Ľadonhora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O chránenom území pozri Ľadonhora (prírodná rezervácia).
Súradnice: 49°16′53.04″S 18°52′43.2″V / 49,2814000°S 18,878667°V / 49.2814000; 18.878667
Ľadonhora
vrch
Ľadonhora.jpg
Pohľad z čast Košariska
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Kysucké Nové Mesto
Obce Horný Vadičov, Dolný Vadičov
Pohorie Kysucká vrchovina
Nadmorská výška 999 m n. m.
Súradnice 49°16′53.04″S 18°52′43.2″V / 49,2814000°S 18,878667°V / 49.2814000; 18.878667
Geologické zloženie flyš
Najľahší výstup Z osady Kubaščikovci po modrej značke.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Ľadonhora (999 m n. m.) je druhý najvyšší vrch v Kysuckej vrchovine. Leží v katastrálnom území obcí Dolného a Horného Vadičova. Okolie vrcholu a jeho svahy tvorí od roku 1993 Prírodná rezervácia Ľadonhora.

Začiatkom 20. storočia bol kopec takmer celý holý a bez stromov. Názov Ľadonhora je pravdepodobne odvodený od bohyne Lady.[1][2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol tvorí dominantu okolia a je obľúbeným miestom pre pešiu turistiku s náročným výstupom. Výstup je možný z miestnej časti Kubaščikovci po modrej značke. Každoročne sa organizuje Veľkonočný výstup na Ľadonhoru.[3]

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Na úpätí vrchu sa našli nálezy lužickej a púchovskej kultúry. V staršej železnej dobe sa vrchol využíval ako útočisko. Valy opevňovali areál s akropolou a predhradím. Predpokladá sa, vzhľadom na veľkosť a charakter opevnenej plochy, že sa tu nachádzalo husté sídliskové zázemie.[4][2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vadičovský informačník č. 2/2009, vydala obec Horný Vadičov.
  2. a b BÁRDY, Ján. Dolný Vadičov. [s.l.] : Ján Bárdy, 2012. ISBN 978-80-971049-7-9.
  3. kysuckenovemesto.sk: Výstup na Ľadonhoru prístup: 8. 4. 2015
  4. Marcela Ďurišová: Archeologický výskum Kysúc, Kysuce a Kysučania – 1. časť: Dejiny, Kysucké múzeum v Čadci, 1994.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]