Ľadonhora
O chránenom území pozri Ľadonhora (prírodná rezervácia).| Ľadonhora | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Obce | Dolný Vadičov, Horný Vadičov |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Kysucké bradlá |
| Povodia | Váh, Kysuca |
| Nadmorská výška | 999,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′53″S 18°52′44″V / 49,2814°S 18,8788°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Horného Vadičova
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Ľadonhora | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľadonhora (999,2 m n. m.[1][2]) je vrch Kysuckej vrchoviny. Leží nad obcou Dolný Vadičov, približne 7 km východne od Kysuckého Nového Mesta.[3] Okolie vrcholu a jeho svahy tvorí od roku 1993 Prírodná rezervácia Ľadonhora s 5. stupňom ochrany prírody.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto a na hranici katastrálnych území obcí Horný a Dolný Vadičov.[5][6] Masív Ľadonhory je súčasťou hrebeňa, ktorý ide od Radole východným smerom a patrí do povodia Kysuce.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Ľadonhora zakončuje mohutný hrebeň na východnom okraji, ktorý od juhovýchodu vymedzuje Vadičovská brázda a severovýchodným smerom sedlom pokračuje k vrchu Obelec (841 m n. m.). Západným susedom je Sedlom pod Ľadonhorou oddelený Holý vrch (912 m n. m.), juhozápadným Diely (655 m n. m.) a južnému horizontu dominuje neďaleká Požeha (800 m n. m.). Veľkú časť vrchu odvodňujú prítoky Vadičovského potoka, menšiu severnú časť prítoky Povinského potoka. Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situované obce Horný a Dolný Vadičov.[3] Oblasť je geologicky súčasťou bradlového pásma.
Začiatkom 20. storočia bol kopec takmer celý holý a bez stromov. Názov Ľadonhora je veľmi pravdepodobne odvodený od staroslovanskej bohyne Lady („hora bohyne Lady“).[7][8]
Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]
Na úpätí vrchu sa našli dôkazy prítomnosti ľudí lužickej a púchovskej kultúry. V staršej železnej dobe sa vrchol využíval ako útočisko, kedy valy opevňovali areál s akropolou a predhradím. Predpokladá sa, vzhľadom na veľkosť a charakter opevnenej plochy, že sa tu nachádzalo husté sídliskové zázemie.[9][8]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Ľadonhora je pokrytá lesným porastom, no vďaka nadmorskej výške a polohe umožňujú vhodné lokality zaujímavé výhľady do okolia. Je tak možné pozorovať najmä okolité vrchy, no pri vhodných podmienkach je veľmi dobre vidieť Krivánsku i severnú časť Lúčanskej Fatry, časť Žilinskej kotliny, Javorníky, Moravsko-sliezske, Kysucké i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, ojedinele i vrcholy Západných Tatier.[10]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol tvorí dominantu okolia a je obľúbeným miestom pre pešiu turistiku so stredne náročným výstupom. Každoročne sa organizuje Veľkonočný výstup na Ľadonhoru.[11]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
trase:
- zo západu z Kysuckého Nového Mesta po hrebeni a Sedlo pod Ľadonhorou
- z východu z Lutíš cez Horný Vadičov
- po
trase:
- z Dolného Vadičova cez Sedlo pod Ľadonhorou
- z Poviny cez Horný Vadičov[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 13.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Vadičovský informačník č. 2/2009, vydala obec Horný Vadičov.
- ↑ a b BÁRDY, Ján. Dolný Vadičov. [s.l.] : Ján Bárdy, 2012. ISBN 978-80-971049-7-9.
- ↑ Marcela Ďurišová: Archeologický výskum Kysúc, Kysuce a Kysučania – 1. časť: Dejiny, Kysucké múzeum v Čadci, 1994.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.
- ↑ kysuckenovemesto.sk: Výstup na Ľadonhoru prístup: 8. 4. 2015
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľadonhora
Commons ponúka multimediálne súbory na tému