Kunešov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′55″S 18°52′10″V / 48,7319°S 18,8695°V / 48.7319; 18.8695
Kunešov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Rieka Kopernica
Nadmorská výška 779 m n. m.
Súradnice 48°43′55″S 18°52′10″V / 48,7319°S 18,8695°V / 48.7319; 18.8695
Rozloha 23,63 km² (2 363 ha) [1]
Obyvateľstvo 210 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 8,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1342
Starosta Peter Slašťan[3] (nezávislý)
PSČ 967 01 (pošta Kremnica 1)
ŠÚJ 516996
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
E-mailová adresa obeckunesov@stonline.sk
Telefón 00421 45 6755185
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Webová stránka: kunesov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kunešov (historicky slov. Kunošov neskôr Konošov, maď. Kunosó aj Kunosvágása, nem. Kuneschau aj Kuneschhau) je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. Obec patrila do Nemcami obývaného regiónu Hauerland, dodnes tu žije nemecká menšina.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Listina o založení obce hovorí o udelení dedičného richtárstva Wernerovi de Potska kremnickým komorským grófom magistrom Leopoldom v roku 1342, pri čom nazýva obec "villa sancti Michaelis". V roku 1429 bol Kunešov spolu s viacerými obcami predaný mestu Kremnica.

Dom dedičného richtára je podnes nazývaný „beim Kretsch“ (poum Kretsch).

Počas druhej svetovej vojny sa v obci utvorila skupina nemeckých antifašistov. Neskôr počas SNP i partizánsky oddiel pod vedením Gejzu Lacka. Nacistické vojská obec 2. apríla 1945 za pomoc partizánom vypálili, zhorelo 198 domov a hospodárskych stavieb. Celkovo počas vojny zahynulo 72 obyvateľov obce. Niektorí nemeckí obyvatelia obce sa vďaka svojim zásluhám v boji proti nacizmu vyhli deportácii, ktorá na základe Benešovych dekrétov postihla väčšinu ostatného nemeckého obyvateľstva Česko-Slovenska. Väčšina obyvateľov bola však z obce deportovaná.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Jazykové a etnické zloženie[upraviť | upraviť kód]

údaje: [5]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 250
slovenská-181
  
72 %
nemecká-35
  
14 %
nezistená-31
  
12 %

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 244
slovenská-195
  
80 %
nemecká-45
  
18 %
česká-3
  
1 %

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 261
slovenská-168
  
64 %
nemecká-70
  
27 %
česká-3
  
1 %
maďarská-2
  
1 %
nezistená-2
  
1 %

Sčítanie 1921 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1622
nemecká-1604
  
99 %
slovenská-16
  
1 %

Sčítanie 1910 (jazyk používaný na verejnosti v %):

Počet obyvateľov: 1913
nemecký-1876
  
98 %
maďarský-25
  
1 %
slovenský-12
  
1 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť kód]

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 250
rímskokatolícke-191
  
76 %
nezistené-39
  
14 %
evanjelické a.v.-17
  
7 %
bez vyznania-5
  
2 %
iné-3
  
1 %

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]