Vrícko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′10″S 18°42′21″V / 48,969444°S 18,705833°V / 48.969444; 18.705833
Vrícko
obec
Vricko kostol 2009.JPG
Kostol sv. Bartolomeja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieky Vríca, Dlhý potok
Nadmorská výška 592 m n. m.
Súradnice 48°58′10″S 18°42′21″V / 48,969444°S 18,705833°V / 48.969444; 18.705833
Rozloha 29,57 km² (2 957 ha) [1]
Obyvateľstvo 467 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 15,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1594
Starosta František Hideg[3] (nezávislý)
PSČ 038 31
ŠÚJ 512796
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Vrícko 136
E-mailová adresa obec.vricko@stonline.sk
Telefón 043/493 34 00
Fax 043/493 34 00
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Vrícko
Webová stránka: vricko.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vrícko je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec tvoria dve časti: samotné Vrícko a Predvrícko. Nachádza sa v Lúčanskej Malej Fatre 9 km na západ od Kláštora pod Znievom. Tečie cez ňu vodný tok Vríca.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla na konci 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1594. Najskôr ju vlastnili Jezuiti sídliaci v Kláštore pod Znievom. Vrícko ako súčasť Hauerlandu bolo osídlené zväčša nemeckým obyvateľstvom, ktoré bolo po druhej svetovej vojne odsunuté. Nemecké obyvateľstvo nazývalo vtedy obec Vrícko: Munichwiese (Mníchova Lúka).

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Vrícko vraj dostala obec podľa tvaru výbežku chotára - vreca.

Vývin názvu obce [4]

  • 1773Vriczka, Vriszka, Minich-Wiesen, Wriczko
  • 1786Wriczka, Münichwiesen
  • 1808Vriczko, Münichwiesen, Wřícko
  • 1863Wricko
  • 18731907 Vrickó
  • 1913Turócremete
  • 1920Vrícko

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty pravdepodobne zo 17. storočia. Kostol bol upravený v rokoch 1787-1788, došlo k rozšíreniu lodi a novému zaklenutiu českou plackou. V interiéri sa nachádza empora a hlavný oltár sv. Bartolomeja v štýle luiséz z obdobia prestavby kostola. Obraz svätca na oltári je údajne dielom Jozefa Murgaša, ktorý tu pôsobil ako kaplán.[5]
  • Zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1787. Nachádza sa v areáli kostola. Stavba má hladké fasády, polkruhovo ukončené rezonančné otvory, ukončená je sedlovou strechou. Nachádzajú sa tu dva zvony, z roku 1847 a 1920.[6]
  • Súbor ľudovej architektúry, najmä jednopodlažných trojpriestorových zrubových domov so sedlovou strechou a podlomenicou z 19. storočia.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov a domov v rokoch 1869-2001. [7] [8]
Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 1625 1674 1874 2084 2052 1969 2172 202 523 455   422 401
Počet domov   164 140 335 380 374 426 235 139 125   132 161

Výrazný pokles počtu obyvateľov nastal po druhej svetovej vojne. Povojnová kolektívna vina zapríčinila, že v tých rokoch musela väčšina (spomínaných je až 90%)[9] karpatských Nemcov opustiť svoje domovy a boli odsunutí zo Slovenska. Presídleniu sa nevyhli ani obyvatelia Vrícka, v ktorom Nemci do vojny tvorili 93% populácie (údaj zo sčítania v roku 1930).

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer na konci obce sa nachádza kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul - Satmárky. V obci sídli aj Charitný dom a kongregácia komunity Rodina Nepoškvrnenej. Vrícko sa nachádza v prostredí človekom málo dotknutej prírody. Okolie je vhodné na letnú turistiku. V blízkosti je množstvo hôr, Kľacký vodopád vysoký 30 m a malá jaskyňa.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vrícko je prístupné autom z Kláštora pod Znievom alebo od Prievidze, či Rajca cez Kľačno a Vrícke sedlo. Autobus do obce chodí na trasách Martin - Kláštor pod Znievom - Vrícko a Turčianske Teplice - Kláštor pod Znievom - Vrícko.

Najbližšie železničné spojenie je v Kláštore pod Znievom.

Cez obec prechádza žltá cyklotrasa z Predvrícka, kde sa napája na zelenú cyklisticku trasu, ktorá smeruje z Turčianskych Teplíc do Kláštora pod Znievom.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Murgaš (* 1864 – † 1929), rímskokatolícky kňaz, maliar, vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie.
  • Július Bresztyensky (Bresztyenszky) (* 1867 – † 1911), rímskokatolícky kňaz rodák z Nemeckého Pravna, pôsobil tu v rokoch 1899-1911, tu je aj pochovaný
  • Vincent Šinkovitš (* 1899 – † 1962), rímskokatolícky kňaz rodák z Nitry, tu je aj pochovaný
  • Josef Steinhübl, ml. (* 1902 – † 1984), rímskokatolícky kňaz rodák z Nemeckého Pravna, vo Vrícku pôsobil v rokoch 1932-1935 mimo pastorácie od 1945 -1955 pre väznenie, v roku 1955 vysídlený do Nemecka, inkorporovaný do würtemberskej diecézy Rottenburg-Stuttgart ako pracovníka Caritasu, 1956 farárom stuttgartskej fary u sv. Fidelisa, v roku 1969 odišiel na odpočinok, jeho spomienky vyšli tlačou Mein Leben (Môj život),Stuttgart 1973, zomrel v Štuttgarte, kde je aj pochovaný[10]
  • Andrej Damko (* 1912 – † 1981), rímskokatolícky kňaz rodák z Nemeckého Pravna, od roku 1940 bol správcom farnosti vo Vrícku, kde pôsobil do evakuácie 1945. Po návrate na Slovensko bol internovaný v tábore v Petržalke, odkiaľ bol vysídlený do Nemecka. Posledných 23 rokov bol farárom v Möhringene - Stuttgart v Nemecku, kde i zomrel.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Malá Fatra, turistický sprievodca ČSFR. Bratislava : Šport, 1990. S. 266-267.
  5. Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 575 – 577.
  6. Vrícko [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický úřad, 1978. S. 1008-1009.
  8. Štatistický úrad SR
  9. SME (7. 8. 2008): Hauerland - ostrov spomienok
  10. Bratislava, redakcia časopisu Kultúra [online]. www.kultura-fb.sk, [cit. 2018-04-17]. Dostupné online.
  11. DAMKO, Andrej. Jozef Damko (1872 -1955). Internetová stránka obce Nitrianske Pravno. Dostupné online [cit. 2018-04-17].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]