Daniel Miloslav Bachát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Daniel Miloslav Bachát
slovenský evanjelický biskup, spisovateľ, básnik, prekladateľ a kultúrny organizátor
Iné mená Miroslav Dumný
Narodenie 18. jún 1840
Ratková, Slovensko
Úmrtie 13. apríl 1906 (65 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Národnosť slovenská
Alma mater Univerzita vo Viedni

Daniel Bachát tiež Bachát, Daniel Miloslav pseudonymom Miloslav Dumný (* 18. jún 1840, Ratková – † 13. apríl 1906, Budapešť, Maďarsko) bol slovenský evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ, organizátor kultúrneho života a ochotníckeho divadelníctva patril k významným predstaviteľom slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Budapešti. Člen národnej slovenskej společnosti v Prešove v rokoch 1858 – 1859.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

otec Andrej Bachát
matka Mária, rodená Kováčová
manželka Emília, rodená Rumannová (1841 – 1884)
deti: Margita vydatá za Jaromíra Víťazoslava Križku, Emília (1865 – 1902) bola vydatá za Ľudovíta Izáka (1862 – 1927), organistu, hudobného skladateľa a pedagóga, organizátora hudobného, cirkevného a pedagogického života Slovákov v Budapešti. Syn bol mestským úradníkom.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na Evanjelickom kolégiu v Prešove 1961/62, kde počas druhého semestra odišiel do Pribyliny kde bol učiteľom. Teológiu dokončil na univerzite vo Viedni roku 1863. Krátko pôsobil v Hybiach ako učiteľ a kaplán. V rokoch 1863 – 1873 pôsobil ako farár v Pribyline. V roku 1873 stal sa farárom slovenského evanjelického cirkevného zboru na vtedajšej Kerepešskej ceste v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života (1905) sa stal biskupom banského dištriktu. V Budapešti pôsobil až do svojej smrti v roku 1906[1]. Mal pri sebe vinikajúcich kaplánov, básnika Ondreja Bellu, dvojnásobného doktora, teológa a orientalistu Jána Lajčiaka a profesora slovenskej a maďarskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe a Komenského univerzite v Bratislave Pavla Bujnáka[2]. Zomrel na Veľký piatok roku 1906 na krvávcanie do mozgu.

Literárna a spolková činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Publikoval pod pseudonymami Budínsky, Miloslav Dumný, Dunajský, Jano, Ľubomiersky, Podkriváňsky, Švihrovský, Tatranský, Blahoslav Úprimný, Mirko Živič. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Z obdobia pôsobenia v Pribyline je pamätný výstup na Kriváň venovaný Memorandu slovenského národa dňa 3.septembra 1861 ktorého sa Daniel Bachát zúčastnil. Bol spolupracovníkom Slovenských novín v čase Sama Czambela[3]. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, v roku 1874 spoluzakladal časopis Dunaj. Po roku 1880 sa vzdal tvorby poézie a prózy a venoval sa prekladaniu z maďarčiny do nemčiny[4]. roku 1879 sa stal členom-korešpondentom uhorskej literárnej Kisfaludyho spoločnosti, ktorá členstvom ocenila jeho prekladateľskú prácu z maďarčiny a nemčiny, od roku 1891 bol podpredsedom literárnej Lutherovej spoločnosti a od roku 1905 pôsobil ako predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Pomáhal organizovať Červený kríž, bol členom centrálneho výboru tejto humanitárnej organizácie. Patril k členom municipiálneho výboru hlavného a sídelného mesta Budapešti. Bol ocenený Rádom Františka Jozefa I.[5]

Daniel Bachát – národovec, literát, organizátor a hlavne evanjelický duchovný a cirkevný hodnostár prešiel z hľadiska vplyvu pre rozvoj národného vedomia Slovákov v slovenskom i uhorskom prostredí cestu úspechov i ústupkov, cestu názorových posunov, hľadajúc to správne a kompromisné medzi cirkvou a národom. Nie vždy bolo jeho úsilie a skutky kladne hodnotené.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze: Sobrané a Vybrané Spisy : V 3 Sväzkoch. Sv.1. Básne. Skalice: Jozef Škarnicl, 1870. 274 s.
  • Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze. Sobrané a vybrané spisy Miloslava Dumný-ho: V 3 Sväzkoch. Sv.2. Besiedky. Skalica: Jozef Škarnicl 1870. 331 s.

V diele:Umelec[6], Rojko[7], Básnik[8], Anna Petrovna [9], Tetka [10], Kompan[11], Presadený kvietok [12], Faust, novella od Ivana Turgeneva[13], Incognito [14], Výlet na Kriváň roku 1861[15].

  • Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze: Sobrané a Vybrané Spisy Miloslava Dumný-ho (D.M. Bachat-a) V Troch Sväzkoch. Sv.3. Obrázky. V Skalici: Tlačou a nákladom Jozefa Škarnicla, 1870. 260 s.

napísal tri slovenské veselohry:

  • Z iskry býva vatra (1862)
  • Rodoľubci (1868)
  • Veta za vetou (1869)
  • Spevec a Neústupný (1863,1864)- divadelné hry neznámych autorov, ktoré preložil a upravil
  • Dve Elenky (Orol, 1871)
  • BACHÁT, Daniel: Svoj k svojmu. Orol, 3, 1872, s. 107.

„Obrázky z velkomesta“ z Budapeštianskeho obdobia publikované v Orle:

  • Vodnárka (1876)
  • Hasič (1876)
  • Švihák (1877)
  • Kvetinárka (1878)
  • Moc prírody (1880)
  • Mučedlnica (1880)

v Hurbanových českých ročníkoch Nitra (časopis)Nitry uverejnené:

  • Chudoba (1876) „obrázok“
  • Z vlastní sily (1877) historická povesť
  • Zbožné zvuky(Budapešť 1885) – zbierka náboženskej lyriky v češtine

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]


Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]