Divín (okres Lučenec)

Divín
obec
Pohľad na centrum obce
Vlajka
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Lučenec
Región	Novohrad
Nadmorská výška	265 m n. m.
Súradnice	48°27′02″S 19°31′58″V
Rozloha	23,93 km² (2 393 ha)
Obyvateľstvo	2 009 (31. 12. 2025)
Hustota	83,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1329
Starosta	Ján Sivok (SMS, SME RODINA)
PSČ	985 52
ŠÚJ	511358
EČV (do r. 2022)	LC
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Nám. Mieru 654/3, 985 52 Divín
E-mailová adresa	idom.divin@stonline.sk
Telefón	43 97 301
Fax	43 97 301
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Divín
Webová stránka: divin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Divín je obec na Slovensku v okrese Lučenec.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Hrad Divín, zrúcanina stredovekého hradu, založeného na prelome 13. a 14. storočia. Majiteľmi hradu boli Tomajovci. V druhej polovici 17. storočia tu sídlil Imrich Balaša, známy lúpežný rytier. Po jeho smrti v roku 1683 ho dobylo cisárske vojsko, odvtedy leží v ruinách. Od 80. rokov 20. storočia tu prebieha archeologický výskum. Hrad je čiastočne konzervovanou torzálnou architektúrou.

• 
  Hrad Divín
• 
  Juhovýchodná bašta hradu
• 
• 
  Severozápadná bašta hradu

• Zičiovský kaštieľ, renesančný areál opevneného kaštieľa postavená z roku 1670. Nachádza sa v centre obce, priamo pod Divínskym hradom. Skladá sa zo samotného kaštieľa, dvojpodlažnej trojtraktovej stavby na pôdoryse písmena L, ktorý je umiestnený do štvorcového priestoru ohraničeného hradbami s nárožnými štvorcovými baštami. Bol vybudovaný Imrichom III. Balašom na staršom základe z 15. storočia. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo JRD, po nedávnej obnove sa v kaštieli nachádza múzeum a pravidelne sa tu uskutočňujú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Na nárožiach kaštieľa sa nachádzajú oporné piliere, fasády sú dekorované iluzívnym kvádrovaním nároží. Okolo kaštieľa sú dochované obranné múry s baštami zo 17. storočia.

• 
  Zičiovský kaštieľ
• 
• 
  Opevnenie kaštieľa
• 
• 
• 
• 

• Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, trojloďová neskororenesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a dvojvežovým priečelím, z roku 1657. Kostol je postavený na staršom stredovekom základe, prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1393. Miestna farnosť bola evanjelická od druhej polovice 16. storočia do roku 1639, v tomto období bol evanjelický farár vyhnaný a oblasť rekatolizovali Jezuiti. Hlavná loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Kostol bol obnovovaný v roku 1860 a upravený v roku 1909, keď bol novo zariadený interiér. Z pôvodného mobiliára sa dochovalo iba niekoľko sôch zo 17. storočia, sv. Petra, sv. Pavla a sv. Jána Krstiteľa. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od Sándora Országha z roku 1909. Fasády kostola sú členené oknami so šambránami, na bočných lodiach so segmentovým záklenkom, hlavná loď má termálne okná. Presbytérium je členené opornými piliermi a oknami s polkruhovým záklenkom a šambránami. Veže sú ukončené korunnými rímsami s terčíkom a barokovými helmicami s laternou. Okolo kostola je dochovaný štvorcový obranný múr zo 17. storočia s nárožnými baštami.

• 
  Kostol Všetkých svätých
• 
• 
• 
• 
  Opevnenie kostola

• Rímskokatolícka fara, jednopodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1761. Objekt bol upravovaný v rokoch 1860 a 1940. Na budove sa nachádzajú slnečné hodiny, údajne najstaršie v Novohrade. Priečelie fary je tvorené oknami alternovanými nikami so sochami svätcov.

• Kaplnka sv. Anny, neskorobaroková stavba s po­ly­go­nál­nym uzá­ve­rom a malou strešnou ve­žou, z roku 1775. Ide o pútnické miesto, ide o jeden z dvoch existujúcich cintorínov v obci. Obnovou prešla v rokoch 1942, 1981 a 1990, keď bol pred ňu pristavený charakteristický prístrešok pre pútnikov. Podľa ústnej tradície bola postavená ako náhrada za katolícky kostol sv. Anny v Dobroči, ktorý v roku 1696 prešiel do rúk evanjelikov. Niektoré zdroje uvádzajú, že dôvodom jej vzniku bola pamiatka na výročie dobytia hradu osmanskými Turkami a postavená bola z kameňov ruín divínskeho hradu. V interiéri sa nachádza rokokový oltár sv. Anny s rokajovou a mriežkovou ornamentikou. Fasáda kaplnky je členená lizénami a oknami s polkruhovým záklenkom. Strešná veža má šindľovú cibuľu.

• 
  Baroková katolícka fara
• 
  Slnečné hodiny na budove fary
• 
• 
  Kaplnka sv. Anny

Turistika

Neďaleká vodná nádrž Ružiná, vybudovaná začiatkom 70. rokov 20. storočia sa stala lákadlom pre turistov zo Slovenska i zahraničia.

Zaujímavosti

V okolí obce sa zachovali pozostatky baníckej činnosti z prvej polovice 20. storočia v podobe opustenej podpovrchovej bane, v ktorej sa ťažila magnezitová ruda. Tá bola lanovkou dopravovaná do neďalekej Lovinobane, kde sa spracúvala v podniku na výrobu žiaruvzdorných tehál.

Literatúra

• SIVOK, Ján  – ŠIMKOVIC, Michal: Divín : svedkovia histórie. B. m. v. : Ján Sivok - JSS, 2009. 239 s. ISBN 978-80-970306-4-3

Pozri aj

• Divín (hrad)
• Zoznam kúlturnych pamiatok v obci Divín

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Divín (okres Lučenec)

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Najkrajší kraj– turistické atrakcie v obci