Važec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°03′33″S 19°58′48″V / 49,059167°S 19,980000°V / 49.059167; 19.980000
Važec
obec
Važec obec 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Biely Váh
Nadmorská výška 788 m n. m.
Súradnice 49°03′33″S 19°58′48″V / 49,059167°S 19,980000°V / 49.059167; 19.980000
Najvyšší bod
 - výška 788 m n. m.
Rozloha 59,68 km² (5 968 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 376 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 39,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1280
Starosta Milan Lištiak[3] (SMER-SD)
PSČ 032 61
ŠÚJ 511129
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Važec
Na Harte 19
E-mailová adresa obecvazec@stonline.sk
Telefón 5294 121
Fax 5294 338
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Važec
Webová stránka: www.obecvazec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Važec (nem. Waagsdorf, maď. Vázsec) je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. V obci sa nachádza evanjelický kostol a obecné múzeum, pamätný dom Jána Hálu.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny a zároveň regiónu Liptov. Leží v údolí Bieleho Váhu, južne od obce sa dvíhajú Kozie chrbty, severne sa terén dvíha k svahom západotatranským štítom. Západne leží chotár Východnej, severne chotár mesta Vysoké Tatry, východne Štrby a na juhu Liptovskej Tepličky.

Severným okrajom Važca prechádza železničná trať Žilina – Košice a cesta I/18, ktorá na severovýchode križuje diaľnicu D1. Centrom obce vedie cesta III. triedy do Štrby. Najbližšie letisko sa nachádza v Poprade.

Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Važca bolo osídlené už v kamennej dobe, čo dokumentujú nálezy v lokalite Slamenná, o niečo mladší je nález bronzového noža z brehu Váhu v centre obce, pochádzajúci z obdobia halštatskej kultúry. Z poveľkomoravského obdobia (okolo r. 960) sa zachovali správy o existencii misijnej stanice a pôsobení pustovníkov a z roku 1222 pochádza vizitácia o farnosti Važca a Štrby. Pravdepodobne išlo o osadu Šoldov, ktorú zničili vojská Mongolov počas vpádu do Uhorska v roku 1241. V nasledujúcich desaťročiach nastáva obnova zničeného územia a vznik mnohých osád i v Liptove. Važec sa nepriamo spomína v roku 1267 v donačnej listine kráľa Bela IV., ktorý daroval šľachticovi Bohumírovi územie medzi Hybicou a hranicou Spiša. V roku 1273 sa spomína farnosť a samotná obec je písomne doložená v roku 1280, kedy už existovala aj susedná Východná a Hybe. Obyvatelia boli slobodníci a na ich čele obce stál dedičný richtár.

Vojská Husitov, tiahnúce obcou v 15. storočí ovplyvnili jej vývoj a v roku 1545 bol Važec čisto reformátorský. Bola vybudovaná škola, podporovalo sa vzdelávanie a nastal rozvoj obce. V roku 1600 bol vo Važci majer a 72 domov s asi 900 obyvateľmi. Salaše v okolí boli útočiskom pre zbojníkov, búriacim sa proti poddanstvu, medzi inými Šablika a Jánošíka. V roku 1773 vykonali z obce J. Cirbesz a J. Bucholtz zo Spiša prvý zdokumentovaný výstup na Kriváň. Počas revolučných rokov tu pôsobil evanjelický farár Michal Šoltýs a učiteľ Daniel Ferienčik, ktorí organizovali kultúrnu činnosť, ako aj národné výstupy na Kriváň. Silným impulzom pre rozvoj regiónu bola výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá 8. decembra 1871 zjednodušila dopravu obyvateľov do Liptovského Mikuláša i Popradu, no i okolitých obcí a mestečiek.

Po vzniku ČSR v obci vzniklo niekoľko spolkov, šíriacich kultúru. V roku 1922 Ondrej Húska a František Havránek objavili Važeckú jaskyňu, ktorú už o 6 rokov neskôr sprístupnili verejnosti. Tragickým dňom pre Važec bol 17. júl 1931, kedy takmer celú obec zničil veľký požiar, čo mnohých jej obyvateľov prinútilo odísť na Dolnú zem alebo do Ameriky. V obnovenej obci bola postavená cirkevná evanjelická meštianska škola i verejný vodovod.

Važťania sa aktívne zapájali do odboja a podporovali partizánsky oddiel, pôsobiaci vo Važeckej chate pri Troch studničkách. Obyvatelia podporovali SNP a k oslobodeniu obce došlo 29. januára 1945. Do života obyvateľov zasiahlo v roku 1947 vyhlásenie Tatranského národného parku, ktorým bolo výrazne obmedzené hospodárenie v lesoch a na základe ktorého stratil Važec 1/3 rozlohy chotára.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Važec
Jan Mikuláš Hála, Slovenský chlapec z Važca, kresba 1956

Hmotná a duchovná kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra Važca je stáročia vytváraná a zdokonaľovaná vo všetkých smeroch svojho života. Z primárnych prvkov hmotnej Važeckej kultúry je jej ľudové staviteľstvo, ktoré nesie všetky charakteristické znaky ľudového staviteľstva horských oblastí, podmienené prístupnosťou stavebného materiálu miestnych zdrojov. Urbanistický koncept Važca bol pravdepodobne ovplyvnený starou obchodnou cestou, ktorá spájala Liptovskú a Spišskú kotlinu.

Výstavbu obce možno rozdeliť zhruba do štyroch období:

a) obdobie najstaršej výstavby, z ktorého, okrem ústneho podania nie sú dochované žiadne doklady;
b) obdobie vzniku „važeckého typu domu“, trvajúce do roku 1931;
c) obdobie murovanej výstavby troj-priestorových domov, trvajúce do druhej svetovej vojny;
d) obdobie po druhej svetovej vojne. [5]

Pôvodné zrubové jednopriestorové domy - „Drevenice“, sa stavali v nepravidelnom zoskupení, ktoré možno v katastrálnej mape vidieť do 19. storočia. Až koncom tohoto storočia sa výstavba obce sústreďovala okolo dvoch hlavných ulíc - hradskej a vernárskej.

Drevenice sa stavali prevažne zo smrekového dreva z okolitých lesov, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Strechy boli sedlové, pri väčších domoch bola použitá stolicová konštrukcia, pri menších pántova. Úzke parcely pôvodných usadlostí postupným dedením a delením, spôsobili rozmiestnenie obytných priestorov za sebou (izba, pitvor, komora). Pri väčších domoch bola komora s maštaľou vstavaná do jedného priestoru - humna. Izolačným materiálom bola použitá podmurovka na steny a na dlážku drevo. Medzery medzi brvnami sa upchávali špárovaním. Zmena stavebného materiálu nastala po veľkom požiari, po ktorom sa začali stavať murované domy so zachovaním pôvodného pôdorysa.

Stavalo sa v úzkom zoskupení, pri ktorom vznikali dvory kolmo na komunikáciu. Jeden dvor slúžil pre dve i viac rodín spolu s hospodárskymi zvieratami. Obdobie po druhej svetovej vojne je charakteristické zmenou dispozície domov tak, že z pozdĺžneho gazdovského domu vzniká štvorcový dom s dvoma izbami smerované do ulice. Tento tip domu je zachovaný do dnes.

K ďalším znakom ľudovej kultúry Važca je jeho odev - ľudový kroj. Materiálom na výrobu kroja bolo používané ľanové plátno a biele súkno, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny (od materiálu závisel aj strich odevu). Pre chladnejšie klimatické prostredie sa používala aj kožušina. Farbenie plátna obstarávali farbiari z Hybe, Štrby a Veľkej Blatnej pri Poprade. Medzi základné uchované formy odevu tzv. dlhý košeľovitý odev (charakteristického pre oblasti severného a východného Slovenska) patrí; rovná košeľa, rovná zástera zapásaná tkanicou, gate, vrchná súkenná suknica, kožušteky bez rukávov, kacabajky, baranica, dlhé ručníky, kapce a krpce. Postupne sa táto forma odevu dopĺňala, alebo upravovala novšou odevnou časťou - napr.: bielizňou či súkennými nohavicami.

(zdroj podľa; Michal Hyben "Važec", vydavateľstvo Osveta, Martin, 1981)

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V katastrálnom území obce sa nachádza známa Važecká jaskyňa.
  • V obci tvoril takmer po celý svoj život český maliar Ján Hála.
  • Od 1. júla 1949 až do smrti 16. mája 1984 tu ako rímskokatolícky farár pôsobil Janko Silan, vlastným menom Ján Ďurko, spisovateľ a básnik.
  • O rázovitej obci nakrútili publicisticko-dokumentárny film Svet pod Kriváňom Ľubomír Stanček a režisér Fedor Bartko (STV Bratislava 1996).
  • Po obci je pomenovaná planétka (347028) Važec[6], ktorú v roku 2010 objavil slovenský astronóm Tomáš Vorobjov

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • doc. RNDr. Michal Ferianc CSc. fyzik
  • Janko Ilavský - Podkrivánsky – zberateľ ľudových piesní, ľudový básnik, cirkevný dozorca, zakladateľ folklórnej skupiny (1923).
  • Ondrej Bartko,ThB. – bratislavský ev.a.v. farár - teológ, konsenior, scenárista.. (nar.13.8.1915, zomr.13.6.2008)
  • Štefan Rysuľa - spisovateľ
  • PaedDr. Ondrej Bartko - výtvarný teoretik, maliar, VŠ pedagóg (15.07.1926 - 04.11. 2012)
  • prof. ThD. Ján Michalko, generálny biskup ECAV na Slovensku
  • Jan Mikuláš Hála (*1937) - český maliar a restaurátor, syn maliara Jána Hály
  • prof. ThD. Michal Lúčanský, VŠ pedagóg bohoslovecká fakulta ECAV v Bratislave, autor nábožných piesní, básnik

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. História na stránke obce
  5. HYBEN, Michal. Važec. 1. Náklad 3 500. vyd. Martin : Osveta, 1981. S. 344.
  6. IAU Minor Planet Center [online]. www.minorplanetcenter.net, [cit. 2017-02-10]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]