Rozsutce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′46″S 19°05′10″V / 49,246°S 19,086°V / 49.246; 19.086
Rozsutce
geomorfologická časť
Krivánskej Fatry
Veľký Rozsutec MF3.jpg
Veľký Rozsutec
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Časť Krivánskej Fatry
Hranice Krivánske Veterné hole, Štefanovská kotlina, Osnica, Zázrivská brázda, Varínske podolie
Rieka Varínka
Súradnice 49°14′46″S 19°05′10″V / 49,246°S 19,086°V / 49.246; 19.086
Najvyšší bod Veľký Rozsutec
 - výška 1 610 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - poloha Tiesňavy
 - výška cca 540 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rozsutcegeomorfologickou časťou Krivánskej Fatry. Nachádzajú sa v severnej časti podcelku, južne od Terchovej.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie tvorí hrebeň, rozdelený úžinou Tiesňavy na dve časti, ktorý od zvyšku pohoria vymedzuje údolie Veľká Bránica, sedlo Príslop, Štefanovská kotlina a sedlo Medziholie. Južným okrajom susedí v rámci Krivánskej Fatry s časťami Krivánske Veterné hole, Štefanovská kotlina a Osnica, ktorá Rozsutce obopína i z východu. Zo severu územie ohraničuje Zázrivská brázda (časť podcelku Kysucké bradlá) a Varínske podolie, podcelok Žilinskej kotliny.[1]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Prakticky celé územie tejto časti Krivánskej Fatry leží v Národnom parku Malá Fatra a veľkú časť zaberajú osobitne chránené lokality: národná prírodná rezervácia Tiesňavy a Rozsutec.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsutce patria do prísne chránených národných prírodných rezervácií, preto pohyb turistov je vo veľkej časti obmedzený na pár značených trás. Výnimkou je východná časť v širšom okolí masívu dominantného Veľkého Rozsutca s významným sedlom Medziholie, čoby križovatky trás na Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec, Osnicu či Stoh. Druhým významným je sedlo Medzirozsutce, kde sa stretáva viacero značených chodníkov a veľmi atraktívne sú neďaleké Jánošíkove diery a Tiesňavy, sprístupňujúce zároveň celú Vrátnu.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online.