Kľak (vrch v Malej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°58′53″S 18°38′27″V / 48,9815°S 18,6409°V / 48.9815; 18.6409
Kľak
vrch
Klak.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Fačkov, Vrícko
Časť Kľak
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodia Rajčanka, Turiec
Nadmorská výška 1 351,6 m n. m.
Súradnice 48°58′53″S 18°38′27″V / 48,9815°S 18,6409°V / 48.9815; 18.6409
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke z Fačkovského sedla
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kľak (peak in Malá Fatra)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kľak (1 351,6 m n. m.[1]) je výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 10 km južne od mesta Rajec.[2]

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a na jeho vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Fačkov a Vrícko.[4] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaci Reváň (1 205 m n. m.), východne ležiaci Partizán (1 148 m n. m.), severovýchodne v hlavnom hrebeni situovaná Ostrá skala (1 220 m n. m.) a západne, v bočnom hrebeni ležiaci Malý Kľak (1 198 m n. m.).[2]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Dominantný vrch širokého okolia je súčasťou hlavného hrebeňa Malej Fatry, ktorý vedie od Martinských holí juhozápadným smerom cez Ostrú skalu a Kľak do Fačkovského sedla. Nezameniteľný skalnatý vrch je viditeľný zo severu už od Rajeckých Teplíc, z južného smeru je pozorovateľný už z okolia Novák. Svahy pokrýva zväčša zmiešaný les, vrcholová skalnatá časť je bez porastu, čím umožňuje kruhový výhľad. Na vrchole stojí veľký kovový dvojkríž a turistický rázcestník. Severné svahy odvodňuje Suchý potok, juhozápadné svahy prítoky Ráztoky a východná časť masívu je pramennou oblasťou Vríce a jej prítokov. Práve na tejto riečke je na východných svahoch Kľaku 30 m vysoký Kľacký vodopád.[2]

Vďaka nezameniteľnému vzhľadu, dobrej dostupnosti a znamenitému výhľadu je vrch častým cieľom organizovaných stretnutí turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947, umiestnená na skale.[5]

Národná prírodná rezervácia Kľak[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kľak (národná prírodná rezervácia)

Kľak sa nachádza v centre rovnomennej NPR Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1 050 – 1 351 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda tzv. rendzinová a ojedinele aj surová pôda karbonátová. V rezervácii sa chráni vzácna a zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu.

NPR Kľak zasahuje do katastrálneho územia obcí Fačkov a Vrícko. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1966 rozhodnutím Komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 30, z 25. mája 1966 a úpravou Komisie pre ŠaK č. ŠaK 6527/1966-osv./6 z 10. júna 1966. Rozloha územia je 85,71 ha s 5. stupňom ochrany prírody.[6]

Predmetom ochrany je vrcholová časť najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt subalpínskych elementov na jednej z okrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrno-osvetové využitie.

V zmiešaných lesoch Kľaku dominuje buk, potom jedľa, smrek, javor horský a jarabina. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako horec Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý, jelení jazyk celistvolistý a i. V roku 1813 tu zbieral, skúmal a pozoroval rastliny významný švédsky botanik Göran Wahlenberg. Z dravého vtáctva sa tu vyskytuje sokol myšiar a orol skalný.

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, Žiar). Vďaka nadmorskej výške je z odlesneného vrcholu ďaleký výhľad a pri vhodných podmienkach je pozorovateľný Veľký Choč, vrcholy Západných a Vysokých Tatier, Poľana, Sitno, Inovec, Veľká Rača, no tiež Lysú horu a Smrk v Moravsko-sliezskych Beskydách.[7]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Vrcholom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník, vedúci z Fačkovského sedla ďalej na sever hlavným hrebeňom pohoria. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  5. Fotografia pôvodnej chaty
  6. Kľak. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 44.