Radoľa
| Radoľa | |
| obec | |
Kaštieľ Suňogovcov | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Región | Kysuce |
| Vodný tok | Vadičovský potok |
| Nadmorská výška | 368 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′27″S 18°47′40″V / 49,290956°S 18,794472°V |
| Rozloha | 6,72 km² (672 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 533 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 228,13 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Anton Tkáčik[3] (nezávislý) |
| PSČ | 023 36 |
| ŠÚJ | 580791 |
| EČV (do r. 2022) | KM |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Vadičovská cesta 4 023 36 Radoľa |
| E-mailová adresa | info@radola.sk |
| Telefón | 041/421 32 33 |
| Fax | 041/421 32 33 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Radoľa | |
| Webová stránka: radola.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Radoľa je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta. Južným a východným smerom obec obklopuje Kysucká vrchovina, na severe a západe sa nachádza rovinaté územie kysuckej nivy a kataster okresného mesta. Na západe určuje hranicu katastra rieka Kysuca, do ktorej sa vlieva severným okrajom obce tečúci Vadičovský potok.
Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce. Okresné mesto leží 2 km západne, Čadca 21 km severne a krajské mesto je vzdialené 11 km južne.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 a už v tom čase stál kamenný kostol na Koscelisku. Radoľa tak patrí medzi najstaršie sídla regiónu, čo potvrdzujú nálezy základov spomínaného kostola. Išlo o najstaršiu farnosť na Kysuciach a valom chránená lokalita poskytovala útočisko obyvateľov z okolia už v druhej polovici 13. storočia. Zánik sa spája s nájazdmi Husitov okolo roku 1430.[4] Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili.
Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia. Kaštieľ i majer bol v 17. storočí rozšírený a v tom čase tu stáli aj stodoly, panské stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla.[5] Od 19. storočia bol kaštieľ až do roku 1977 obývaný, následne v ňom vzniklo múzeum.
V roku 1828 mala obec 53 domov a 551 obyvateľov, ktorí sa venovali pastierstvu, drevorubačstvu a spracovaniu dreva. Fungoval tu pivovar, mlyn, píla a pálenica, v období Prvej republiky sa medzi remeslami objavuje drotárstvo, podomový obchod a sezónne poľnohospodárske práce.[6] V roku 1958 bolo v Radoli založené Jednotné roľnícke družstvo, v rokoch 1973 až 1993 bola obec miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta.[7]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kostol na Koscelisku, archeologická lokalita zaniknutého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia. Odkrytý bol pri archeologickom výskume A. Petrovského-Šichmana v roku 1956. Pravdepodobne najstarší kostol Kysúc bola jednoloďová stavba s kvadratickým ukončením prasbytéria. Zanikol v priebehu 15. storočia pravdepodobne po husitských nájazdoch. Počas archeologických výskumov bola objavená soška tzv. Kysuckej Madony zo 14. storočia.[8]
- Kaštieľ Suňogovcov, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena T, z poslednej tretiny 16. storočia. Vznikol pôvodne ako dvojpodlažná vežová stavba na pôdoryse štvorca dochovaná v západnej časti dnešnej stavby. Na prízemí je krížová klenba s lunetami, na poschodí bol trámový strop. V roku 1658 kaštieľ prešiel prestavbou, keď bol rozšírený o veľkú sieň a ďalšie obytné miestnosti. V tomto období bol kaštieľ centrom správy rozsiahleho majera, ktorý patril do Budatínskeho panstva Suňogovcov. Kaštieľ bol v nepokojnom 17. storočí fortifikovaný, z tohto obdobia pochádzajú dochované kľúčové strieľne. Po vyretí rodu prešiel v roku 1798 na Čákiovcov, ktorí spravovali majer do konca 19. storočia. Po prvej svetovej vojne v roku 1919 areál predal Gejza Čáki obyvateľom obce, ktorí si tu zriadili byty. Obnovou prešiel v roku 1977. V roku 1983 bola v kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea. V súčasnosti sa na prízemí nachádza stála expozícia Staršie dejiny Kysúc, na poschodí expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícii sa v kaštieli uskutočňujú tematické výstavy. Fasády kaštieľa ukončeného valbovou strechou sú členené oknami s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. V najstaršej časti bolo objavené iluzívne nárožné kvádrovanie.[9]
- Kaplnka Panny Márie pomocnice kresťanov, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1780.
- Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková socha z roku 1796.[10]
- Dedinská zvonica, murovaná ľudová stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a ihlancovou helmicou.
- Kaštieľ Suňogovcov
- Kaštieľ pred obnovou
- Interiér kaštieľa
- Socha sv. Jána Nepomuckého
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Obcou vedie
turistická trasa z Kysuckého Nového Mesta na Veľký Vreteň (820 m n. m.).[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Žilinský Večerník [online]. zilinskyvecernik.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ RADOĽA, Obec. Kaštieľ Radoľa - História [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ RADOĽA, Obec. Obec Radoľa - základné údaje [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ RADOĽA, Obec. Kronika obce Radoľa [online]. radola.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
- ↑ Radoľa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Radoľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
Partnerské obce
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radoľa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Kysucké múzeum, Kaštieľ Radoľa
- Futbalový klub ŠK Radoľa
- Apsida.sk- profil ranogotického kostola
