Radoľa

Radoľa
obec
Kaštieľ Suňogovcov
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Kysucké Nové Mesto
Región	Kysuce
Vodný tok	Vadičovský potok
Nadmorská výška	368 m n. m.
Súradnice	49°17′27″S 18°47′40″V
Rozloha	6,72 km² (672 ha)
Obyvateľstvo	1 533 (31. 12. 2024)
Hustota	228,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1332
Starosta	Anton Tkáčik (nezávislý)
PSČ	023 36
ŠÚJ	580791
EČV (do r. 2022)	KM
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Vadičovská cesta 4 023 36 Radoľa
E-mailová adresa	info@radola.sk
Telefón	041/421 32 33
Fax	041/421 32 33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Radoľa
Webová stránka: radola.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Radoľa je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.

Polohopis

Obec sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta. Južným a východným smerom obec obklopuje Kysucká vrchovina, na severe a západe sa nachádza rovinaté územie kysuckej nivy a kataster okresného mesta. Na západe určuje hranicu katastra rieka Kysuca, do ktorej sa vlieva severným okrajom obce tečúci Vadičovský potok.

Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce. Okresné mesto leží 2 km západne, Čadca 21 km severne a krajské mesto je vzdialené 11 km južne.

Dejiny

V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 a už v tom čase stál kamenný kostol na Koscelisku. Radoľa tak patrí medzi najstaršie sídla regiónu, čo potvrdzujú nálezy základov spomínaného kostola. Išlo o najstaršiu farnosť na Kysuciach a valom chránená lokalita poskytovala útočisko obyvateľov z okolia už v druhej polovici 13. storočia. Zánik sa spája s nájazdmi Husitov okolo roku 1430. Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili.

Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia. Kaštieľ i majer bol v 17. storočí rozšírený a v tom čase tu stáli aj stodoly, panské stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Od 19. storočia bol kaštieľ až do roku 1977 obývaný, následne v ňom vzniklo múzeum.

V roku 1828 mala obec 53 domov a 551 obyvateľov, ktorí sa venovali pastierstvu, drevorubačstvu a spracovaniu dreva. Fungoval tu pivovar, mlyn, píla a pálenica, v období Prvej republiky sa medzi remeslami objavuje drotárstvo, podomový obchod a sezónne poľnohospodárske práce. V roku 1958 bolo v Radoli založené Jednotné roľnícke družstvo, v rokoch 1973 až 1993 bola obec miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Kostol na Koscelisku, archeologická lokalita zaniknutého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia. Odkrytý bol pri archeologickom výskume A. Petrovského-Šichmana v roku 1956. Pravdepodobne najstarší kostol Kysúc bola jednoloďová stavba s kvadratickým ukončením prasbytéria. Zanikol v priebehu 15. storočia pravdepodobne po husitských nájazdoch. Počas archeologických výskumov bola objavená soška tzv. Kysuckej Madony zo 14. storočia.

• Kaštieľ Suňogovcov, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena T, z poslednej tretiny 16. storočia. Vznikol pôvodne ako dvojpodlažná vežová stavba na pôdoryse štvorca dochovaná v západnej časti dnešnej stavby. Na prízemí je krížová klenba s lunetami, na poschodí bol trámový strop. V roku 1658 kaštieľ prešiel prestavbou, keď bol rozšírený o veľkú sieň a ďalšie obytné miestnosti. V tomto období bol kaštieľ centrom správy rozsiahleho majera, ktorý patril do Budatínskeho panstva Suňogovcov. Kaštieľ bol v nepokojnom 17. storočí fortifikovaný, z tohto obdobia pochádzajú dochované kľúčové strieľne. Po vyretí rodu prešiel v roku 1798 na Čákiovcov, ktorí spravovali majer do konca 19. storočia. Po prvej svetovej vojne v roku 1919 areál predal Gejza Čáki obyvateľom obce, ktorí si tu zriadili byty. Obnovou prešiel v roku 1977. V roku 1983 bola v kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea. V súčasnosti sa na prízemí nachádza stála expozícia Staršie dejiny Kysúc, na poschodí expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícii sa v kaštieli uskutočňujú tematické výstavy. Fasády kaštieľa ukončeného valbovou strechou sú členené oknami s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. V najstaršej časti bolo objavené iluzívne nárožné kvádrovanie.

• Kaplnka Panny Márie pomocnice kresťanov, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1780.

• Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková socha z roku 1796.

• Dedinská zvonica, murovaná ľudová stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a ihlancovou helmicou.

• 
  Kaštieľ Suňogovcov
• 
• 
  Kaštieľ pred obnovou
• 
  Interiér kaštieľa
• 
  Socha sv. Jána Nepomuckého

Turizmus

Obcou vedie turistická trasa z Kysuckého Nového Mesta na Veľký Vreteň (820 m n. m.).

Partnerské obce

• Hrádek, Česko
• Skoczów, Poľsko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radoľa

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Kysucké múzeum, Kaštieľ Radoľa
• Futbalový klub ŠK Radoľa
• Apsida.sk- profil ranogotického kostola

Zdroj

• Oficiálna stránka obce