Pribylina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V / 49.0992; 19.7944
Pribylina
obec
VysokeTatry11Krivan5.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Belá
Nadmorská výška 768 m n. m.
Súradnice 49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V / 49.0992; 19.7944
Rozloha 86,12 km² (8 612 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 307 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 15,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Milan Kohút[3] (nezávislý)
PSČ 032 42
ŠÚJ 510963
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Pribylina 384
032 42 Pribylina
E-mailová adresa oupribyl@lm.psg.sk
Telefón 529 32 10
Fax 529 32 10
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Pribylina
Webová stránka: www.pribylina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamnickej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
  • 1360 duhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
  • v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarizovaním slovenského Pribylina
  • 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
  • 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
  • 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
  • do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
  • 9.11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci a významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Divadelný súbor KLÁSOK
  • Futbalový oddiel
  • Klub turistov a lyžiarov

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Slovo
  5. D. M. Bachát
  6. http://www.najkrajsikraj.sk/osobnosti/institoris-jozef/

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]