Ratková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°35′30″S 20°05′50″V / 48,5916°S 20,0973°V / 48.5916; 20.0973
Ratková
obec
Ratková od Repíšť - panoramio.jpg
Ratková
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 289 m n. m.
Súradnice 48°35′30″S 20°05′50″V / 48,5916°S 20,0973°V / 48.5916; 20.0973
Rozloha 12,71 km² (1 271 ha) [1]
Obyvateľstvo 613 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 48,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1413
Starosta Ján Bobrovský[3] (MOST-HÍD)
PSČ 982 65
ŠÚJ 515370
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Ratková
Webová stránka: ratkova.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ratková je obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413 (Rathko), ale sídlo vzniklo pravdepodobne už polovici 13. storočia. V chotári sa od polovice 14. storočia vyvíjali ďalšie dve sídla, Forovo a Proša, ktoré ale v 15. a 16. storočí zanikli, kým Ratková sa rozvinula na remeselnícke a trhové stredisko. V roku 1564 sa tu vyrábalo železo, na čo slúžili 3 pece a 4 hámre. Po tureckej okupácii sa rozmohla remeselnícka výroba, ktorá sa rozvíjala v rámci niekoľkých cechov: garbiari, čižmári, pláteníci, valchári, súkeníci a iní. V roku 1800 mala obec 310 majstrov a 116 tovarišov. V 2. polovici 19. storočia sa Ratková stala sídlom slúžnovského okresu až do roku 1919. V 20. storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Jelšave a okolí a v poľnohospodárstve, od roku 1964 v štátnom majetku v Tornali.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, pozdnegotická jednoloďová stavba z prvej polovice 16. storočia.[5]
  • Príkostolná zvonica z prelomu 18. a 19. storočia, baroková stavba na štvorcovom pôdoryse.[6]
  • Evanjelická fara, stavba z konca 18. storočia. Stavba na pôdoryse písmena L, upravená v prvej tretine 19. storočia.[7]
  • Hradobný múr obkolesujúci areál kostola, pozdnegotický zo 16. storočia.[8]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 580.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]