Zázrivská brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′16″S 19°08′49″V / 49,271°S 19,147°V / 49.271; 19.147
Zázrivská brázda
geomorfologická časť
Javorinka MF4.jpg
Okolie Zázrivej
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Dolný Kubín
Nadradená
jednotka
Kysucké bradlá
Susedné
jednotky
Kysucké bradlá
Varínske podolie
Rozsutce
Osnica
Súradnice 49°16′16″S 19°08′49″V / 49,271°S 19,147°V / 49.271; 19.147
Najnižší bod západný okraj územia
 - poloha Biely Potok (Terchová)
 - výška cca 550 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Žilinskom kraji
Red pog.svg
Poloha v Žilinskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zázrivská brázda je geomorfologická časť Kysuckých bradiel.[1] Rozprestiera sa v okolí obcí Terchová a Zázrivá,[2] podľa ktorej je pomenovaná.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Brázda zaberá juhovýchodnú časť podcelku, no rovnako tak celej Kysuckej vrchoviny. Zo severu aj východu brázdu obklopuje podcelok Kysucké bradlá, južný okraj vymedzuje Krivánska Malá Fatra s časťami Osnica a Rozsutce. Západná časť brázdy zaberá hornú časť Terchovskej doliny (cca po osadu Biely Potok), kde susedí s Varínskym podolím, podcelkom Žilinskej kotliny.[1] V západnej časti brázdy leží Terchová, ktorá je súčasťou okresu Žilina, strednú a východnú časť zaberá Zázrivá, patriaca do okresu Dolný Kubín. Územie západne od sedla Rovná hora odvodňuje Biely potok do Varínky, východnú časť riečka Zázrivka do Oravy.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Celá Zázrivská brázda patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra, osobitne chráneným územím je prírodná pamiatka Bôrická mláka.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Územie je v tieni atraktívnej Krivánskej Malej Fatry a Kubínskej hole a tvorí do značnej miery zázemie Malej Fatry. V oblasti sú mnohé chaty a ubytovne, čím vytvárajú ideálne východiská na zimnú i letnú turistiku.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

  • po červená turistická značka červenej značke z Veľkého Rozsutca cez Zázrivú na Minčol
  • po modrá turistická značka modrej značke z lokality Biely Potok so sedla Medzirozsutce
  • po zelená turistická značka zelenej značke:
    • z lokality Biely Potok na Malý Rozsutec, resp. do Šípkovej
    • zo Zázrivej na rázcestie Javorinka
  • po žltá turistická značka žltej značke:
    • z Havranej do sedla Hoľa
    • z Kozinskej na vrch Minčol[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-28]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-28]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]