Kostol svätého Juraja (Stará Halič)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Juraja
Románsko-gotický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Obec Stará Halič
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia východná
 - diecéza Biskupstvo Rožňava
 - dekanát novohradský
 - farnosť Farnosť svätého Juraja v Starej Haliči
Súradnice 48°21′51″S 19°34′26″V / 48,36421°S 19,5738°V / 48.36421; 19.5738
Výstavba 1300
 - dokončenie 1350
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Stredoveké nástenné maľby
 - dátum vyhlásenia 1991
ÚZPF[2]
 - číslo 606-481/1 (kostol)
606-481/2 (zvonica)
606-481/3 (hradbový múr)
 - dátum zápisu 9. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Saint George church, Stará Halič
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Juraja je samostatne stojaca románsko-gotická stavba s renesančnou zvonicou a obstavaná pôvodným opevnením v obci Stará Halič na juhu stredného Slovenska.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol pravdepodobne postavený okolo roku 1300 Dionýzom Tomajom z rodu Lossonczyovcov. V roku 1350 Tomáš, potomok Dionýza, podnikol gotickú renováciu, počas ktorej vzniklo nové presbytérium polygonálneho tvaru spolu s oknami ranogotického tvaru. Tiež bola vybudovaná murovaná empora, ktorá už v súčasnosti neexistuje. Tieto stavebné úpravy dokumentuje stavebná stéla vložená v severnej stene svätyne pod ukrižovaním s vytesaným nápisom. V tom istom roku (1350) sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. V 14. a 15. storočí vznikli v kostole významné nástenné maľby.

V roku 1524 sa uskutočnila goticko-renesančná prestavba, v ktorej sa románska loď zaklenulá neskorogotickou sieťovou klenbou, ktorá sa neprispôsobila už existujúcim oknám kostola. Kvôli tomu sa jedno okno dostalo do podkrovného priestoru a niektoré okná v interiéri zasahujú do klenieb. Počas prestavby vznikol aj súčasný víťazný oblúk medzi loďou a presbytériom.

V 16. a 17. storočí bol kostol počas Uhorsko-tureckých vojen vypálený. Kvôli tomu v 70. rokoch 17. storočia vznikla nová strecha a v 18. storočí prebehli menšie úpravy presbytéria. V tomto období v roku 1673 vznikla aj drevená renesančná zvonica severovýchodne od kostola.

V 50. rokoch 20. storočia sa konala oprava kostola, počas ktorej dostal kostol nevlastný vzhľad - fasádu okrovej farby a červenú prejzovú strechu. V 60. rokoch dostal kostol pôvodný vzhľad - bielu fasádu a šindľovú strechu.

V roku 2001 prebiehal v kostole výskum kvôli obnove podlahy lode, počas ktorej sa našli 2 hrobky.

Počas rokov 2009-2013 prebiehala v kostole renovácia, ktorá zahŕňala výmenu šindľu strechy, inštaláciu podlahového kúrenia a zmenu úrovne podlahy v presbytériu kvôli novej podlahe. Kostol dostal nový neogotický oltár.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Románsko-gotický kostol sv. Juraja je jednoloďová stavba bez veže s polygonálnym uzáverom presbytéria a s dostavanou sakristiou. Severovýchodne od kostola sa nachádza renesančná drevená zvonica. Okolo oboch objektov je murované približne 1,7 metra vysoké opevnenie.

Loď[upraviť | upraviť zdroj]

Loď je zaklenutá sieťovou klenbou s rebrami spojenými 3 svorníkmi, z ktorých v jednom, v tvare štítu, je vyrytý letopočet (4251 gotickými číslicami), ktorý datuje zaklenutie lode a pravdepodobne ho tam vyryl negramotný kamenár pretože číslica 2 je zrkadlovo prevrátená a pravdepodobne išlo o rok 1524. Rebrá dosadajú na polopiliere polygonálneho tvaru. Víťazný oblúk je z vnútornej strany chrámovej lode postavený z kresaných kameňov. Tieto boli neskôr, keď sa kostol zdobil freskami, omietnuté. Vo vrchnej časti lomeného víťazného oblúka je do kameňa vyrytý rovnaký letopočet ako vo svorníku (1524) 12-15 mm hlboko, ktorý datuje jeho stavbu. Kameň je dnes omietnutý, zvýraznený a viditeľný ostal len letopočet.

Nad vstupom v západnej časti lode bola umiestnená drevená orgánová empora, ktorá sa odstránila kvôli jej poškodeniu. Pod chórom vyčnievajú zo steny kamenné konzoly, na ktorých kedysi spočívali trámy prvého chóru. Vstupný portál je masívny, lomený s hruškovou profiláciou. Vstupné dvere sú v interiéri vybavené pôvodným železným kovaním so závorou. Úzke okná v lodi sú románskeho typu bez lomeného oblúka a okná v celom kostole boli obložené kresaným kameňom. Múry lode sú podopreté odstupňovanými piliermi so strieškami. Strecha je valbová, spočíva na podstrešných konzolách a pochádza zo 17. storočia.

Presbytérium[upraviť | upraviť zdroj]

Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej klenby a záver je klenutý paprskovou klenbou, ktorá dosadá na valcové prípory. Rebrá spájajú 2 svorníky zdobené Lučenským erbom. Okná v presbytériu sú ranogotického tvaru. Z ľavej strany hlavného oltára je na stene pôvodný nápis z roku 1350 napísaný veľkými písmenami vzťahujúci sa na stavbu kostola, ktorý sa zatiaľ nikomu nepodarilo rozlúštiť. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium. Na južnej strane je široká sedília v tvare lomeného oblúka (druh výklenku slúžiaceho na sedenie s vymurovanou lavicou) s masívnym, vnútorne hruškovite profilovaným ostením. Múry presbytéria sú podopreté skrátenými piliermi, ich odstupňovanie je kryté strieškami.

Sakristia[upraviť | upraviť zdroj]

Sakristia je prístupná z presbytéria lomeným gotickým portálom, zaklenutá jedným poľom krížovej rebrovej klenby dosadajúcej na nábežné štíty a na drobné konzoly. Nachádza sa tu jediné okno, ktoré je obdĺžnikového tvaru.

Zariadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mobiliár sa prevažne datuje do prvej polovice 18. storočia. Hlavný oltár bol barokový, nadstavcového typu a pochádzal z roku 1735 a je nahradený neogotickým z roku 2009. Uprostred stĺpovej oltárnej architektúry je obraz sv. Juraja. Po bokoch a v interkolumniách (priestory medzi stĺpmi) sú umiestnené barokové plastiky sv. Šebastiána, Petra, Pavla apoštolov a evanjelistu sv. Jána. Bočný oltár panny Márie Pasovskej je tiež barokový a pochádza z roku 1718. Uprostred oltára s dvoma točenými stĺpikmi s viničom je obraz Madony a v nadstavci je obraz sv. Ignáca z Loyoly. Ďalší bočný oltár Piety je pseudobarokový z 19. storočia s obrazom Sedembolestnej Panny Márie. Po bokoch oltára sú umiestnené plastiky sv. Veroniky a Márie Magdalény. Kazateľnica je tiež pseudobaroková a pochádza zo začiatku 20. storočia. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica zo 17. storočia. Tiež je tu neskoro-baroková svätenica, ktorá pochádza z roku 1793. Ďalej sa v kostole nachádza voľne stojaca rokoková socha Panny Márie s Ježiškom. Je to ľudová polychrómová drevostavba z konca 18. storočia, odetá v súvekom odeve. Monštrancia je baroková z roku 1712.

Zvonica[upraviť | upraviť zdroj]

Drevená renesančná zvonica

Pri kostole sa v rámci ohradenia nachádza drevená renesančná zvonica. Je situovaná na sever od kostola. Zvonice boli osobitne výraznou a dôležitou skupinou stavieb v dejinách sakrálneho staviteľstva na Slovensku a táto zvonica patrí k najkrajším dielam domácich tesárskych majstrov Slovenska. Bola postavená mlynárom Jánom Polónim v roku 1673. Skladá sa z drevenej konštrukcie v podobe zrezaného ihlana pokrytého šindľom. V jeho vrchole je arkádová ochodza. Veža je zastrešená šindľovým ihlanom s malou cibuľou. Vo veži sa nachádza gotický zvon pravdepodobne z 15. storočia a ďalšie zvony z roku 1924. Zvonica slúžila okrem cirkevných účelov aj na oznamovacie, napríklad pri požiaroch, vojnových nebezpečenstvách a iných mimoriadnych udalostiach. Na stavbe zvonice nebol pôvodne použitý ani jeden klinec.

Maľby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je významný pre svoje nástenné maľby, pochádzajúce z 14. a 15. storočia. Výzdoba predstavuje niekoľko po sebe nasledujúcich maliarskych podujatí. Zistilo sa o nich až v 20. storočí, keď sa pri bielení našli ich fragmenty. Ich úplne odkrytie prebehlo v rokoch 1965 – 1966 a 1978.

Odkrylo sa niekoľkých konsekračných krížov, ukrižovanie na severnej strane svätyne a niekoľko ďalších obrazov.

Nie je isté či v kostole maľoval taliansky maliar, alebo regionálny umelec školený v severnom Taliansku. Stretávame sa tu s umeleckým vzťahom k nástenným maľbám vo Furlansku.

Víťazný oblúk[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na severnej strane víťazného oblúka sa našli zvyšky maľovaného obrazu Arma Christi so stojacou postavou umučeného Krista, a na jeho južnej strane Madona Ochrankyňa so sväticou sv. Dorotou.

Loď[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najstaršia a umelecky najkvalitnejšia figurálna výzdoba pochádza z roku 1350. Kompozícia, poňatie figúr a mimika sv. Jána a Panny Márie dokazujú vyhranené východiská mimo Uhorska, konkrétne na produkciu dielní v severnom Taliansku v druhej polovici 14. storočia.
  • Vplyv tehdajšej talianskej nástennej maľby je zreteľnejší v scénach dolného registra severnej steny lode so sv. Tomášom a sv. Mikulášom, ktoré sa zachovali v relatívne dobrom stave. Výjavy zo života sv. Mikuláša sú zobrazené v 6 epizódach, z ktorých sú 3 čitateľné.
  • Na severnej strane lode sa nachádza cyklus nerestí spolu so sv. Juraj zabíjajúci draka, ktorý pochádza z prvej polovice 15. storočia.
  • Ďalší obraz znázorňuje 3 sestry obdarované hrudami zlata s troma nevinne odsúdenými úradníkmi a fragmentom so svätcom, ktorý zachraňuje ďalších troch odsúdených spolu s úvodným torzom.
  • V kostole sa nachádza výjav sv. Tomáša pred Kristom, pravdepodobne odkazujúcim na mecéna, ktorým mohol byť Tomáš Lossonzy spomínaný v nápise na kamennej stéle. Obraz pravdepodobne objednali jeho potomkovia na pamiatku zakladateľa prestavby kostola a aj možného mecéna najstaršej zachovanej figurálnej výzdoby.
  • Neznámi autor sa v ďalšej maľbe nesnaží o perspektívnu organizáciu priestoru, ale využíva len podružné motívy (napríklad architektúru podanú v zmenšenej mierke)na naznačenie ilúzie trojrozmernosti.
  • Iné maľby reprezentujú zľudovelý charakter niektorých gemerských lokalít.
  • Poslednú výzdobu kostola maľbami zrealizoval v roku 1913 J. Adam z Rožňavy.

Zaujímavosť - charakteristika kostolov tohoto typu[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Juraja v Starej Haliči je ukážkovým príkladom integrácie gotickej a ľudovej architektúry. Napriek svojej jednoduchosti a vďaka unikátnej kombinácii ľudovej architektúry, talianskych maliarskych vplyvov a zručnosti domácich majstrov sa tento kostol spolu so zvonicou radia k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku. Uplatňoval sa v nich lomený oblúk aj polygonálna apsida, ale svojou hmotnosťou foriem sa veľmi neodlišovali od románskych stavieb. Lode mali spočiatku rovnú nezaklenutú povalu. Strecha bola často vysoká šindľová a bez veže. Funkciu veže preberali dominantné drevené zvonice. Okná a vchody s lomenými oblúkmi boli malé. Svätyňu oddeľoval od lode obdĺžnikového pôdorysu, jednoducho z muriva vykrojený polkruhový alebo mierne lomený víťazný oblúk. Svätyňa bola sklopená buď valenou, krížovou alebo rebrovou klenbou nad polygonálnym pôdorysom. Hmotnosť stien čiastočne odľahčovali fresky v interiéri. Nástenné maľby znázorňujú náboženské výjavy a pomer ľudu k vládnucej triede a cirkevnej hierarchii. Ornamentika používaná na dreve sa taktiež uplatnila aj na kamenárskych detailoch. Tieto kostoly bývali jedinými murovanými stavbami na dedine. Vybudované zvyčajne na vyvýšenom mieste s ochrannými múrmi, takže zároveň slúžili obyvateľstvu ako útočisko v nebezpečenstve.

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-28]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-28]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PEŠINA, J.. ABC Kulturních památek Československa, 1. vyd.. Praha : Panorama, 1985.
  • BURAN, D. a kol.. Gotika Dejiny slovenského výtvarného umenia, 1. vyd.. Martin : Slovenská národná galéria, 2003.
  • LUKÁČOVÁ, E. a kol.. Sakrálna architektúra na Slovensku, 1 vyd.. Komárno : KT Komárno, 1996.
  • STARÁ HALIČ. In: Súpis pamiatok na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 183-184.
  • VENDELÍN, Jankovič, ed. et al. Pamiatky na Slovensku : súpis pamiatok 4. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 736 s.
  • FOLTYN, L.; KEVICZKY, A.; KUHN, I.. Architektúra na Slovensku do polovice XIX. storočia, 1. vyd.. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958.
  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 532 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]