Stará Halič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°22′00″S 19°34′27″V / 48.3668°S 19.5742°V / 48.3668; 19.5742
Stará Halič
obec
Stará Halič - Rímskokatolícky kostol sv. Juraja.jpg
Rímskokatolícky kostol sv. Juraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Región Novohrad
Rieka Tuhársky potok
Nadmorská výška 251 m n. m.
Súradnice 48°22′00″S 19°34′27″V / 48.3668°S 19.5742°V / 48.3668; 19.5742
Rozloha 17,6 km² (1 760 ha) [1]
Obyvateľstvo 685 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 38,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1350
Starosta Jozef Gembec[3] (SMER-SD)
PSČ 985 11 (pošta Halič)
ŠÚJ 511846
EČV LC
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Stará Halič
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Stará Halič je obec na Slovensku v okrese Lučenec. Najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostolík sv. Juraja z 13. storočia patriaci Rímskokatolíckej cirkvi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názory na presný rok vzniku obce sa líšia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy tu už existovala farnosť doložená pod názvom Gaach. Obecná kronika však hovorí, že Stará Halič vznikla už v roku 1238 a patrila haličskému panstvu, pôvodne rodu Tomajovcov. V roku 1548 ju nachádzame vo vlastníctve rodu Lučenských a 17 storočí už patrila rodu Forgáčovcov.

V roku 1712 padla za obeť moru väčšia časť obyvateľstva obce. Pri súpise poddaných v roku 1715 žilo v obci 11 rodín poddaných, 2 rodiny želiarovcov a 3 rodiny taxalistov. V roku 1763 jej bolo udelené právo na vydržiavanie jarmokov štyri krát do roka. V roku 1770 bol zemepánom Ján Forgách a patrilo mu 25 rodín poddaných a 6 rodín želiarov. Haličské panstvo grófa Forgácha vyžadovalo od svojich poddaných výlučne roboty. V chotári obce sa nachádzal veľký rybník. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, obchodovaním s drevom a povozníctvom. V roku 1828 žilo 574 obyvateľov v 82 domoch. [4]

Obec niesla počas svojej histórie viaceré názvy - v roku 1350 to bol už vyššie spomenutý Gaach, od roku 1424 niesla mierne pozmenený názov Galch, rok 1773 znamenal zmenu názvu na Gacsfalva a od roku 1808 išlo zas o Welkú Halič. Dnešné pomenovanie, Stará Halič, sa používa od roku 1920.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším bodom obce je vrch Sedem Chotárov - 602 m.n.m. Názov je veľmi výstižný - na vrchol sa naozaj zbiehajú chotáre siedmych obcí : Stará Halič, Gregorova Vieska, Podrečany, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a Halič.

Obcou preteká Tuhársky potok a údolie Tuhárskeho potoka bolo vyhlásené za chránené územie v roku 1975.[5]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol  (NKP) rímsko-katolícky, gotický  z 13. – 14. storočia, okolo roku 1300  dal kostolík postaviť  Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého haličského hradu.

Zvonica drevená - renesančná – NKP, nachádza sa pri kostole. Podľa záznamu, nájdeného v medenej guli, dal zvonicu postaviť Ján Makfalvay, kapitán haličského hradu, ktorý roku 1666 padol do tureckého zajatia a tam sľúbil, že po vyslobodení zo zajatia, dá postaviť vežu v Starej Haliči. Sľub dodržal a začal stavať. Zvonicu dokončil podľa nápisu na veži mlynár Ján Polóni v roku 1673 (orig. nápis Exstructum a Molitore Joanne Poloni A. D. 1673) Kostol a zvonica sú ohraničené obranným múrom. Vo zvonici sú zavesené štyri zvony, jeden asi z 15. storočia  a tri zvony z roku 1924, pričom všetky majú svoje mená (Ďuro, Paľo, Jano a Mišo).

Kostol so stredovekými nástennými maľbami, drevená zvonica a hradbový múr sú národné kultúrne pamiatky od roku 1963. V roku 2001 boli stredoveké maľby navrhnuté do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale návrh nebol schválený.[5]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prof. MUDr. Emil Huraj, DrSc. (*16.11.1924 +6.3.1999). Ortopéd-traumatológ, vysokoškolský pedagóg, rektor Univerzity Komenského v rokoch 1969-76. Bol držiteľom mnohých vyznamenaní, členom vo vedeckých spoločnostiach a autorom viacerých odborných publikácií.

Etnograf, muzeológ a publicista, PhDr. František Kalesný. Vystupoval pod umeleckým menom František Haličan a tiež používal pseudonym F. Matúchov. Zomrel  5.4.2007 v Bratislave.[5]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Odtlačok  pečatidla, ktoré pochádza z roku 1633, patrí medzi najstaršie v regióne.

Od 4. marca 1763 získala Stará Halič právo na vydržiavanie jarmokov, štyrikrát do roka.

Uznesením OZ zo dňa 4.10.1933 bol učiteľ Dezider Švajko poverený viesť Obecnú kroniku, ako prvý kronikár a začal ju viesť od 1.1.1934.

Dňa 7. mája 2009 udelili čestné občianstvo sestre Agnes Franziske Kerschbaumer, generálnej predstavenej pápežsky schváleného misijného spoločenstva PDF-Rodina Panny Márie. Sr. Agnes pochádza z rakúskeho Tirolska a v Starej Haliči pôsobí od    roku 1993, kedy apoštolské sestry priviedol do obce J.E. Eduard Kojnok, vtedajší diecézny biskup rožňavský a na zriadenie Materského domu, centrály ich misijného spoločenstva, im dal k dispozícii priestory bývalého trojizbového kantorského domu pri kostole a o krátky čas na to i priestory starej obecnej školy.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. História obce [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.starahalic.sk/historia-obce.html
  5. a b c d Obce regiónu. [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.noslc.sk/index_subory/obce.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]