Lodno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°20′00″S 18°51′00″V / 49,333333°S 18,850000°V / 49.333333; 18.850000
Lodno
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Kysucké Nové Mesto
Región Kysuce
Nadmorská výška 513 – 750 m n. m.
Súradnice 49°20′00″S 18°51′00″V / 49,333333°S 18,850000°V / 49.333333; 18.850000
Rozloha 8,85 km² (885 ha) [1]
Obyvateľstvo 994 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 112,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1658
Starosta Alžbeta Suriaková[3] (nezávislá)
PSČ 023 34 (pošta Kysucký Lieskovec)
ŠÚJ 509272
EČV KM
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lodno je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká rieka Lodňanka. Leží na upätí Kysuckej vrchoviny. Na západe bezprostredne susedí s Kysuckým Lieskovcom, na juhu cez Žihľavný grúň s Povinou, na západe cez sedlo Korcháň so Starou Bystricou a na severe cez Kýčer popri kaplnke s Klubinou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lodno vznikla z pôvodného rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia, keď sa v prvej polovici 17. storočia vyčlenila z časti chotára Kysuckého Lieskovca. Podľa zápisu v archíve to bolo v roku 1654. Roku 1658 tu bolo 10 valašských hospodárstiev, obec vtedy prislúcha k budatínskemu panstvu. V 1720 – 11 daňovníkov; 1784 – 89 domov, 95 rodín a 481 obyvateľov; 1828 – 108 domov a 834 obyvateľov; 1850 – 759 slovenských katolíkov a 3 židovskí obyvatelia. Dnešné pomenovanie Lodno sa používa od roku 1927. Od 50. rokov 20. storočia obec patrila pod farnosť v Kysuckom Lieskovci. V roku 1960 bola obec súčasťou okresu Čadca. V roku 1965 obec postihla povodeň.

Ľudia sa v minulosti a zaoberali poľnohospodárstvom, drotárstvom, sitárstvom, riečičiarstvom, kefárstvom, chovom oviec a spracúvaním dreva. Niektoré remeslá sa zachovali do polovice 20. storočia. Obec bola známa ako stredisko pestovania ovocia, najmä hrušiek. Z pôvodnej ľudovej architektúry sa zachovali niektoré dvoj- až trojpriestorové zrubové domy so sedlovými strechami a šachovnicovo lištami deleným štítom. Dvory boli neuzavreté.

V roku 1991 mala obec 255 domov a 940 obyvateľov. V roku 2008 oslávila obec 350. výročie vzniku.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je zachovaná murovaná zvonica zo začiatku 19. storočia, ktorá je hodnotným dokladom ľudovej architektúry. Klasicistický zvon umiestnený vo zvonici odliaty roku 1805 v známej banskobystrickej zvonolejiárskej dielni Františka Knoblocha je hodnotným dokumentom zvonolejárskej umeleckoremeselnej tvorby.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol patrí do farnosti Kysucký Lieskovec.Je zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi. Je to rímskokatolícky kostol s troma zvonmi.Zasvätil ho Kardinál Chryzostom Korec v roku 1998.

  • 29. júna 1998 sa tu konalo slávnostné posvätenie základného kameňa.
  • 27. mája 1998 sa začali prvé zemné práce
  • 13. júla 1998 sa začalo rezanie krovu
  • 15. marca 1999 sa začali prípravné práce na zavedenie elektriny
  • 30. apríla 1999 za začali omietať vnútorné steny
  • 6. júla 1999 sa začali omietať vonkajšie steny
  • 3. augusta 1999 sa začalo stavať oplotenie kostola
  • 5. februára 2000 sa začalo zavedenie podlahového kúrenia
  • v novembri sa zakrýval kostol plechom

Zvony posvätil dekan Anton Kopasek. V kostole slúžili farári: Anton Kopasek, Jozef Holka, Pavol Kalabus a súčasní farári Jozef Šamaj a Jozef Šuraba.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.