunel Branisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′47″S 20°54′19″V / 48,996508°S 20,905181°V / 48.996508; 20.905181
Tunel Branisko
diaľničný tunel
Korytné, Západné portál tunela Branisko.jpg
Západný portál
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Cesta Diaľnica D1.svg Beharovce-Fričovce
Prechod cez pohorie Branisko
Súradnice 48°59′47″S 20°54′19″V / 48,996508°S 20,905181°V / 48.996508; 20.905181
Dĺžka 4 975 m
Počet tubusov 1
Staviteľ Váhostav a.s , ZPA Krížik a.s.
Stavebné náklady 8,5 miliardy Sk
Začiatok výstavby 1. apríl 1996
 - Otvorenie 1. tubusu 29. jún 2003
Správca Národná diaľničná spoločnosť
Poloha tunela v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Branisko Tunnel
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Tunel Branisko je slovenský diaľničný tunel na diaľnici D1, ktorý sa nachádza na úseku medzi Beharovcami a Fričovcami, na rozhraní okresov Levoča a Prešov, v katastrálnom území obcí Široké a Korytné. So svojou dĺžkou 4 975 m je v súčasnosti vôbec najdlhším dopravným tunelom na Slovensku[1].

Tunel nahradil náročný prechod cez priesmyk Branisko po štátnej ceste I/18, ktorý leží vo výške 751 m n. m. v pohorí Branisko.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Razba tunela sa začala razením prieskumnej štôlne v osi ľavého (severného) tubusu v apríli roku 1996[2][3]. Prerazený bol v decembri 1997 a dnes slúži ako úniková štôlňa v prípade nehody v tuneli. V budúcnosti sa stane základom pre druhý definitívny tubus pre automobilovú dopravu[4].

Južnú, definitívnu tunelovú rúru začali raziť v máji 1997 a slávnostne bola prerazená dňa 1. mája 1999 za prítomnosti vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu[5]. Pri stretnutí oboch častí tunela počas razenia vznikla odchýlka iba 13 milimetrov[3]. V ďalších mesiacoch nasledovala úprava interiéru tunela, výstavba vetracích šácht a vozovky a inštalácia technologického zariadenia. K slávnostnému otvoreniu tunela v polovičnom profile došlo dňa 29. júna 2003[3]. Do 1. októbra 2003 bol tunel len v skúšobnej prevádzke a maximálna rýchlosť v ňom bola obmedzená na 60 km za hodinu[3]. Na dostavbu druhej tunelovej rúry v súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020.

Na jar v roku 2012 bol v tunel uzavretý, boli nutné opravy "štrbinovej kanalizácie, oprava odsávacích ventilátorov a komplexné skúšky technológií" a vodorovného značenia.[6]

Parametre[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka razenej časti sprevádzkovaného južného tubusu tunela je 4822 metrov. Dĺžka západného, spišského portálu je 73,4 metra a východného, šarišského portálu 79,2 m, teda celková dĺžka tubusu je 4974,6 metra. Maximálne stúpanie v tuneli je 1,2 percenta a celkový svetlý prierez tubusu 68 metrov štvorcových. Prívod čerstvého vzduchu je zabezpečený od portálov, opotrebovaný vzduch je odvádzaný cez vetraciu šachtu hlbokú 120 metrov s priemerom 7 metrov, ktorá sa nachádza približne v polovici tunela[7].

V tuneli je dohromady šesť núdzových zálivov, z toho sú štyri jednostranné a dva obojstranné. Vozovka je cementobetónová a prevádzkovaný tubus je prepojený so súbežnou únikovou štôlňou na trinástich miestach, v priemere na každých 360 metroch. V tuneli sa nachádza spolu 22 núdzových SOS hlások, priemerne na každých 240 metroch a na každých 120 metroch sú umiestnené protipožiarne výklenky s hydrantmi[7]. Nachádza sa v ňom približne 650 svetiel.

V interiéri tunela je pomocou vyžarovacieho kábla cez vyžarovacie štrbiny na frekvencii 92,2 MHz šírený rádiový signál stanice Rádio Slovensko (Slovenský rozhlas 1)[3].

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tunela je kritizovaná najmä kvôli jej predraženiu, pričom existencia faktúr za nevykonané práce vzbudzuje podozrenie z tunelovania rozpočtu na tento projekt. Dodávka technologického vybavenia tunela mala byť údajne predražená takmer trojnásobne z pôvodných 670 miliónov korún na 1,97 miliardy korún. Peniaze mali odísť na súkromné účty osôb zo Slovenska v švajčiarskych bankách[8].

Pochybné financovanie sa prejavilo pri poddimenzovanom geologickom prieskume, ktorý mal za následok nevhodné umiestnenie portálov tunela. V dôsledku toho došlo počas stavby k opakovanému zaplaveniu portálových častí stavby.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam tunelov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  2. Zajtra v programe premiéra: Kontrolný deň výstavby diaľnic [online]. Bratislava : TASR, Mesto.sk, 11.04.1996, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  3. a b c d e Tunel Branisko [online]. [Cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  4. Tunelári [online]. 20.07.2007, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  5. Diaľničným tunelom pod Braniskom prešli v sobotu prvé autá [online]. Obec Široké, 03.05.1999, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  6. TIMKOVÁ, Ingrid. Tunel Branisko už vyčistili [online]. Bratislava : Denník SME, 04.05.2012, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
  7. a b Tunel Branisko [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.
  8. Tunelári v tuneli [online]. Extra Plus, máj 2008, [cit. 2010-12-30]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]