Vážska vodná cesta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sútok Váhu s Dunajom v Komárne
Vodné dielo Kráľová na Váhu, vpravo plavebná komora
Rieka Váh v Piešťanoch - Krajinský most
Rieka Váh v Trenčíne
Vodné dielo Hričov na Váhu pri Žiline

Vážska vodná cesta (VVC) je plánovaná a sčasti realizovaná vodná cesta medzinárodného významu spájajúcej mesto Žilinu s Dunajom.

Južné napojenie Váhu na Dunaj je mimoriadne významné. Splavenie Váhu umožní priamy export výrobkov podnikom ležiacich v blízkosti Vážskej vodnej cesty (napr. SES Tlmače, Drôtovňa Hlohovec, Duslo, a. s. Šaľa) do záujmových oblastí vodnou dopravou. Napojením na Dunaj je Slovensko z hľadiska vodnej dopravy priamo napojené cez Prieplav Rýn-Mohan-Dunaj na medzinárodnú sieť vodných ciest 15tich európskych štátov. Južné prepojenie smeruje prepravu aj do Grécka, Turecka a do štátov blízkeho a ďalekého Východu.

Napojenie na vodný koridor Dunaj-Odra-Labe prostredníctvom alternatívnej trasy Váh-Morava otvára možnosti priameho spojenia Slovenska s baltskými prístavmi, ale aj integrovanie do siete vodných ciest Bieloruska, Ukrajiny a Ruska

Lode by dosiahli Žilinu prekonaním pätnástich plavebných komôr. Na prípadné prepojenie s Odrou by bolo treba ďalších viac ako pätnásť plavebných komôr a lodných výťahov. Alternatívne pri vybudovaní 2100 metrov dlhého preplavného tunela by lode medzi Žilinou a Bohumínom museli prekonať asi trinásť plavebných komôr a lodných výťahov.

Projekt Vážskej vodnej cesty nie je konkurenciou vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe. „Stratégia prípravy vodnej cesty Dunaj-Odra-Labe nie je chápaná ako konkurenčná alternatíva vodnej cesty Váh-Odra, ale ako logické spojenie v rámci magistrálnych vnútrozemských vodných ciest Labe (E 20), Odry (E 30) a Dunaja (E 80). Obidve vodné cesty si nebudú vzájomne konkurovať, ale budú sa vzájomne dopĺňať a budú realizačným výstupom Európskej dohody AGN.“ [1]

Súčasný stav projektu[upraviť | upraviť zdroj]

Celková dĺžka VVC od Komárna po Žilinu predstavuje 250 km. Stavba vodnej cesty je rozdelená na 4 etapy[2]:

  • 1. etapa: Komárno - Sereď v dĺžke 75 km je v súčasnosti splavná, ale kvôli nevybudovanému vodnému dielu Nagymaros trpí úsek medzi Komárnom a prvou plavebnou komorou Selice značným kolísaním hladín a nedostatočnej plavebnej hĺbke. Pre vyriešenie tohto problému sa plánuje stavba nového stavidla Kolárovo (27,4 RKM) v tomto úseku.
  • 2. etapa: Sereď - Púchov 124 km
  • 3. etapa: Púchov - Žilina 51 km
  • 4. etapa: Žilina - Odra návrh 98 km

Vláda Českej republiky dňa 15. apríla 2015 prijala aktualizáciu Politiky územného rozvoja ČR v rámci ktorej bol zámer prepojenie Odra-Váh vypustený.[3]

Uvažuje sa o alternatívnom prepojenie Vážskej vodnej cesty s riekou Moravou (a vodným koridorom Dunaj-Odra-Labe) v trase Hlohovec-Kúty.[4]

Základné parametre vodnej cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Na Vážskych vodných dielach bolo dokončených niekoľko plavebných komôr v niekoľkých parametroch[5]:

  • Trieda III - rozmery plavebných komôr: 70 x 9 m

V týchto parametroch boli vybudované plavebné komory na jedenástich vodných dielach na Váhu medzi Kráľovou a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúžia len na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va s rozmermi plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkom 4,0 m.

Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb: [6]

  • Vodné dielo Kolárovo
  • Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová
  • Vodné dielo Sereď - Hlohovec - Výstavba vodného diela je v konečnej fáze prípravy, začatie stavby sa predpokladalo v roku 2010. [7]
  • Plavebná komora Madunice
  • Plavebná komora Horná Streda
  • Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom
  • Plavebná komora Kostolná
  • Plavebná komora Trenčín
  • Plavebná komora Dubnica
  • Plavebná komora Ilava
  • Plavebná komora Ladce
  • Lodné zdvíhadlo Nosice
  • Plavebná komora Považská Bystrica
  • Plavebná komora Mikšová
  • Plavebná komora Hričov

Plánované prístavy

Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 6 cestných a 3 železničné mosty. Minimálna podjazdná výška mostov bude 7 m.

  • Železničný most Šaľa
  • Cestný most v Hlohovci
  • Kolonádový most v Piešťanoch
  • Železničný most v Trenčíne - Výstavba nového železničného mosta v Trenčíne bude dokončená v roku 2017.
  • Železničný most v Nemšovej
  • Cestný most v Nemšovej
  • Cestný most v Ilave
  • Cestný most v Nosiciach
  • Cestný most v Oblazove

Úsek Žilina - Bohumín[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek predstavuje preplavné prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre, čo by konečnom dôsledku umožnilo spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora. Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina-Čadca. Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Jelša (územie SR) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína. Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006". Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa o splavnení Odry na celom jej toku. Realizácia plavebného spojenia Váhu a Odry v úseku Žilina-Bohumín sa dosiahne vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch:

  1. stavba Plavebná komora Budatín (územie Slovenska)
  2. stavba Prieplav Budatín - Rudinka (územie Slovenska)
  3. stavba Plavebná komora Rudinka (územie Slovenska)
  4. stavba Prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska)
  5. stavba Plavebná komora Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska)
  6. stavba Prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec (územie Slovenska)
  7. stavba Plavebná komora Kysucký Lieskovec (územie Slovenska)
  8. stavba Prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno (územie Slovenska)
  9. stavba Plavebná komora Krásno (územie Slovenska)
  10. stavba Prieplav Krásno - Čadca (územie Slovenska)
  11. stavba Plavebná komora Čadca (územie Slovenska)
  12. stavba Prieplav Čadca - Raková (územie Slovenska)
  13. stavba Lodné zdvíhadlo Raková (územie Slovenska)
  14. stavba Prieplav Raková - Dejúvky (územie Slovenska)
  15. stavba Lodné zdvíhadlo Dejúvky (územie Slovenska)
  16. stavba Plavebný tunel Jablunkov (územie Slovenska-Česka)

Na tieto stavby by nadviazala celkom 16 stavieb (prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenska a 9 stavieb na území Poľska, ktorými by sa dosiahlo prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderskou vodnú cestu.

Priaznivé vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneného Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť.

Projekt je založený na princípe zhodnotenia:

  • Plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy
  • Energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární
  • Využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu
  • Ekologizácia a revitalizácia územia pozdĺž Váhu
  • Možnosti vybudovanie obchodných a priemyselných zón

Negatívne vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Vybudovanie úseku Žilina - Bohumín si vyžiada veľké finančné náklady na výstavbu a nezvratný zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať Moravsko-sliezske Beskydy s výškou vrcholovej zdrže minimálne 470 m n. m. (pri využití prieplavného tunela s dĺžkou 5 500 m). [8]

Trieda VI.a - Rozmery plavebných komôr : 110 × 24 × 4,5 m

  • Vodné dielo Kráľová
  • Vodné dielo Selice

Trieda III - Rozmery plavebných komôr : 70 x 9 m

V týchto parametroch boli vybudované plavebnej komory na 11 vodných dielach na Váhu medzi králi a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúži iba na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va o rozmeroch plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkem 4,0 m.

Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb:

  • Vodné dielo Kolárovo
  • Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová
  • Vodné dielo Sereď - Hlohovec
  • Plavebná komora Madunice
  • Plavebná komora Horná Streda
  • Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom
  • Plavebná komora Kostolná
  • Plavebná komora Trenčín
  • Plavebná komora Dubnica
  • Plavebná komora Ilava
  • Plavebná komora Ladce
  • Lodné zdvíhadlo Nosice
  • Plavebná komora Považská Bystrica
  • Plavebná komora Mikšová
  • Plavebná komora Hričov

Plánované prístavy

  • Prístav Hlohovec
  • Prístav Nové Mesto nad Váhom
  • Prístav Trenčín
  • Prístav Dubnica
  • Prístav Púchov
  • Prístav Šaľa
  • Prístav Sereď
  • Prístav Považská Bystrica
  • Prístav Žilina

Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 6 cestných a 3 železničné mosty . Minimálna podjazdová výška mostov bude 7 m.

  • Železničný most Šaľa
  • Cestný most v Hlohovci
  • Kolonádový most v Piešťanoch
  • Železničný most v Trenčíne
  • Železničný most v Nemšovej
  • Cestný most v Nemšovej
  • Cestný most v Ilave
  • Cestný most v Nosice
  • Cestný most v Oblazove

Spojenie Váh-Odra - úsek Žilina - Bohumín

Tento úsek predstavuje průplavní prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre , čo v konečnom dôsledku umožňuje spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora . Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina - Čadca . Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Olše ( územie SR ) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína . Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru Dunaj - Odra - Labe na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006" . Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa so splavněním Odry na celom jej tok . Realizácia průplavního spojenie Váhu a Odry v úseku Žilina - Bohumín by sa dosiahlo vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch:

Stavby na území Slovenska

  • plavebná komora Budatín
  • prieplav Budatín - Rudinka
  • plavebná komora Rudinka
  • prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto
  • plavebná komora Kysucké Nové Mesto
  • prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec
  • plavebná komora Kysucký Lieskovec
  • prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno
  • plavebná komora Krásno
  • prieplav Krásno - Čadca
  • plavebná komora Čadca
  • prieplav Čadca - Raková
  • lodné zdvíhadlo Raková
  • prieplav Raková - Dejúvky
  • lodné zdvíhadlo Dejúvky
  • plavebný tunel Jablunkov (zasahuje aj na územie Česka)

Na tieto stavby nadväzuje celkom 16 stavieb ( prieplavy , plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenska a 9 stavieb na území Poľska , ktorými sa dosiahne prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderské vodnú cestu.

Prínosy

  • Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneni Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť.
  • Projekt je založený na princípe zhodnotenie:
  • plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy
  • energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární
  • využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu
  • ekologizácia a revitalizácie územia pozdĺž Váhu
  • možnosť vybudovania obchodných a priemyselných zón

Negatíva a komplikácie

Vybudovanie úseku Žilina-Bohumín by si vyžiadalo veľké finančné náklady na výstavbu a zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať Moravskoslezské Beskydy s vrcholovou zdrží vo výške minimálne 470 m nm (pri využití průplavního tunela o dĺžke 5500 m). Zástupcovia hospodárstva v Moravskosliezskom kraji nesúhlasí s prepojením Odry a Váhu cez Jablunkovský priesmyk, pretože nerieši prístup na vodnú cestu Moravskosliezskym firmám a neumožňuje prepojenie Odry a Labe. Preferovaným vodným spojením v Česku je vodný koridor Dunaj-Odra-Labe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°48′39″S 17°54′13″V / 48,810804°S 17,903724°V / 48.810804; 17.903724

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]