Horný Hričov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°15′13″S 18°39′17″V / 49,253611°S 18,654722°V / 49.253611; 18.654722
Horný Hričov
obec
Horný Hričov-kapl2.jpg
Horný Hričov, kaplnka z r. 1899
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Rieka Váh
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°15′13″S 18°39′17″V / 49,253611°S 18,654722°V / 49.253611; 18.654722
Rozloha 5,78 km² (578 ha) [1]
Obyvateľstvo 787 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 136,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Dušan Ďuríček[3] (nezávislý)
PSČ 013 42
ŠÚJ 517593
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obec Horný Hričov
Obecný úrad 191
013 42 Horný Hričov
E-mailová adresa starosta@hornyhricov.sk
Telefón 041/568 01 29
Fax 041/568 03 69
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Horný Hričov
Webová stránka: www.hornyhricov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Horný Hričov je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na severnom okraji Bytčianskej kotliny, z juhu tiesnená Súľovskými vrchmi a zo severu a západu korytom Váhu. Východne od obce sa nachádza vodná nádrž Hričov, juhozápadne stojí žilinské letisko. Južným okrajom obce vedie železničná trať Bratislava – Žilina, no tiež diaľnica D1 a cesta I/61.

Žilina je vzdialená 8 km východne, Bytča 11 km juhozápadne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka o obci Rizot (Rizoi), patriacej pod hričovské panstvo, sa zachovala z roku 1208. Poloha na starej považskej ceste predpokladá staršie osídlenie, čo potvrdzuje aj existencia neďalekého hradu. Od roku 1254 patrilo tunajšie panstvo magistrovi Tolušovi (Bartolomej). Od roku 1265 patril „castrum Hrichou“ Mikulášovi z rodiny Beychovcov, od roku 1424 prešiel do majetku kráľovny Barbory, manželky Žigmunda Luxemburského. V polovici 15. storočia hrad i panstvo ovládli Husiti, po roku 1469 sa jeho majiteľom stal Blažej Podmanický. Po roku 1563 sa správcom majetkov stal František I. Turzo, následne boli obce hričovského panstva, vrátane Horného Hričova, pripojené k bytčianskemu panstvu.

Obyvatelia sa venovali zaoberali poľnohospodárstvu, chovom oviec a prácou v okolitých lesoch. Počas sčítania ľudu v roku 1784 mal Horný Hričov 63 domov, v ktorých žilo 374 obyvateľov, v roku 1828 sa ich počet zvýšil na 487. Poľnohospodársky ráz si obec udržala aj po vzniku Prvej republiky, kedy sa tu okrem ľanového plátna tkali aj koberce, no tiež fungovala píla a dve tehelne. V rokoch 1920 a 1924 Horný Hričov vyhorel, priehradu dokončili v roku 1962, kedy bola zaplavená časť chotára.

Od roku 1960 patrí do okresu Žilina.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]