Kostol svätého Martina (Martin)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′42″S 18°55′17″V / 49,0618°S 18,9213°V / 49.0618; 18.9213
Kostol svätého Martina
Martin19.JPG
Patrocínium: Martin Toursky
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Mesto Martin
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - diecéza žilinská
 - dekanát martinský
 - farnosť Martin - mesto
Adresa Nám. SNP 1
036 01 Martin
 - súradnice 49°03′42″S 18°55′17″V / 49,0618°S 18,9213°V / 49.0618; 18.9213
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Štýl gotika
Výstavba 13. storočie
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 10. novembra 1973
(po rekonštrukcii kostola) (biskup Jozef Feranec)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Stredoveké nástenné maľby
 - dátum vyhlásenia 1991
ÚZPF[2]
 - číslo 506-568/1 kostol
506-568/2 záhrada
506-568/3 príkostolný cintorín
506-568/4 rotunda (archeologická lokalita)
 - dátum zápisu 26. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St Martin, Martin
Webová stránka: http://www.fara.sk/martin
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol svätého Martina je rímskokatolícky farský kostol v historickom centre Martina. Zasvätený je svätému Martinovi. Kostol je postavený v ranogotickom štýle.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol pochádza asi z 13. storočia, niektorí autori stavbu dnešného kostola kladú do sedemdesiatych rokov 13. storočia. Bol postavený na už existujúcom pohrebisku a predpokladá sa, že na jeho mieste stál starší kostol, alebo kaplnka. V 16. storočí počas reformácie, kostol užívala evanjelická cirkev. Po tom, čo patróni kostola - rod Révaiovcov - rekatolizovali, kostol prešiel do rúk katolíckej cirkvi. V priebehu stavovských povstaní sa konfesionálna príslušnosť kostola viackrát zmenila. Začiatkom 18. storočia, po potlačení povstania Františka II. Rákoczyho, sa dostal definitívne do rúk katolíckej cirkvi.

Interiér kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Svätyňa je štvorcová, zaklenutá krížovou klenbou. Víťazný oblúk je lomený s jednoduchým profilom. Portál do sakristie je jednoduchý, hlavný vchodový portál má lomený oblúk. Vo svätyni kostola sa zachovali stredoveké fresky z prvej polovice 14. storočia. Po prevzatí kostola evanjelikmi, boli zatreté. Maľby boli objavené po požiari v roku 1871. Boli reštaurované, vo veľkej miere aj premaľovaním, v roku 1908. Zásahy nie veľmi úspešnej opravy odstránil P. Mendel pri reštaurovaní v rokoch 1951-1952. V roku 1991 boli zaradené do súboru stredovekých nástenných malieb, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Na severnej stene presbytéria sa nachádza výjav Panny Márie vedúcej Krista ako dieťa, maľby apoštolov sv. Petra a sv. Pavla s atribútmi a ďalšie dve postavy svätcov. Na južnej stene sa nachádza maľba troch apoštolov, bez atribútov s dvomi manželskými pármi donátorov. Ďalej sú viditeľné dve postavy apoštolov, ktoré sú ale veľmi poškodené. Predpokladá sa, že maľby netvorili súvislé cykly, ale že sa jednalo o viacero samostatných obrazov.[3]

Kostol slúžil ako miesto posledného odpočinku príslušníkov viacerých miestnych šľachtických rodov (Dávid, Korbély, Kossuth, Záturecký). Najvýznamnejšie zachovalé sepulkárne pamiatky pripomínajú rod dedičných turčianskych županov - vetvu rodu Révay zo Sklabine a Blatnice. Na južnej stene sanktuária je zachovaný renesančný epitaf z červeného mramoru z druhej polovičky 16. storočia. Na náhrobnej doske je zobrazený František Révay (*1489 – †1. novembra 1553, Bratislava) v životnej veľkosti, s rukami zopätými k modlitbe. Postava je oblečená v civilnom oblečení, čo zaraďuje túto pamiatku medzi výnimočné v rámci celého územia bývalého Uhorska, lebo na podobných náhrobkoch bývajú zobrazené osoby buď v brnení, alebo v cirkevnom ornáte.
Na chóre v bočnej lodi sa nachádza smrtný štít dedičného hlavného župana Turčianskej župy Pavla I. Révaya (*1598 – †1635). Na okrúhlej tabuli je v stredovom modrom poli rodový erb, na obvode sú vojnové trofeje a alegórie cností v podobe ženských postáv.[4] [5]

Vo vnútri kostola sa nachádza 14. reliéfov krížovej cesty a socha Piety od Fraňa Štefunka. K novším umeleckým dielam patrí aj oltárny obraz Panny Márie ustavičnej pomoci od Martina Benku.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. [Cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. [Cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  3. DVOŘÁKOVÁ, Vlasta; KRÁSA, Josef; STEJSKAL, Karel. Stredoveká nástenná maľba na slovensku. Preklad Alfréd Engelmann, Felix Kostolanský, Dana Lehutová, Emília Nemsilová, Viera Šabíková, Daniel Šulc; fotografie Alexandr Paul st.. prvé. vyd. Praha, Bratislava : Odeon, Tatran, 1978. Preklad z českého originálu Středověká nástěnná malba na Slovensku. S. 125-126, obr. 51.
  4. LUDIKOVÁ, Zuzana. Rod Révai v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 16.-17. septembra 2008 v Martine [online]. Príprava vydania Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010, [cit. 2012-10-03]. (Studia historico-bibliographica Turociensia – zväzok 3.) Náhrobné pamiatky Révaiovcov v 16. a 17. storočí, s. 380-394. Dostupné online. ISBN 978-80-89301-62-1.
  5. MAČUHA, Maroš. Renesančný náhrobok Františka I. Révaia z 2. polovice 16. storočia. Genealogicko-heraldický hlas (Martin: Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť), 2007, ročník 17, č. 1, s. 7 - 13. Dostupné online [PDF, cit. 2012-10-03]. ISSN 1335-0137.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]