Žilina (okres)
| Žilina | |
| okres | |
 Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Rozloha | 815,08 km² (81 508 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 160 360 (31. december 2024) [2] |
| Hustota | 196,74 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Tel. predvoľba | 041 |
| EČV (do r. 2022) | ZA, ZI, ZL [3] |
| Kód okresu | 511 |
| LŠÚJ 1 (LAU 1) | SK031B |
| Členenie | - |
| Mestá | 3 |
| Obce | 50 |
 Interaktívna mapa okresu | |
| Commons: Žilina District | |
| Štatistika: statistics.sk | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 160 360 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 197 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2024). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Okres je súčasťou Horného Považia. Veľkú časť rozlohy okresu zaberá najmä v jeho centrálnej časti Žilinská kotlina, na západe potom Bytčianska kotlina a okrajové časti patria okolitým pohoriam. Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.
Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Poloha okresu s ekonomicky a hospodársky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca). Otvorením úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou sa veľká časť tranzitnej dopravy presunula mimo krajského mesta. Mimo medzinárodných koridorov E50, E442 a E75, trasovaných okrajom mesta, vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/61 od Bytče na cestu I/18 do Vrútok, po ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze. Nezanedbateľná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu.[4]
Kultúra v okolí Žiliny
[upraviť | upraviť zdroj]Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[5] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.
Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:
- Považie (na úseku Strečno – Predmier)
- údolie Varínky – tzv. Terchovská dolina
- obce podjavornícke: Dlhé Pole, Veľké Rovné, Kolárovice a Štiavnik
- údolie Rajčanky – tzv. Rajecká dolina a Čičmany, ktoré svojou ľudovou kultúrou inklinujú ku vzdialenejším obciam Strážovskej hornatiny – Zliechovu, Valaskej Belej, Čavoju, Košeckému Rovnému a Košeckému Podhradiu.
Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[6] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná a Horná Tižina, Terchová).
Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícka forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska a v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.
Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a z Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[7] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho nahradili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.
V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.
Kroj
[upraviť | upraviť zdroj]Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[8]
Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou, tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.
Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.
Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[8] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.
Zoznam obcí
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – SR-oblasť-kraj-okres, m-v [om7015rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – SR-oblasť-kraj-okres, m-v (ročne) [om7102rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
- ↑ J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
- ↑ Tabuľka - Žilina (okres)
- ↑ J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
- 1 2 J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – SR-oblasť-kraj-okres, m-v (ročne) [om7102rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Žilina rozdelený podľa obcí a miest
- Zoznam okresov na Slovensku
- Administratívne členenie Slovenska
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žilina (okres)
