VÁHOSTAV – SK

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°09′14″S 17°08′34″V / 48,153852°S 17,142829°V / 48.153852; 17.142829

VÁHOSTAV - SK, a.s.
Právna formaakciová spoločnosť
Odvetviestavebný priemysel
Založená1954
SídloBratislava, Slovensko
VedenieMarián Moravčík
Obrat8,368 mld. Sk (2008)
Zamestnancovpribližne 1644 (2008)
Dcérske spoločnostiVÁHOSTAV - SK - PREFA, s.r.o. Horný Hričov
VHS - SK - PROJEKT, s.r.o.
IVG VÁHOSTAV-SK, s.r.o. Horný Hričov
CONTROL - VHS - SK, s.r.o. Žilina
Webová stránkawww.vahostav-sk.sk
Sídlo na Priemyselnej 6 v Bratislave

VÁHOSTAV - SK, a.s. ([pozn 1] 1992-2001 VÁHOSTAV, a.s., (?)1989-1992 Váhostav, š.p., do 1989 Váhostav, n. p.) je slovenská stavebnícka akciová spoločnosť so sídlom v Bratislave. Hlavným predmetom stavebných aktivít je budovanie dopravných stavieb (ciest, mostov, tunelov, dopravnej infraštruktúry diaľnic a železničných koridorov). Venuje sa tiež výstavbe priemyselných komplexov, vytvára infraštruktúry priemyselných parkov, ekologických a vodohospodárskych stavieb. Významným predmetom činnosti je aj výroba a montáž prefabrikátov.[1]

Vlastnícka štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Transparency International Slovensko v marci 2015 zverejnila informácie o vlastníckej štruktúre firmy Váhostav, ktoré naznačujú že okrem firiem Finansist, a. s. a Prvá a Druhá strategická, a. s. spájaných so slovenským veľkopodnikateľom Jurajom Širokým, sú vlastníkmi podstatnej časti firmy nepriamo aj schránkové firmy z Nového Zélandu a Cypru.[2] [3] Podľa registru partnerov verejného sektora je majiteľom (konečným užívateľom výhod) v novembri 2018 Juraj Široký, ktorý sa v minulosti schovával za spleť schránkových firiem. [4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť vznikla v roku 1954 a v priebehu prvého roku zamestnávala 2334 pracovníkov. Mala 3 závody v Žiline a po jednom v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku, Hornom Hričove, Nových Zámkoch a projektovú správu v Bratislave. Náplňou podniku bolo budovanie veľkých vodných diel a priemyselných stavieb pre rôzne odvetvia priemyslu ale aj inžinierske stavby.[5]

Po roku 1958 spoločnosť preorientovala časť kapacít na priemyselnú výstavbu. Medzi najznámejšie stavby vybudované podnikom Váhostav patria vodné dielo Krpeľany, Hričov, priemyselné komplexy zliatinových závodov v Širokej, závody valivých ložísk v Žiline a Kysuckom Novom Meste, automobilový závod Tatra v Čadci, budovy papierní v Ružomberku. V roku 1969 a 1986 bol podnik vyznamenaný Radom práce[5]. Medzi najvýznamnejšie projekty, ktorým sa spoločnosť venuje v súčasnosti je výstavba 2. úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer.

V roku 2006 podnik zamestnával 1309 zamestnancov, z toho 942 robotníkov a 367 technicko-hospodárskych zamestnancov. V roku 2008 zamestnával 1644 pracovníkov, jej prevádzkový zisk sa pohyboval okolo 258,3 milióna Sk (8,5 mil. eur).[6]

Kauza Váhostav[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Váhostav

Váhostav (aj Doprastav) sa v roku 2013 dostal do problémov. V decembri 2014 meškal s preplácaním faktúr svojim dodávateľom a dlhoval tak svojim veriteľom vyše 100 miliónov eur.[7] Vo februári 2015 sa začalo hovoriť o reštrukturalizácii celého podniku s tým, že veritelia mali dostať naspäť len približne 10 % zo svojich pohľadávok. V marci 2015 Váhostav tvrdil, že vyplatí len asi šestinu (15,3%) svojich dlhov (16 miliónov eur z viac ako 104 miliónov). Celkovo dovtedy neuhradil faktúry takmer 700 dodávateľom, z toho 90 živnostníkom. [8] Na jar a v lete 2015 (pred voľbami naplánovanými na marec 2016) začala kauza politicky rezonovať. [9] Opozícia za vzniknuté problémy vinila premiéra Fica a jeho vládu aj preto, že za ukázalo, že za firmou je Juraj Široký[10] blízky Smeru.

Vláda sa koncom apríla 2015 rozhodla problém riešiť prijatím zákona Lex Váhostav a štát začal za polovicu hodnoty vykupovať dlžobné pohľadávky cez Slovenskú reštrukturalizačnú spoločnosť (SRS). [4][3] V máji 2015 schválila sudkyňa Katarína Bartalská reštrukturalizačný plán firmy[11]. Na takúto dohodu (polovičná cena) pristúpilo 467 subjektov s pohľadávkami v hodnote 26,5 milión. [12]

V novembri 2018 bolo oznámené že podľa reštrukturalizačného plánu mal Váhostav za päť rokov zaplatiť 5 miliónov, čo plní a splatil tri z piatich splátok vo výške takmer tri milióny eur. Štvrtú splatí do júna 2019 a poslednú do júna 2020. [4][13] Päť miliónov predstavuje 18,75 % z nominálnej hodnoty 467 zistených nezabezpečených pohľadávok[13] v celkovej sume 26,5 milióna. Avšak Váhostav bude povinný zaplatiť SRS zo svojho zisku sumu predstavujúcu 50 % pohľadávok, teda bude povinný zaplatiť SRS ešte 31,25 % (50,00% - 18,75%) z 26,5, teda 8,3 milióna eur. Podmienkami splácania sa zaoberala vláda v januári 2019. Správu o odkupovaní pohľadávok nezabezpečených veriteľov na rokovanie vlády predkladá Ministerstvo financií SR, ktoré navrhuje opatrenia v súvislosti s podlžnosťami Váhostavu-SK. [13] V kauze tak zostal obvinený len generálny riaditeľ spoločnosti (vo funkcii od roku 2006 do svojho dovolania v roku 2014) Ján Kato. [14] Kato mal pri uhrádzaní platieb jednotlivým veriteľom niektorých zvýhodňovať na úkor druhých. K takémuto konaniu malo dochádzať v rokoch 2012 až 2014, kedy bola firma už v platobnej neschopnosti. V októbri 2020 Kato uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Dostal trest 2 roky s odkladom na 5 rokov, vzhľadom na to že sa priznal, nijako sa neobohatil a bol pri vyšetrovaní súčinný. [15]

Diaľničné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam niektorých diaľničných stavieb, ktoré spoločnosť postavila alebo stavia:

Úsek Počet km Cena Poznámka
Dubná skala - Turany 16,4 138 mil. EUR
Jánovce - Jablonov I. úsek 9 60 mil. EUR v konzorciu s Bögl a Krýsl
Hubová - Ivachnová 15,3 227,3 mil. EUR v konzorciu s OHL
Pstruša - Kriváň 10,4 178 mil. EUR v konzorciu s Doprastav a Strabag
Svrčinovec - Skalité (polprofil) 12,3 330 mil. EUR v konzorciu s Doprastav, Strabag a Metrostav
Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 11,3 427,2 mil. EUR v konzorciu s Doprastav, Strabag a Metrostav

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uvedení sú predchodcovia de facto; de iure vznikol súčasný podnik v roku 1993 ako dcéra VÁHOSTAVU, a.s., ktorá sa až do roku 2001 volala Prvá slovenská tunelárska, a.s.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Profil spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. [online]. vahostav-sk.sk, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online.
  2. VALČEK, Adam. Kostaričania aj schránky z Cypru, odkryli papierových vlastníkov Váhostavu [online]. 27.03.2015. Dostupné online.
  3. a b Piati Kostaričania aj schránky na Cypre. Pozrite sa, kto vlastní Váhostav. HNOnline. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  4. a b c DÖMEOVÁ, Annamária. Kauza Váhostav je na konci. Jediným obvineným je exšéf Kato. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  5. a b Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska. VI. zväzok T-Ž. Veda, Bratislava, s. 230-231
  6. Výročná správa za rok 2008 [online]. vahostav-sk.sk, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online.
  7. Váhostav dlhuje viac ako 100 miliónov eur [online]. Pravda.sk, 02.12.2014, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  8. Váhostav vyplatí šestinu dlhov. HNOnline. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  9. Váhostav [online]. HNonline.sk, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  10. Kráľ štátnych zákaziek. To je legendami opradený Široký. HNOnline. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  11. Širokého Váhostav prežije. Sudkyňa schválila ozdravný plán. HNonline. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  12. SITA. Bývalý šéf Váhostavu má uzavrieť dohodu o vine a treste. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-09-18. Dostupné online [cit. 2020-10-01]. ISSN 1335-4418.
  13. a b c Váhostav spláca peniaze, ktorými ho štát zachránil pred bankrotom [online]. Pravda.sk, 2019-01-07, [cit. 2019-01-07]. Dostupné online.
  14. DÖMEOVÁ, Annamária. Kauza Váhostav je na konci. Jediným obvineným je exšéf Kato. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  15. ODKLADAL, Martin. Kauza reštrukturalizácie: Bývalý šéf Váhostavu spoznal trest [online]. Ringier Axel Springer Slovakia, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  • Obchodný register SR