Šivetice
Šivetice | |
obec | |
Rotunda sv. Margity Antiochijskej
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Revúca |
Región | Gemer |
Nadmorská výška | 330 m n. m. |
Súradnice | 48°34′54″S 20°16′33″V / 48,5816667°S 20,2758333°V |
Rozloha | 8,26 km² (826 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 375 (31. 12. 2019) [2] |
Hustota | 45,4 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1262 |
Starosta | Ľudovít Sendrei[3] (SMER-SD) |
PSČ | 049 14 (pošta Licince) |
ŠÚJ | 526304 |
EČV | RA |
Tel. predvoľba | +421-58 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Šivetice | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šivetice (maď. Süvete) sú obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]
Polohopis[upraviť | upraviť kód]
Obec leží v severovýchodnej časti Slovenského krasu.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť kód]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1262 (Sueta), ale sídlo vzniklo asi už v 12. storočí. Patrila jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V roku 1558 sa v obci spomína hámor, ktorý však po niekoľkých rokoch spustol. V súpisoch z roku 1652 sa v obci uvádza hlavne veľa hrnčiarov, tzv. nemecký hámor s dvomi hutami v prevádzke a osobitnými miestami na pálenie uhlia. V roku 1706 až 1716 sa Šivetice stali najznámejšou hrnčiarskou dedinou v údolí rieky Muráň. V 19. a 20. storočí mala obec cech hrnčiarov. Pri výrobe využívali miestnu kvalitnú hlinu a šivetická keramika (džbány, vázy, signálne píšťaly, rozmerné misy) sa stala známou v celom Rakúsko-Uhorsku.[4]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]
Pamiatky[upraviť | upraviť kód]
- Rotunda svätej Margity Antiochijskej, ktorá je najväčšou románskou rotundou na Slovensku i v celej strednej Európe s vnútorným priemerom 11 metrov. Jej vznik sa datuje do druhej štvrtiny 13. storočia . Okrem svojich rozmerov je výnimočná aj tým, že je postavená z tehál, a nie z kameňa, ako väčšina kostolov v regióne. Zvonka je zdobená slepými arkádami. Dnes sa nevyužíva na bohoslužobné účely a v kostole prebiehajú dlhodobé reštaurátorské práce, ktoré stále neboli dokončené.[5] V interiéri sa nachádzajú cenné fresky. Maľby majú minimálne tri vrstvy, nachádzajú sa tu románske fresky, gotické fresky a mladšie maľby z 20. storočia. Na románskom portáli sa dochovala aj exteriérová freska. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Rotunda má vnútornú apsidu. V lodi bola pôvodne kamenná románska empora, ktorá sa však nedochovala. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Časť románskych malieb boli odkrytá, gotické maľby ktoré ich prekrývali boli sňaté, a dnes sa nachádzajú v depozitári Slovenskej národnej galérie vo Zvolene. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom, neskôr sa však vrátil naspäť katolíkom.[6] V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starej kamennej ohrady vstavali zvonicu so vstupnou bránou. Kostol dostal aj novú strechu, pôvodne bola v strede strechy “vežička”, typická pre románske rotundy – lucerna. Zaujímavosťou je, že pôvodná podoba kostola je zobrazená na freske na severnej strane presbytéria.
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Veža bola pristavaná v roku 1831. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár pochádza z čias vzniku kostola, centrálny obraz Viera, nádej a láska je dielom K. Schablika. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia s polychrómiou a bohatou ornamentikou. Z tohto obdobia pochádza aj organ. Fasády sú členené lizénami, veža so zvonovitou helmicou je lemovaná pilastrami a nárožným kvádrovaním.[7] Kostol je dnes v zlom technickom stave a potreboval by obnovu.
Zástavba obce[upraviť | upraviť kód]
Zaujímavá je aj zástavba obce. Z 19. storočia sa tu zachovali murované trojpriestorové domy so štítom orientované do ulice. V ich uzavretých dvoroch sú hospodárske stavby pristavaných hrnčiarskych dielní a sušiarní.[4]
Šivetická keramika[upraviť | upraviť kód]
Tradíciu šivetickej keramiky dnes udržuje živú už len jeden hrnčiarsky majster, František Szarka.[4]
Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]
Rodáci[upraviť | upraviť kód]
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ a b c d e SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 581.
- ↑ Šivetice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Gotická cesta [online]. 2018-10-27, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Šivetice- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šivetice
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Apsida.sk- profil románskej rotundy
- Ohrozenekostoly.sk- evanjelický kostol
- Gotickacesta.sk- profil románskej rotundy