Preskočiť na obsah

Žilina (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žilina
okres
Poloha okresu Žilina  v Žilinskom kraji (klikacia mapa)okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres Žilina
Poloha okresu Žilina v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 815,08 km² (81 508 ha) [1]
Obyvateľstvo 160 360 (31. december 2024) [2]
Hustota 196,74 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV (do r. 2022) ZA, ZI, ZL [3]
Kód okresu 511
LŠÚJ 1 (LAU 1) SK031B
Členenie -
Mestá 3
Obce 50
Map
Interaktívna mapa okresu
Commons: Žilina District
Štatistika: statistics.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Rajecka kotlina z Kozla
Lietavský hrad
Domašínsky meander v Strečnianskej úžine
Tiesňavy v Národnom parku Malá Fatra
Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline

Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 160 360 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 197 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2024). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.

Okres je súčasťou Horného Považia. Veľkú časť rozlohy okresu zaberá najmä v jeho centrálnej časti Žilinská kotlina, na západe potom Bytčianska kotlina a okrajové časti patria okolitým pohoriam. Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.

Poloha okresu s ekonomicky a hospodársky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca). Otvorením úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou sa veľká časť tranzitnej dopravy presunula mimo krajského mesta. Mimo medzinárodných koridorov E50, E442 a E75, trasovaných okrajom mesta, vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/61 od Bytče na cestu I/18 do Vrútok, po ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze. Nezanedbateľná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu.[4]

Kultúra v okolí Žiliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[5] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.

Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:

Čičmanskí chlapi v kroji

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[6] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná a Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícka forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska a v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.

Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a z Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[7] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho nahradili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.

V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.

Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[8]

Ukážka tkania plátna na tradičných drevených krosnách.

Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou, tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.

Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.

Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[8] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.

Zoznam obcí

[upraviť | upraviť zdroj]
ObecTypRozloha
(km²)
Počet obyvateľov
(31. 12. 2024)[9]
Hustota zaľudnenia
(obyv./km²)
Prvá pís.
zmienka
Beláobec38,613 26684,59 1378
Bitarováobec3,64907249,18 1393
Brezanyobec3,66692189,07 1393
Čičmanyobec25,611244,84 1200
Divinaobec21,882 456112,25 1325
Divinkaobec5,171 015196,32 1393
Dlhé Poleobec41,031 93947,26 1320
Dolná Tižinaobec13,121 510115,09 1439
Dolný Hričovobec12,451 692135,9 1208
Ďurčináobec12,51 08086,4 1393
Fačkovobec37,5266617,75 1351
Gbeľanyobec7,131 586222,44 1362
Horný Hričovobec5,78884152,94 1208
Hôrkyobec2,321 042449,14 1393
Hričovské Podhradieobec2,04343168,14 1265
Jasenovéobec6,2760396,17 1407
Kamenná Porubaobec14,181 852130,61 1365
Kľačeobec2,07438211,59 1511
Konskáobec5,311 676315,63 1350
Kotrčiná Lúčkaobec4,15695167,47 1439
Krasňanyobec15,181 669109,95 1354
Kuneradobec22,941 14449,87 1488
Lietavaobec10,011 728172,63 1300
Lietavská Lúčkaobec6,51 873288,15 1393
Lietavská Svinná-Babkovobec18,31 72594,26 1393
Lutišeobec20,0875837,75 1662
Lysicaobec15,5390158,02 1475
Malá Čiernaobec4,2633578,64 1471
Mojšobec2,591 496577,61 1270
Nededzaobec6,311 092173,06 1384
Nezbudská Lúčkaobec8,2139948,6 1439
Ovčiarskoobec4,89744152,15 1289
Paština Závadaobec7,3326035,47 1402
Podhorieobec6,421 093170,25 1393
Porúbkaobec3,45519150,43 1362
Rajecmesto31,465 703181,28 1193
Rajecká Lesnáobec39,271 19230,35 1413
Rajecké Teplicemesto11,852 833239,07 1376
Rosinaobec7,323 374460,93 1341
Stráňavyobec10,871 897174,52 1357
Stránskeobec18,7595050,67 1368
Strážaobec3,17686216,4 1439
Strečnoobec13,182 572195,14 1321
Svederníkobec11,561 733149,91 1321
Šujaobec2,42323133,47 1393
Teplička nad Váhomobec10,884 389403,4 1267
Terchováobec84,543 93946,59 1580
Turieobec27,22 15879,34 1386
Varínobec19,093 870202,72 1223
Veľká Čiernaobec4,8237076,76 1361
Višňovéobec15,173 013198,62 1393
Zbyňovobec7,05899127,52 1407
Žilinamesto80,0480 2571 002,71 1208

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hustota obyvateľstva – SR-oblasť-kraj-okres, m-v [om7015rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – SR-oblasť-kraj-okres, m-v (ročne) [om7102rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
  5. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
  6. Tabuľka - Žilina (okres)
  7. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
  8. 1 2 J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
  9. Počet obyvateľov podľa pohlavia – SR-oblasť-kraj-okres, m-v (ročne) [om7102rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]