Blatnica (obec)

Blatnica
obec
Pohľad na obec smerom od Mošoviec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Vodné toky	Blatnický potok, Gaderský potok
Nadmorská výška	495 m n. m.
Súradnice	48°56′17″S 18°55′35″V
Rozloha	86,19 km² (8 619 ha)
Obyvateľstvo	1 081 (31. 12. 2023)
Hustota	12,54 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1230
Starosta	Karol Čičmanec (nezávislý)
PSČ	038 15
ŠÚJ	512079
EČV (do r. 2022)	MT
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obecný úrad č. 1 038 15  Blatnica pri Martine
E-mailová adresa	info@Blatnica.sk
Telefón	494 81 01
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Blatnica
Webová stránka: Blatnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Blatnica je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis

Obec leží v centrálnej časti Turca, na styku Turčianskej kotliny a pohoria Veľká Fatra. Poloha v ústí Blatnickej doliny a na okraji národného parku vytvára z Blatnice ideálne východiskové miesto na turistiku i cykloturistiku. Preteká ňou Blatnický a Gaderský potok.

Súčasťou obce je aj bývalá dedina Sebeslavce.

Dejiny

Okolie dnešnej obce poskytuje vhodné prostredie pre život; v blízkosti sa nachádza mierne zvlnené úrodné územie, vhodné na poľnohospodárstvo, no tiež hlboké lesy s dostatkom zveri, ako aj jaskýň a hlbokých roklín, vhodných pre úkryt v čase ohrozenia. Dôkazom pobytu človeka z mladšej doby kamennej (5. - 4. tisícročie pred Kr.) sú nálezy v jaskyni Mažarná v úbočí Tlstej nad Gaderským potokom. Ďalšie stopy osídlenia sa našli v lokalite „Na Záhorí“, kde bolo zdokumentované pohrebisko lužickej kultúry z konca 2. tisícročia pred Kr. a tiež v jaskyni nad Plešovicou, kde bol nález bronzovej ihlice s pečatidlovou hlavicou. Výraznú stopu v podobe hradiska na Plešovici tu zanechalo keltské osídlenie, spadajúce do laténskej doby, ktorého valy sa zachovali dodnes.

V stredoveku nastáva príchod Slovanov a celá oblasť sa stala súčasťou Nitrianskeho kniežatstva. Z tohto obdobia pochádza vzácny nález hrobu veľkomoravského veľmoža, v ktorom bol uložený tzv. Blatnický meč. Rukoväť s ľaliovitými ozdobami má vybíjanú zlatom a striebrom a zobrazuje 4 postavy so zdvihnutými rukami. Malá časť pôvodného nálezu je prístupný v miestnej pamätnej izbe. Z konca 11. storočia pochádzajú archeologické nálezy románskeho kostola v lokalite Sebeslavce, priamo pod Blatnickým hradom. Najstaršie písomné správy o území Blatnice (dnešná osada Sokolčie) pochádzajú z čias panovania kráľa Kolomana, samotná obec sa prvýkrát spomína v 1. polovici 13. storočia. Koncom storočia bolo dokončené jadro Blatnického hradu, ktorý strážil dôležitú cestu z Ponitria na Oravu a Liptov, neskôr nazývanú Magna via. Trasa cesty sa neskôr presunula západnejšie a hrad i s obcou stratil na význame a Blatnica sa stáva poddanská dedina.

Osud obyvateľov sa odvíjal od vlastníkov hradu a panstva, ktoré často menilo majiteľa. Od roku 1414 mal panstvo v zálohu Pongrác z Liptovského Mikuláša a po viacerých ďalších sa v roku 1539 stali pánmi Blatnice Révaiovci. V tomto období mala obec vlastného richtára a prísažných a 16 spravovaných a 4 opustené porty, no tiež 7 chudobných obyvateľov. V ťažkých časoch druhej polovice 16. storočia sa s príchodom Jezuitov v Turci rozšírilo olejkárstvo, využívajúce liečivé účinky tunajších rastlín. Výrobou a predajom olejkárskych produktov sa v 18. storočí len v Blatnici živilo viac ako 100 domácností a turčianskí olejkári boli známi aj v okolitých krajinách. Boli však rodiny, ktoré mali svoje obchody na ruskom Ďalekom východe - napr. Duchajovci, Ľuptákovci či Haľamovci. S obchodom súvisiaca prosperita a pokrok viedli k preferovaniu kamenných a tehlových domov, ktoré lepšie odolávali riziku častých požiarov. Do dejín obce sa zapísal rod Prónayovcov, ktorý sprvoti slúžil Révaiovcom, no postupne si tu vybudoval kúriu a kaštieľ. Dôkazom prosperity obce v 18. storočí je aj prosperita dvoch mlynov, krčiem a píly, naopak, hrad chátral a hoci ešte slúžil ako obydlie, postupne upadal. V roku 1785 mala Blatnica ako sídlo jedného zo štyroch okresov Turčianskej župy 1015 obyvateľov a patrila tak medzi veľké obce. Počas vlny vysťahovalectva do USA odišli aj Daniel a Jaroslav Siakeľovci, známi ako filmári prvého slovenského Janošíka.

V 20. storočí boli vybudované nové cesty, verejný vodovod, zavedený elektrický prúd, telefón, začali premávať autobusy a obyvatelia trávili viac času aj športom a kultúrou. Vzniklo divadlo, knižnica, botanická záhrada i etnografické múzeum Karola Plicku. V súčasnosti je Blatnica modernou obcou s rozvíjajúcou sa individuálnou výstavbou.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Blatnický hrad, prvýkrát písomne spomínaného v roku 1300. V roku 1539 hrad daroval rodu Révaiovcov kráľ Ferdinand I., tí ho vlastnili počas nasledujúcich storočí. Obývaný bol do roku 1790, kedy ho postihol požiar, odvtedy pustol.

• 
  Blatnický hrad
• 
• 
• 
• 

• Blatnický kaštieľ, bloková dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L z polovice 17. storočia. Nachádza sa v centrálnej polohe uprostred dediny. Výraznou prestavbou, ktorá mu dala dnešnú neskorobarokovú podobu prešiel kaštieľ v polovici a tretej štvrtine 18. storočia (severozápadné krídlo). Fasády sú pomerne strohé, portál s kamennou šambránou je dekorovaný supraportou s vytočenou rímsou. Obsahuje dochované barokové dvere. Okná majú taktiež kamenné šambrány, na prvom podlaží jednoduché, na druhom podlaží doplnené o klenák a nadokennú rímsu. Stredná os fasády je akcentovaná oknami s polkruhovo vytočenými nadokennými rímsami. Pôvodná strecha kaštieľa bola manzardová, pokrytá šindľom. Miestnosti sú zaklenuté valenou klenbou s výsečami a chodby korýtkovou klenbou. Po roku 1945 bol kaštieľ konvertovaný na viacero bytových jednotiek. V 80. rokoch uvažovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby o vzniku expozície v kaštieli, no započatá obnova nebola nikdy dokončená a kaštieľ tak podlieha devastácii.

• 
  Barokovo-klasicistický kaštieľ
• 

• Prónaiovská kúria, barokovo-klasicistická jednopodlažná, bloková stavba na obdĺžnikovom pôdoryse z tretej štvrtiny 18. storočia. Nachádza sa naproti staršiemu kaštieľu. Vznikla pravdepodobne na mieste staršej stavby pochádzajúcej zo 16. storočia, z ktorej sa dochoval suterén. Dominantným prvkom je portikus v štýle luiséz s kupolou, nesený šiestimi stĺpmi s kompozitnými hlavicami. Tento ojedinelý architektonický prvok nechal vybudovať Gabriel III. Prónai v roku 1836, ako uvádza nápis s chronogramom na portiku. V kúrii sa nachádza múzejná expozícia venovaná dielu Karola Plicku.

• 
  Múzeum Karola Plicku
• 
  Portikus kúrie

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1786. Veža bola pristavaná v roku 1817. Rozšírený v priestore oltára bol v roku 1838. Zariadenie interiéru nesie prvky vernakulárnej architektúry. Nachádza a tu drevená trojramenná empora. Oltár je kazateľnicový, neskorobarokovo-klasicistický z doby vzniku kostola. Krstiteľnica je klasicistická z roku 1838 s kanelovaným driekom a kupou s plastickými lupeňmi. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená zvonovitou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja v časti Sebeslavce, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z 13. storočia. Spolu so zánikom obce význam kostola upadol a v priebehu 18. storočia a prvej tretiny 19. storočia bol nevyužívaný a chátral. Súčasná stavba je halový klasicistický objekt s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže. Vznikol s použitím zvyškov pôvodnej stavby na podnet barónov Jána a Juraja Révaiovcov. Z gotickej etapy sa dochoval pôvodný portál vo forme lomeného oblúka. Zariadenie kostola je rustikálne, z obdobia klasicistickej prestavby kostola. Nachádza sa tu závesný obraz sv. Ondreja, drevená rustikálna empora a lavice. Do konca 20. storočia sa v ňom slúžili omše, dnes je pre verejnosť uzavretý. Za kostolom sa nachádzajú zvyšky cintorína. Kostol má hladké fasády s termálnymi oknami, strecha je valbová s malou nadstavanou zvonicou.
• Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z druhej polovice 18. storočia. Stavba má hladké fasády, strecha je stanová pokrytá šindľom, vystupuje z nej malá drevená vežica s barokovou helmicou a štvorlaločnými rezonančnými otvormi.

• 
  Evanjelický kostol
• 
  Kostol svätého Ondreja

Zaujímavosti

• Meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia, pochádza z Mohyly z časti Sebeslavce a patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Blatnický meč vyrobili z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Roľník, ktorý meč našiel v 19. storočí^{[chýba zdroj]}, ho odovzdal grófovi Révaiovi (Révay) v Blatnici a ten ho venoval budapeštianskemu múzeu, kde je vystavený dodnes. Posledný raz mohli Slováci vidieť originál Blatnického meča v roku 2002 počas výstavy „Stredná Európa okolo roku 1000“ na Bratislavskom hrade. Jeho kópia je vystavená v Slovenskom národnom múzeu v expozícii pod Hradom.^{[chýba zdroj]}

• V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka.

Osobnosti obce

Rodáci

• Michal Kyseľ (* 1788 – † 1871), organár, výrobca klavírov a pedagóg
• Ľudovít Michal Šoltés (* 1837 – † 1915), obchodník, hospodársky a kultúrny pracovník
• Matúš Dula (* 1846 – † 1926), politik, predseda Slovenskej národnej rady, spolupredseda Matice slovenskej
• Ján Duchaj (* 1869 – † 1954), statkár a politik
• Jaroslav Siakeľ (* 1896 – † 1997), filmový režisér a kameraman
• Milutín Bágeľ (* 1902 – † 1989), evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, verejný činiteľ
• Maša Haľamová (* 1908 – † 1995), poetka intímnej lyriky
• Vladimír Bágeľ (* 1908 – † 1974), rozhlasový pracovník, prekladateľ a pedagóg

Pôsobili tu

• Tobiáš Masník (* 1640 – † 1697), spisovateľ, učiteľ a evanjelický kňaz (pôsobil na Blatnickom hrade)
• Ján Kožehuba (* 1847 – † 1918), pedagóg a publicista
• Izabela Textorisová (* 1866 – † 1949), prvá slovenská botanička
• Oľga Textorisová (* 1880 – † 1938), pedagogička, spisovateľka
• Karol Plicka (* 1894 – † 1987), fotograf, ktorého múzeum sa v dedine nachádza dodnes

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.

Pozri aj

• Blatnická dolina
• Gaderská dolina
• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Blatnica

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blatnica (obec)

Zdroj

• Oficiálny web