Kaštieľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kaštieľ v Hornej Lehote (okr. Dolný Kubín)
Renesančný kaštieľ v Diviakoch (mestská časť Turčianskych Teplíc)

Kaštieľ (z lat. castellum, t. j. pevnosť) bolo mestské a vidiecke sídlo šľachtica alebo bohatého zemana, ktoré vystriedalo stredoveký hrad.

Skromnejšie sídla zemanov, ale aj mestské šľachtické obydlia nazývame kúriami.

Kaštiele stoja väčšinou voľne na rovine, počnúc barokom obyčajne v parku. Pôvodne plnili predovšetkým obranné funkcie a boli dôkladne opevnené. Neskôr, najmä od konca 16. a začiatkom 17. storočia v dôsledku zmien vojenskej techniky a taktiky upadal ich obranný význam a čoraz viac rástla ich reprezentatívna funkcia a komfort čoho dôkazom bolo zariaďovanie objektov prepychovým nábytkom, umeleckými dielami a doplnkami ale i dotváranie priľahlej krajiny k čo najväčšiemu estetickému pocitu. Z pôvodného pevnostného rázu si zachovali niektoré formálne znaky (nárožné bašty a arkiere, ozdobné atiky a strieľne, vnútorné dvory, mohutné veže a brány).

Kaštiele na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa zachovali početné typy kaštieľov. Ojedinele sú zastúpené pôvodne gotické kaštiele mnoho ráz prestavované (napr. goticko-renesančný v Parížovciach (dnes stojí v areáli skanzenu v Pribyline), pôvodne gotický kaštieľ v Humennom). Omnoho hojnejší je výskyt renesančných a klasicistických kaštieľov.

Renesančné kaštiele sa vyskytujú vo viacerých architektonických typoch, napr. typ výrazných kubických tvarov a prostých proporcií (Betlanovce, Divinka, Hájniky), s nárožnými baštami a arkiermi (Mokraď, Považské Podhradie, Dolná Mičiná, Necpaly, Diviaky), nepravidelného tvaru, trojkrídlové alebo štvorkrídlové kaštiele s vnútorným arkádovým nádvorím (Bošany, Zemianske Kostoľany, Fričovce, Pečovská Nová Ves, Horné Lefantovce, Brunovce, Bytča, Strážky, Pruské, Topoľčianky) s osobitnými hradbami opevnené kaštiele (Divín, Hronsek, Nižná Šebastová, Sereď).

Z menej početných barokových kaštieľov medzi typické patria najmä v Bernolákove, vo Veľkom Bieli, v Bijacovciach, v Dubnici nad Váhom a v Markušovciach.

Klasicistické kaštiele mávajú uprostred hlavného priečelia stĺpový portikus s tympanónom, po boku hlavnej budovy nižšie hospodárske krídla, záhradné priečelie nadväzuje výhľadom na park (napr. kaštiele v Dolnej Krupej, v Pečeňadoch a v Topoľčiankach).

Kaštiele sa ojedinele stavali aj v druhej polovici 19. storočia či dokonca v 20. storočí (Abrahám, Budmerice, Lehnice, Kunerad). Z hľadiska využiteľnosti sa niektoré kaštiele stali i kultúrnymi strediskami (kaštieľ v Strážkach alebo v Bytči).

Dnešné využitie kaštieľov je rôznorodé. Niektoré našli využitie ako objekty pre muzeálne expozície (Betliar, Markušovce, Dolná Krupá, Strážky, Topoľčianky), ďalšie slúžia ako hotely či penzióny (Fričovce, Topoľčianky), kaštiele v obecnom vlastníctve či vo vlastníctve rôznych spoločenských či štátnych organizácií využívajú konkrétne subjekty na rôzne účely (radnice, sídla firiem, školy, internáty, domovy sociálnych služieb a pod.). Väčšina kaštieľov však v súčasnosti chátra a ich ďalší osud je neistý.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]