Radoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°17′27″S 18°47′40″V / 49,290956°S 18,794472°V / 49.290956; 18.794472
Radoľa
obec
Kastiel-radola.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Kysucké Nové Mesto
Región Kysuce
Nadmorská výška 368 m n. m.
Súradnice 49°17′27″S 18°47′40″V / 49,290956°S 18,794472°V / 49.290956; 18.794472
Rozloha 6,72 km² (672 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 489 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 221,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Anton Tkáčik[3] (nezávislý)
PSČ 023 36
ŠÚJ 580791
EČV KM
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Vadičovská cesta 4
023 36 Radoľa
E-mailová adresa info@radola.sk
Telefón 041/421 32 33
Fax 041/421 32 33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Radoľa
Webová stránka: radola.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Radoľa je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta. Južným a východným smerom obec obklopuje Kysucká vrchovina, na severe a západe sa nachádza rovinaté územie kysuckej nivy a kataster okresného mesta. Na západe určuje hranicu katastra rieka Kysuca, do ktorej sa vlieva severným okrajom obce tečúci Vadičovský potok.

Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce. Okresné mesto leží 2 km západne, Čadca 21 km severne a krajské mesto je vzdialené 11 km južne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 a už v tom čase stál kamenný kostol na Koscelisku. Radoľa tak patrí medzi najstaršie sídla regiónu, čo potvrdzujú nálezy základov spomínaného kostola. Išlo o najstaršiu farnosť na Kysuciach a valom chránená lokalita poskytovala útočisko obyvateľov z okolia už v druhej polovici 13. storočia. Zánik sa spája s nájazdmi Husitov okolo roku 1430.[4] Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili.

Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia. Kaštieľ i majer bol v 17. storočí rozšírený a v tom čase tu stáli aj stodoly, panské stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla.[5] Od 19. storočia bol kaštieľ až do roku 1977 obývaný, následne v ňom vzniklo múzeum.

V roku 1828 mala obec 53 domov a 551 obyvateľov, ktorí sa venovali pastierstvu, drevorubačstvu a spracovaniu dreva. Fungoval tu pivovar, mlyn, píla a pálenica, v období Prvej republiky sa medzi remeslami objavuje drotárstvo, podomový obchod a sezónne poľnohospodárske práce.[6] V roku 1958 bolo v Radoli založené Jednotné roľnícke družstvo, v rokoch 19731993 bola obec miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta.[7]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ v Radoli
  • Kostol na Koscelisku – ranogotická stavby z druhej polovice 13. storočia
  • Kaplnka Panny Márie so zvonicou

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kaštieľ v Radoli

Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je renesančný kaštieľ zo 16. storočia. V druhej polovici 17. storočia kaštieľ prešiel prestavbou. V roku 1983 bola v kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea. V súčasnosti sa na prízemí nachádza stála expozícia Staršie dejiny Kysúc, na poschodí expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícii sú v kaštieli uskutočňujú tematické výstavy.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou vedie zelená turistická značka turistická trasa z Kysuckého Nového Mesta na Veľký Vreteň (820 m n. m.).[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Žilinský Večerník [online]. zilinskyvecernik.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  5. RADOĽA, Obec. Kaštieľ Radoľa - História [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  6. RADOĽA, Obec. Obec Radoľa - základné údaje [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  7. RADOĽA, Obec. Kronika obce Radoľa [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  8. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]