Kysucké Nové Mesto (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kysucké Nové Mesto
okres
okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres ŽilinaPoloha okresu Kysucké Nové Mesto v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Kysucké Nové Mesto na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 173,68 km² (17 368 ha) [1]
Obyvateľstvo 32 890 (31. december 2020) [2]
Hustota 189,37 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV KM [3]
Kód okresu 504
Členenie -
Mestá 1
Obce 13
Commons: Kysucké Nové Mesto District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Slovenský portál

Okres Kysucké Nové Mesto je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 173,68 km², žije tu 32 890 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 189 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2020). Správne sídlo okresu je mesto Kysucké Nové Mesto. Od roku 1960 do 1996 bol zlúčený s okresom Čadca so sídlom v Čadci.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1922[upraviť | upraviť zdroj]

Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Kysucké Nové Mesto súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Kysuckom Novom Meste. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Kysucké Nové Mesto, ktorý vydržal až do roku 1922.[4][5]

Roky 1923 – 1960[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Kysucké Nové Mesto vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnej dobe obsahoval naviac aj časť územia obce Dlhá nad Kysucou a Zádubnie (dnes časť Žiliny). Najväčší rozdiel bol v tom, že tu patrilo aj okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny. Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.

V roku 1949 bola časť územia dnešnej obce Dlhá nad Kysucou prevedená do okresu Čadca. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Kysucké Nové Mesto sa stalo súčasťou Žilinského kraja.[4][5]

Po roku 1960[upraviť | upraviť zdroj]

Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol okres Kysucké Nové Mesto zrušený a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Celé územie sa zároveň stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrvalo až do zrušenia krajov v roku 1990.

Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 znovu vznikol okres Kysucké Nové Mesto ako súčasť Žilinského kraja, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a je rozlohou najmenším okresom na Slovensku (s výnimkou mestských okresov tvoriacich Bratislavu a Košice).[4] Okres je uzavretý medzi okresom Čadca na severe a okresom Žilina na juhu. Územie je rozdelené medzi pohoria Javorníky na západe a Kysucká vrchovina na východe. Najvyšším vrchom okresu je 999 m n. m. vysoká Ľadonhora v Kysuckej vrchovine nad obcou Horný Vadičov.

Spolu s územím okresu Čadca tvorí okres Kysucké Nové Mesto historický región Kysuce. V minulosti (podľa delenia z rokov 1980/1981) tieto dva okresy tvorili rovnomennú oblasť cestovného ruchu. V súčasnosti však spolu s ďalšími okresmi tvorí región cestovného ruchu Horné Považie.

Hlavným vodným tokom okresu je rieka Kysuca, jej najdlhšími prítokmi sú Vadičovský potok a Neslušanka.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Do okresu patrí 14 obcí, z toho jedna so štatútom mesta (Kysucké Nové Mesto). Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach, ale najmä v Javorníkoch sú po kopcoch roztrúsené osady (kopanice), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cestným koridorom okresu je cesta I/11, súčasť E75, ktorá vedie z Česka údolím Kysuce cez Kysucké Nové Mesto do Žiliny. V jej koridore je plánovaná výstavba diaľnice D3, ktorá prevezme jej tranzitnú funkciu. V okrese sa nenachádza žiadna cesta II. triedy.

Jedinou železničnou traťou v okrese je dvojkoľajná elektrifikovaná trať zo Žiliny cez Kysucké Nové Mesto do Česka, súčasť bývalej Košicko-bohumínskej železnice, ktorá takisto vedie údolím Kysuce.

Zoznam obcí okresu Kysucké Nové Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Typ Rozloha Počet obyvateľov

(31.12.2017)

Hustota

obyvateľstva

Dolný Vadičov obec 5,95 480 80,67
Horný Vadičov obec 20,81 1619 77,80
Kysucké Nové Mesto mesto 26,41 15132 572,96
Kysucký Lieskovec obec 12,32 2354 191,07
Lodno obec 8,85 1001 113,11
Lopušné Pažite obec 4,27 452 105,85
Nesluša obec 25,48 3153 123,74
Ochodnica obec 18,05 1934 107,15
Povina obec 19,13 1171 61,21
Radoľa obec 6,72 1489 221,58
Rudina obec 6,27 1802 287,40
Rudinka obec 3,14 382 121,66
Rudinská obec 10,77 985 91,46
Snežnica obec 5,51 1009 183,12
Celkom: 173,68 32963 189,79

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. a b c Okres Kysucké Nové Mesto - ÚPVS [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
  5. a b Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]