Steny (Malá Fatra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′29″S 19°03′38″V / 49,1913°S 19,0605°V / 49.1913; 19.0605
Steny
vrch
Steny 2 MF2.jpg
Masív Stien
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Terchová, Šútovo
Časť Krivánske Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Krivánska Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 572 m n. m.
Súradnice 49°11′29″S 19°03′38″V / 49,1913°S 19,0605°V / 49.1913; 19.0605
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke od Chaty Vrátna cez Poludňový grúň
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Steny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Steny je názov rozsiahleho masívu v centrálnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Leží medzi Hromovým a Poludňovým grúňom, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej. Masív tvoria dva vrcholy, oddelené sedlom v Stenách (1 480 m n. m.):

  • Severný vrchol (1 535 m n. m.) je nižší z dvojice vrcholov a nachádza sa v severnej časti masívu. Severne susedí Poludňový grúň (1 460 m n. m.), cez ktorý naň vedie značkovaný chodník od Chaty Vrátna.[1]
  • Južný vrchol (1 572 m n. m.) dosahuje výškové maximum masívu a leží na jeho južnom okraji. Na vrchole sa stáča hlavný hrebeň, ktorý pokračuje juhozápadným smerom k vrchu Hromové. Na východných svahoch sa nachádzajú Mojžišove pramene.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív Stien sa nachádza v severnej polovici pohoria, v strednej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[3] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územie obcí Terchová a Šútovo. Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je juhozápadne ležiace Hromové (1 636 m n. m.) a severne situovaný Poludňový grúň (1 460 m n. m.). Juhovýchodne susedí vrch Úplaz (1 450 m n. m.). Západné svahy klesajú do Vrátnej, východné sa zvažujú do Šútovskej doliny.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnato-lúčnatý hrebeň Stien v strednej časti Krivánskej Fatry dosahuje výškové maximum na svojom južnom okraji. Hlavný hrebeň z južného vrcholu klesá juhozápadným smerom do sedla za Hromovým, ktoré ho oddeľuje od vrchu Hromové (1 636 m n. m.). V strednej časti sa nachádza plytké sedlo v Stenách, severne od ktorého kulminuje masív severným vrcholom na hodnotu 1 535 m n. m. Odtiaľ hlavný hrebeň klesá severným smerom na (z tohto smeru) nevýrazný Poludňový grúň (1 460 m n. m.). Svahy smerom k Vrátnej dolinelavinózne a celú západnú časť odvodňujú prítoky Varínky. Východné svahy, zvažujúce sa do Šútovskej doliny, odvádzajú vodu Šútovským potokom do Váhu. Šútovskému potoku odvádzajú vodu i Mojžišove pramene, ktoré vyvierajú na východnom svahu Stien. Pred samotným sútokom však ešte vytvárajú Šútovský vodopád.[2]

Nižšie časti masívu na západnej strane patria do Národnej prírodnej rezervácie Chleb, juhovýchodné zasahujú do NPR Šútovská dolina. Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra.[2]

Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nasledovná nadmorská výška:

  • Severný vrchol – 1 534,60 m n. m.
  • Južný vrchol – 1 626,46 m n. m.
  • Sedlo v Stenách – 1 475,51 m n. m.
  • Sedlo za Hromovým – 1 608,44 m n. m.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnato-lúčnatý masív Stien bez vyššieho porastu umožňuje výborný kruhový výhľad na široké okolie. Čiastočne ho obmedzujú vyššie vrchy hlavného hrebeňa, napriek tomu je z celého hrebeňa Stien možné pozorovať väčšinu vrchov Krivánskej Fatry. Tak ako zo susedných vrchov, aj zo Stien je pri vhodných podmienkach možné pozorovať Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Západné a Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Vtáčnik, Javorníky, Kysuckú vrchovinu, no tiež pohraničné pásmo Kysuckých, Oravských a Moravsko-sliezskych Beskýd.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  4. Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]