Šivetice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′54″S 20°16′33″V / 48,5816667°S 20,2758333°V / 48.5816667; 20.2758333
Šivetice
obec
Sivetice rotunda sv. Margity Antiochijskej.jpg
Rotunda sv. Margity Antiochijskej
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 330 m n. m.
Súradnice 48°34′54″S 20°16′33″V / 48,5816667°S 20,2758333°V / 48.5816667; 20.2758333
Rozloha 8,26 km² (826 ha) [1]
Obyvateľstvo 381 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 46,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1262
Starosta Ľudovít Sendrei[3] (SMER-SD)
PSČ 049 14 (pošta Licince)
ŠÚJ 526304
EČV RA
Tel. predvoľba +421-58
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Šivetice
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šivetice (maď. Süvete) sú obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec leží v severovýchodnej časti Slovenského krasu.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1262 (Sueta), ale sídlo vzniklo asi už v 12. storočí. Patrila jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V roku 1558 sa v obci spomína hámor, ktorý ale po niekoľkých rokoch spustol. V súpisoch z roku 1652 sa v obci uvádza hlavne veľa hrnčiarov, tzv. nemecký hámor s dvomi hutami v prevádzke a osobitnými miestami na pálenie uhlia. V roku 17061716 sa Šivetice stali najznámejšou hrnčiarskou dedinou v údolí rieky Muráň. V 19. a 20. storočí mala obec cech hrnčiarov. Pri výrobe využívali miestnu kvalitnú hlinu a šivetická keramika (džbány, vázy, signálne píšťaly, rozmerné misy) sa stala známou v celom Rakúsko-Uhorsku.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rotunda svätej Margity Antiochijskej, ktorá je najväčšou románskou rotundou na Slovensku i v celej strednej Európe s vnútorným priemerom 11 metrov. Jej vznik je datovaný do druhej štvrtiny 13. storočia. V dnešnej dobe sa nevyužíva na bohoslužobné účely. V kostole prebiehajú dlhodobo reštaurátorské práce, ktoré stále neboli dokončené.[5] V interiéri sa nachádzajú cenné fresky. Výmaľba má minimálne tri vrstvy, nachádzajú sa tu románske fresky, gotické fresky, a mladšie ornamentálne maľby, pravdepodobne z obdobia úpravy kostola v barokovom slohu. Okrem toho je v kostole aj exteriérová freska, ktorá sa nachádza vo vrchnej časti vstupného portálu. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom.[6] V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starej kamennej ohrady vstavali zvonicu so vstupnou bránou. Kostol dostal aj novú strechu, pôvodne bola v strede strechy “vežička”, typická pre románske rotundy. Zaujímavosťou je, že pôvodná podoba kostola je zobrazená na freske na severnej strane presbytéria.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Veža bola pristavaná v roku 1831. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár pochádza z doby vzniku kostola, centrálny obraz Viera, nádej a láska je dielom K. Schablika. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia s polychrómiou a bohatou ornamentikou. Z tohto obdobia pochádza aj organ. Fasády sú členené lizénami, veža so zvonovitou helmicou je lemovaná pilastrami a nárožným kvádrovaním.[7] Kostol je v dnešnej dobe v zlom technickom stave a potreboval by obnovu.

Zástavba obce[upraviť | upraviť kód]

Zaujímavá je aj zástavba obce. Z 19. storočia sa tu zachovali murované trojpriestorové domy so štítom orientované do ulice. V ich uzavretých dvoroch sú hospodárske stavby, pristavaných hrnčiarských dielní a sušiarní.[4]

Šivetická keramika[upraviť | upraviť kód]

Tradíciu šivetickej keramiky dnes udržuje živú už len jeden hrnčiarsky majster, František Szarka.[4]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c d e SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 581.
  5. Šivetice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Gotická cesta [online]. 2018-10-27, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
  7. Šivetice- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šivetice

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]