Preskočiť na obsah

Divín (okres Lučenec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Divín
obec
Pohľad na centrum obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Región Novohrad
Nadmorská výška 265 m n. m.
Súradnice 48°27′02″S 19°31′58″V / 48,4505°S 19,5327°V / 48.4505; 19.5327
Rozloha 23,93 km² (2 393 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 027 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 84,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1329
Starosta Ján Sivok[3] (SMS, SME RODINA)
PSČ 985 52
ŠÚJ 511358
EČV (do r. 2022) LC
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Nám. Mieru 654/3, 985 52 Divín
E-mailová adresa idom.divin@stonline.sk
Telefón 43 97 301
Fax 43 97 301
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Divín
Webová stránka: divin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Divín je obec na Slovensku v okrese Lučenec.

Obec je bohatá na historické pamiatky a turistické atrakcie, okrem stredovekého hradu sa v obci nachádza renesančný kaštieľ s opevnením, a monumentálny dvojvežový kostol zo 17. storočia. Neďaleká vodná nádrž Ružiná, vybudovaná začiatkom 70. rokov 20. storočia sa stala lákadlom pre turistov zo Slovenska i zahraničia. V okolí obce sa zachovali pozostatky baníckej činnosti z prvej polovice 20. storočia v podobe opustenej podpovrchovej bane, v ktorej sa ťažila magnezitová ruda. Tá bola lanovkou dopravovaná do neďalekej Lovinobane, kde sa spracúvala v podniku na výrobu žiaruvzdorných tehál.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hrad Divín, zrúcaniny gotického hradu nad obcou pochádzajúce z prelomu 12. a 13. storočia.
  • Zichyho kaštieľ (resp. Zičiovský kaštieľ), renesančná stavba postavená v roku 1670 Imrichom III. Balašom na staršom základe z 15. storočia.[4] Nachádza sa v centre obce, priamo pod Divínskym hradom. Ide o dvojpodlažnú dvojtraktovú stavbu na pôdoryse písmena L. Na nárožiach stavby sa nachádzajú oporné piliere, fasády sú dekorované iluzívnym kvádrovaním nároží. Okolo kaštieľa sú dochované obranné múry s baštami zo 17. storočia. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo JRD, po nedávnej obnove sa v kaštieli nachádza múzeum a pravidelne sa tu uskutočňujú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.
  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, trojloďová neskororenesančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a dvojvežovým priečelím z roku 1657. Kostol je postavený na staršom stredovekom základe, prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1393. Veže sú ukončené barokovými helmicami s laternou. Okolo kostola je dochovaný štvorcový obranný múr zo 17. storočia s nárožnými baštami. Miestna farnosť bola evanjelická od druhej polovice 16. storočia do roku 1639, v tomto období bol evanjelický farár vyhnaný a oblasť rekatolizovali Jezuiti. Hlavná loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Kostol bol obnovovaný v roku 1860 a upravený v roku 1909, kedy došlo k novému zariadeniu interiéru. Z pôvodného inventára sa dochovalo iba niekoľko sôch zo 17. storočia, sv. Petra, sv. Pavla a sv. Jána Krstiteľa.[5]
  • Rímskokatolícka fara, baroková jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1761. Objekt bol upravovaný v rokoch 1860 a 1940. Na budove sa nachádzajú slnečné hodiny, údajne najstaršie v Novohrade.[6]
  • Kaplnka sv. Anny je neskorobarokovým pútnickým miestom v obci. Je to jednopriestorová stavba s po­ly­go­nál­nym uzá­ve­rom a s dre­ve­nou ve­žič­kou na sed­lo­vej stre­che. Kaplnka stojí na jednom z dvoch existujúcich cintorínov v obci, ktorý vznikol v 19.storočí pre významné divínske rodiny. Nachádza sa na južnej strane hradného kopca, neďaleko zrúcanín hradu. Bola postavená v roku 1775, rekonštruovaná v rokoch 1942, 1981 a 1990, kedy bol ku kaplnke pristavený prístrešok, ktorý je pre ňu charakteristický. Podľa rôznych teórií, bola postavená ako náhrada za katolícky kostol sv. Anny v Dobroči, ktorý v roku 1696 prešiel do rúk evanjelikov. Niektoré zdroje uvádzajú, že dôvodom jej vzniku bola pamiatka na výročie dobytia hradu osmanskými Turkami a údajne bola postavená z kameňov ruín divínskeho hradu. V blízkosti kaplnky bola vybudovaná aj krížová cesta. Pravidelne sa tu konajú odpustové slávnosti spojené s kultúrnym programom a jarmokom.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Divín- Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Divín - Kaplnka sv. Anny - www.pamiatkynaslovensku.sk - (divin-kaplnka-sv-anny) [online]. www.pamiatkynaslovensku.skhttp://www.pamiatkynaslovensku.sk/divin-kaplnka-sv-anny

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SIVOK, Ján  – ŠIMKOVIC, Michal: Divín : svedkovia histórie. B. m. v. : Ján Sivok - JSS, 2009. 239 s. ISBN 978-80-970306-4-3

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]