Pribylina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V / 49.0992; 19.7944
Pribylina
obec
VysokeTatry11Krivan5.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Belá
Nadmorská výška 768 m n. m.
Súradnice 49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V / 49.0992; 19.7944
Rozloha 86,12 km² (8 612 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 323 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 15,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Milan Kohút[3] (nezávislý)
PSČ 032 42
ŠÚJ 510963
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Pribylina 384
032 42 Pribylina
E-mailová adresa oupribyl@lm.psg.sk
Telefón 529 32 10
Fax 529 32 10
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Pribylina
Webová stránka: www.pribylina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamníckej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
  • 1360 druhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
  • v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarčením slovenského Pribylina
  • 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
  • 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
  • 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
  • do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
  • 9.11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom. Zariadenie s prvkami secesie pochádza z doby výstavby kostola.[4] Fasáda je členená opornými piliermi a lizénovými rámami s oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža na pôdoryse štvorca má v najvyššej úrovni nárožné skosenia. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765. Bočný krídlový oltár so sochou Madony pochádza zo 17. storočia, no jeho časti sú ešte prácou 16. storočia. Kazateľnica pochádza zo 17. storočia. Krstiteľnica je taktiež rokoková.[5] Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním, priečelie je ukončené volútovým štítom. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.
  • Baptistická modlitebňa, halová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1914. Fasáda modlitebne je dekorovaná horizontálnym pásovaním a oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené. Priečelie je ukončené dekoratívnou atikou s terčíkom s nápisom Boh je láska.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum liptovskej dediny, múzeum architektúry Liptova v prírode založené v roku 1991. V jeho areáli sa okrem zrubovej architektúry nachádzaú aj významné kamenné objekty ako kópia ranogotického kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary aj s pôvodným zariadením a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum vzniklo v súvislosti so stavbou priehrady Liptovská Mara, ktorá zatopila dovedna 13 dedín, niektoré s hodnotnou architektúrou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Divadelný súbor KLÁSOK

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový oddiel
  • Klub turistov a lyžiarov

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Pribylina - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Pribylina - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Slovo
  7. http://www.najkrajsikraj.sk/osobnosti/institoris-jozef/
  8. D. M. Bachát

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]