Ľadonhora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O chránenom území pozri Ľadonhora (prírodná rezervácia).
Súradnice: 49°16′53″S 18°52′44″V / 49,2814°S 18,8788°V / 49.2814; 18.8788
Ľadonhora
vrch
Ladonhor z Dolného Vadičova.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Kysucké Nové Mesto
Obce Dolný Vadičov, Horný Vadičov
Pohorie Kysucká vrchovina
Podcelok Kysucké bradlá
Povodia Váh, Kysuca
Nadmorská výška 999,2 m n. m.
Súradnice 49°16′53″S 18°52′44″V / 49,2814°S 18,8788°V / 49.2814; 18.8788
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg z Horného Vadičova
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ľadonhora
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ľadonhora (999,2 m n. m.[1]) je vrch Kysuckej vrchoviny. Leží nad obcou Dolný Vadičov, približne 7 km východne od Kysuckého Nového Mesta.[2] Okolie vrcholu a jeho svahy tvorí od roku 1993 Prírodná rezervácia Ľadonhora s 5. stupňom ochrany prírody.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto a na hranici katastrálnych území obcí Horný a Dolný Vadičov.[4][5] Masív Ľadonhory je súčasťou hrebeňa, ktorý ide od Radole východným smerom a patrí do povodia Kysuce.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ľadonhora zakončuje mohutný hrebeň na východnom okraji, ktorý od juhovýchodu vymedzuje Vadičovská brázda a severovýchodným smerom sedlom pokračuje k vrchu Obelec (841 m n. m.). Západným susedom je Sedlom pod Ľadonhorou oddelený Holý vrch (912 m n. m.), juhozápadným Diely (655 m n. m.) a južnému horizontu dominuje neďaleká Požeha (800 m n. m.). Veľkú časť vrchu odvodňujú prítoky Vadičovského potoka, menšiu severnú časť prítoky Povinského potoka. Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situované obce Horný a Dolný Vadičov.[2] Oblasť je geologicky súčasťou bradlového pásma.

Začiatkom 20. storočia bol kopec takmer celý holý a bez stromov. Názov Ľadonhora je veľmi pravdepodobne odvodený od staroslovanskej bohyne Lady („hora bohyne Lady“).[6][7]

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Na úpätí vrchu sa našli dôkazy prítomnosti ľudí lužickej a púchovskej kultúry. V staršej železnej dobe sa vrchol využíval ako útočisko, kedy valy opevňovali areál s akropolou a predhradím. Predpokladá sa, vzhľadom na veľkosť a charakter opevnenej plochy, že sa tu nachádzalo husté sídliskové zázemie.[8][7]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Ľadonhora je pokrytá lesným porastom, no vďaka nadmorskej výške a polohe umožňujú vhodné lokality zaujímavé výhľady do okolia. Je tak možné pozorovať najmä okolité vrchy, no pri vhodných podmienkach je veľmi dobre vidieť Krivánsku i severnú časť Lúčanskej Fatry, časť Žilinskej kotliny, Javorníky, Moravsko-sliezske, Kysucké i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, ojedinele i vrcholy Západných Tatier.[9]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol tvorí dominantu okolia a je obľúbeným miestom pre pešiu turistiku so stredne náročným výstupom. Každoročne sa organizuje Veľkonočný výstup na Ľadonhoru.[10]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 13.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
  6. Vadičovský informačník č. 2/2009, vydala obec Horný Vadičov.
  7. a b BÁRDY, Ján. Dolný Vadičov. [s.l.] : Ján Bárdy, 2012. ISBN 978-80-971049-7-9.
  8. Marcela Ďurišová: Archeologický výskum Kysúc, Kysuce a Kysučania – 1. časť: Dejiny, Kysucké múzeum v Čadci, 1994.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
  10. kysuckenovemesto.sk: Výstup na Ľadonhoru prístup: 8. 4. 2015

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľadonhora

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]