VÁHOSTAV – SK

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48°09′14″S 17°08′34″V / 48,153852°S 17,142829°V / 48.153852; 17.142829

VÁHOSTAV - SK, a.s.
Právna forma akciová spoločnosť
Odvetvie stavebný priemysel
Založená 1954
Sídlo Bratislava, Slovensko
Vedenie Marián Moravčík
Obrat 8,368 mld. Sk (2008)
Zamestnancov približne 1644 (2008)
Dcérske spoločnosti VÁHOSTAV - SK - PREFA, s.r.o. Horný Hričov
VHS - SK - PROJEKT, s.r.o.
IVG VÁHOSTAV-SK, s.r.o. Horný Hričov
CONTROL - VHS - SK, s.r.o. Žilina
Webová stránka www.vahostav-sk.sk
Sídlo na Priemyselnej 6 v Bratislave

VÁHOSTAV - SK, a.s. ([pozn 1] 1992-2001 VÁHOSTAV, a.s., (?)1989-1992 Váhostav, š.p., do 1989 Váhostav, n. p.) je slovenská stavebnícka akciová spoločnosť so sídlom v Bratislave. Hlavným predmetom stavebných aktivít je budovanie dopravných stavieb (ciest, mostov, tunelov, dopravnej infraštruktúry diaľnic a železničných koridorov). Venuje sa tiež výstavbe priemyselných komplexov, vytvára infraštruktúry priemyselných parkov, ekologických a vodohospodárskych stavieb. Významným predmetom činnosti je aj výroba a montáž prefabrikátov.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť vznikla v roku 1954 a v priebehu prvého roku zamestnávala 2334 pracovníkov. Mala 3 závody v Žiline a jeden v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku, Hornom Hričove, Nových Zámkoch a projektovú správu v Bratislave. Náplňou podniku bolo budovanie veľkých vodných diel a priemyselných stavieb pre rôzne odvetvia priemyslu ale aj inžinierske stavby.[2]

Po roku 1958 spoločnosť preorientovala časť kapacít na priemyselnú výstavbu. Medzi najznámejšie stavby vybudované podnikom Váhostav patria vodné dielo Krpeľany, Hričov, priemyselné komplexy zliatinových závodov v Širokej, závody valivých ložísk v Žiline a Kysuckom Novom Meste, automobilový závod Tatra v Čadci, budovy papierní v Ružomberku. V roku 1969 a 1986 bol podnik vyznamenaný Radom práce[2]. Medzi najvýznamnejšie projekty, ktorým sa spoločnosť venuje v súčasnosti je výstavba 2. úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer.

V roku 2006 podnik zamestnával 1309 zamestnancov, z toho 942 robotníkov a 367 technicko-hospodárskych zamestnancov. V roku 2008 zamestnával 1644 pracovníkov, jej prevádzkový zisk sa pohyboval okolo 258,3 milióna Sk (8,5 mil. eur).[3]

Diaľničné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam niektorých diaľničných stavieb, ktoré spoločnosť postavila alebo stavia:

Úsek Počet km Cena Poznámka
Dubná skala - Turany 16,4 138 mil. EUR
Jánovce - Jablonov I. úsek 9 60 mil. EUR v konzorciu s Bögl a Krýsl
Hubová - Ivachnová 15,3 227,3 mil. EUR v konzorciu s OHL
Pstruša - Kriváň 10,4 178 mil. EUR v konzorciu s Doprastav a Strabag
Svrčinovec - Skalité (polprofil) 12,3 330 mil. EUR v konzorciu s Doprastav, Strabag a Metrostav
Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 11,3 427,2 mil. EUR v konzorciu s Doprastav, Strabag a Metrostav

Vlastnícka štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Transparency International Slovensko v marci 2015 zverejnila informácie o vlastníckej štruktúre firmy Váhostav, ktoré naznačujú že okrem firiem Finansist, a. s. a Prvá a Druhá strategická, a. s. spájaných so slovenským veľkopodnikateľom Jurajom Širokým, sú vlastníkmi podstatnej časti firmy nepriamo aj schránkové firmy z Nového Zélandu a Cypru.[4]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uvedení sú predchodcovia de facto; de iure vznikol súčasný podnik v roku 1993 ako dcéra VÁHOSTAVU, a.s., ktorá sa až do roku 2001 volala Prvá slovenská tunelárska, a.s.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Profil spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. [online]. vahostav-sk.sk, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online.
  2. a b Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska. VI. zväzok T-Ž. Veda, Bratislava, s. 230-231
  3. Výročná správa za rok 2008 [online]. vahostav-sk.sk, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online.
  4. VALČEK, Adam. Kostaričania aj schránky z Cypru, odkryli papierových vlastníkov Váhostavu [online]. 27.03.2015. Dostupné online.
  • Obchodný register SR