Radoľa
| Radoľa | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Región | Kysuce |
| Nadmorská výška | 368 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′27″S 18°47′40″V / 49,290956°S 18,794472°V |
| Rozloha | 6,72 km² (672 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 522 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 226,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Anton Tkáčik[3] (nezávislý) |
| PSČ | 023 36 |
| ŠÚJ | 580791 |
| EČV | KM |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Vadičovská cesta 4 023 36 Radoľa |
| E-mailová adresa | info@radola.sk |
| Telefón | 041/421 32 33 |
| Fax | 041/421 32 33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Radoľa | |
| Webová stránka: radola.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Radoľa je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta. Južným a východným smerom obec obklopuje Kysucká vrchovina, na severe a západe sa nachádza rovinaté územie kysuckej nivy a kataster okresného mesta. Na západe určuje hranicu katastra rieka Kysuca, do ktorej sa vlieva severným okrajom obce tečúci Vadičovský potok.
Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce. Okresné mesto leží 2 km západne, Čadca 21 km severne a krajské mesto je vzdialené 11 km južne.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 a už v tom čase stál kamenný kostol na Koscelisku. Radoľa tak patrí medzi najstaršie sídla regiónu, čo potvrdzujú nálezy základov spomínaného kostola. Išlo o najstaršiu farnosť na Kysuciach a valom chránená lokalita poskytovala útočisko obyvateľov z okolia už v druhej polovici 13. storočia. Zánik sa spája s nájazdmi Husitov okolo roku 1430.[4] Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili.
Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia. Kaštieľ i majer bol v 17. storočí rozšírený a v tom čase tu stáli aj stodoly, panské stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla.[5] Od 19. storočia bol kaštieľ až do roku 1977 obývaný, následne v ňom vzniklo múzeum.
V roku 1828 mala obec 53 domov a 551 obyvateľov, ktorí sa venovali pastierstvu, drevorubačstvu a spracovaniu dreva. Fungoval tu pivovar, mlyn, píla a pálenica, v období Prvej republiky sa medzi remeslami objavuje drotárstvo, podomový obchod a sezónne poľnohospodárske práce.[6] V roku 1958 bolo v Radoli založené Jednotné roľnícke družstvo, v rokoch 1973 až 1993 bola obec miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta.[7]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Kaštieľ v Radoli
- Kostol na Koscelisku – ranogotická stavby z druhej polovice 13. storočia
- Kaplnka Panny Márie so zvonicou
Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je renesančný kaštieľ zo 16. storočia. V druhej polovici 17. storočia kaštieľ prešiel prestavbou. V roku 1983 bola v kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea. V súčasnosti sa na prízemí nachádza stála expozícia Staršie dejiny Kysúc, na poschodí expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícii sú v kaštieli uskutočňujú tematické výstavy.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Obcou vedie 
turistická trasa z Kysuckého Nového Mesta na Veľký Vreteň (820 m n. m.).[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Žilinský Večerník [online]. zilinskyvecernik.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ RADOĽA, Obec. Kaštieľ Radoľa - História [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ RADOĽA, Obec. Obec Radoľa - základné údaje [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ RADOĽA, Obec. Kronika obce Radoľa [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radoľa
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Kysucké múzeum Čadca, Kaštieľ Radoľa
- Futbalový klub ŠK Radoľa
- www.apsida.sk - profil ranogotického kostola