Ján Lajčiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Lajčiak
slovenský filológ a teoretik kultúry
Narodenie25. júl 1875
Pribylina, Slovensko
Úmrtie28. október 1918 (43 rokov)
Vyšná Boca, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Lajčiak

Ján Lajčiak (* 25. júl 1875, Pribylina  – † 28. október 1918, Vyšná Boca) bol slovenský filológ a teoretik kultúry.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Michal Lajčiak
  • matka: Mária rod. Jančušová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, zmaturoval 15. júna 1895, tri roky teológiu na Evanjelickom kolégiu v Prešove a na univerzite v Erlangene, z ktorého sa vrátil podľa zvyku vykonať záverečné skúšky do Prešova. Neskôr študoval orientálnu filológiu v Lipsku, kde sa v roku 1902 stal doktorom filozofie, v rokoch 1904 -1905 študoval v Paríži na Sorbonne, kde získal v roku 1905 teologický doktorát za dizertáciu Ezechiel, jeho osobnosť a učenie, vydanú tlačou v roku 1905.

V rokoch 1899 – 1900 a 1902 – 1904 pôsobil ako evanjelický kaplán v Pešti [1]u Daniela Bacháta[2]. Od roku 1905 pôsobil ako farár vo Vyšnej Boci, kde pôsobil až do konca svojho krátkeho života.

Spolutvorca modernej slovenskej orientalistiky, prívrženec liberálnych smerov v cirkevných otázkach i v slovenskom národnom hnutí. Autor biblistickej monografie, orientalistických štúdií, prekladateľ biblických textov z gréčtiny a hebrejčiny do slovenčiny. Model slovenskej kultúry rozšíril aj o funkciu vedecko-poznávaciu a politicko-organizačnú.

Okrem vedeckých vedomostí z teológie a filológie mal vedecké znalosti z latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny a okrem slovenčiny vedel ešte maďarsky, nemecky, francúzsky, anglicky, taliansky a učil sa mnohé orientálne staré i nové jazyky. Napísal tiež rómsku gramatiku.

V roku 1995 nakrútil režisér Fedor Bartko podľa scenára Borisa Petríka dokumentárny film Ján Lajčiak v rámci cyklu Slovenskej televízie Portréty.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Die Plural - und Dualenendungen am semitischen Namen. Leipzig 1902
  • Ezechiel, sa personne et son enseignements. Paris 1905
  • Slovensko a kultúra. (zostavil: Samuel Štefan Osuský) Bratislava 1920 [reprint tohto vydania: Liptovský Mikuláš : Spolok Martina Rázusa, 2020, ISBN 978-80-972-016-8-5]
  • preklad Kniha žalmov. Budapest 1904
  • Naše literárne úlohy. In: Slovenské pohľady, roč. 28, 1908, č. 8, s. 466 – 474.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • Štefan Krčméry: Dr. Ján Lajčiak, slovenský vedomec. In: Biografické štúdie, zv. 31. Martin : Matica slovenská - Biografický ústav, 2005, s. 79 – 96. Dostupné on-line.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]