Kremnické Bane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′00″S 18°55′00″V / 48,733333°S 18,916667°V / 48.733333; 18.916667
Kremnické Bane
obec
Stred Európy.JPG
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Rieka Kremnický potok
Nadmorská výška 784 m n. m.
Súradnice 48°44′00″S 18°55′00″V / 48,733333°S 18,916667°V / 48.733333; 18.916667
Rozloha 7,74 km² (774 ha) [1]
Obyvateľstvo 261 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 33,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1361
Starosta Juraj Vozár[3] (nezávislý)
PSČ 967 01 (pošta Kremnica 1)
ŠÚJ 516988
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Kremnické Bane 1
967 01
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 45 6755122
Fax +421 45 6755122
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Kremnické Bane
Webová stránka: www.obeckremnickebane.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kremnické Baneobec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, asi 4 km severne od mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnické Bane sú pôvodne nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361. Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.

Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätého Jána Krstiteľa[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne vznikla ako románska rotunda. Nachádza sa v kopcoch nad dedinou. V 15. storočí bola realizovaná nová hviezdicová rebrová klenba rotundy, tá sa z veľkej časti zachovala dodnes. Západná časť rotundy bola odbúraná pravdepodobne v 16. storočí, kedy k nej bolo pristavané gotické trojlodie a zväčšila sa tak kapacita stavby. V rokoch 15291673 bol kostol evanjelický, z tohto obdobia pochádza aj vročenie 1588 na portáli v podveží. Kostol prešiel obnovou po poskodení vandalmi v rokoch 1989-2007.[4]

  • Kaplnka Narodenia Panny Márie, pôvodne baroková kaplnka z roku 1726. V roku 1910 bola prestavaná v neogotickom štýle s kvadratickým ukončením presbytéria. Je zaklenutá štukovou rebrovou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotické zariadenie a ľudová drevorezba sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kaplnky sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža kaplnky je ukončená ihlancovou helmicou.[5]
  • Súbor baníckych domov, ide o prízemné či dvojpodlažné stavby s valbovou strechou pokrytou šindľom z 18. až 19. storočia.[6]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najvyšší bod chotára, skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m.

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

2001:

  • Slováci - 221 (88,4%)
  • Nemci - 26 (10,4%)
  • Česi - 1 (0,4%)
  • Nezistená - 2 (0,8%)
  • Spolu - 250 (100%)

2011:

  • Slováci - 221 (84,03%)
  • Nemci - 16 (6,08%)
  • Ostatné - 3 (1,14%)
  • Nezistená - 23 (8,75%)
  • Spolu - 263 (100%)

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa člení na dve časti samotnú obec a časť Staré Piargy. Nachádza sa v nej firma ELKA, farma Jantár, čerpacia stanica Jurki, pohostinstvo Piarg, potraviny, detská ozdravovňa Slniečko, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad pre obce Kremnické Bane, Kunešov, Krahule a Turček. Je tu aj futbalové ihrisko, na ktorom hrávajú svoje zápasy hráči miestneho klubu, ktorí sú momentálne v 2. triede.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Kremnické Bane [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Kremnické Bane- Kaplnka (Kostol) Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Kremnické Bane- pamiatková zóna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]