Ratková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°35′30″S 20°05′50″V / 48,5916°S 20,0973°V / 48.5916; 20.0973
Ratková
obec
Ratková1.jpg
Historická radnica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 289 m n. m.
Súradnice 48°35′30″S 20°05′50″V / 48,5916°S 20,0973°V / 48.5916; 20.0973
Rozloha 12,71 km² (1 271 ha) [1]
Obyvateľstvo 636 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 50,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1413
Starosta Ján Bobrovský[3] (MOST-HÍD)
PSČ 982 65
ŠÚJ 515370
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Ratková
Webová stránka: obecratkova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ratková je obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413 (Rathko), ale sídlo vzniklo pravdepodobne už polovici 13. storočia. V chotári sa od polovice 14. storočia vyvíjali ďalšie dve sídla, Forovo a Proša, ktoré ale v 15. a 16. storočí zanikli, kým Ratková sa rozvinula na remeselnícke a trhové stredisko. V roku 1564 sa tu vyrábalo železo, na čo slúžili 3 pece a 4 hámre. Po tureckej okupácii sa rozmohla remeselnícka výroba, ktorá sa rozvíjala v rámci niekoľkých cechov: garbiari, čižmári, pláteníci, valchári, súkeníci a iní. V roku 1800 mala obec 310 majstrov a 116 tovarišov. V 2. polovici 19. storočia sa Ratková stala sídlom slúžnovského okresu až do roku 1919. V 20. storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Jelšave a okolí a v poľnohospodárstve, od roku 1964 v štátnom majetku v Tornali.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne z obdobia rokov 1520-1540. Veža má ešte románsky základ. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Mikuláša. Kostol vyhorel v roku 1692, bol rozšírený a upravený v 17. a 18. storočí.[5] Ďalší požiar z roku 1827 taktiež poškodil kostol. Presbytérium je zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovou neskorogotickou klenbou. V interiéri sa nachádzajú dve drevené empory na nepravidelnom pôdoryse. Oltár je klasicistická stĺpová architektúra z roku 1827, jeho autorom je pravdepodobne rimavskosobotský sochár István Ferenczy.[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi, okná s lomeným oblúkom majú jednoducé šambrány. Veža s gotickými oknami vo forme mníšok je ukončená jednoduchou stanovou strechou.
  • Príkostolná zvonica, baroková stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1786.[7] Zvonica je člnená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Pod korunnou rímsou zvonice je umiestnený hodinový ciferník.
  • Evanjelická fara, jednopodlažná bloková stavba z konca 18. storočia. Stavba má pôdorys písmena L, upravená bola v prvej tretine 19. storočia.[8] Fasáde fary dominuje trojosový rizalit členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány a segmentové suprafenestry. Vstup do objektu je riešený ako troosový portikus ukončený trojuolníkovým štítom s tympanónom.
  • Hradobný múr obkolesujúci areál kostola, neskorogotický zo 16. storočia.[9]
  • Súbor ľudových súkeníckych domov, jednopodlažné troj až päťpriestorové domy na pôdoryse obdĺžnika v štýle ľudového klasicizmu z 19. storočia. Pamiatkovo chránené sú domy číslo 14, 16, 164, 165 a 166.[10]
  • Obecná sýpka, jednopriestorová jednopodlažná dvojpriestorová kamenná stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou v štýle ľudového baroka z roku 1745.[11]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 580.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. ZUAZANA KLASOVÁ, LADISLAV HUŇAVÝ, KATARÍNA DAMJANOVOVÁ A KOL.. Pamiatková zóna Ratková. Banská Bystrica : Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, 2015. Kapitola Zástavba (architektonické, umelecko-historické a výtvarné hodnoty objektov), s. 87.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ratková

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]