Požeha (vrch v Kysuckej vrchovine)
| Požeha | |
| vrch | |
 Požeha vľavo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Kysucké Nové Mesto |
| Obce | Lysica, Horný Vadičov |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Kysucké bradlá |
| Povodia | Váh, Kysuca |
| Nadmorská výška | 799,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′58″S 18°53′25″V / 49,2495°S 18,8903°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej z Lysice (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Požeha (799,3 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Lysica, približne 10 km východne od Žiliny.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na pomedzí okresov Žilina a Kysucké Nové Mesto a zasahuje na katastrálne územie obce Lysica a Horný Vadičov.[4] Najbližšími sídlami sú na severnom úbočí ležiaci Horný Vadičov, východne sa nachádza Lysica a juhozápadným smerom obec Gbeľany.[2] Vrch leží na okraji ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Požehu tvorí horský chrbát, ktorý vedie východo-západným smerom. Je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie zo sedla Lutiška nad Kubíkovou západným smerom cez sedlo Žiarce k vrchu Straník. Južným smerom susedí Žiar (710 m n. m.) a Želehosť (736 m n. m.), západným Straník (769 m n. m.) a Kučerovka (744 m n. m.), severne dominuje Ľadonhora (999 m n. m.) a východne Magura (921 m n. m.) a Polom (707 m n. m.).[5] Južné svahy odvodňuje Koňhorský potok do Varínky v povodí Váhu, severné a západné svahy napájajú prítoky Vadičovského potoka, smerujúceho do rieky Kysuca.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast pokrýva takmer celý masív, preto rozhľad je len z malých lokalít s redšou vegetáciou. Z vhodných miest je vidieť okolité vrchy Kysuckej vrchoviny, časť Žilinskej kotliny, Malú Fatru, Strážovské a Súľovské vrchy a Kysucké Beskydy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no dve vedú severným a južným úbočím.
- po
červenej značke severným úbočím:
- od západu zo Zástrania cez sedlo Žiarce
- od severu zo Sedla pod Zlieňom cez sedlo Jalovec
- po
žltej značke južným úbočím:
- od východu z Lysice
- od juhozápadu z Gbelian cez sedlo Žiarce[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 12.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra – Vrátna. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.