Liptovská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad na Liptovskú kotlinu z hornej nádrže PVE Čierny Váh.
Pohľad na Liptovskú kotlinu z Veľkého Choča. V prostriedku je vodná nádrž Liptovská Mara.
Pohľad na Západné Tatry z Liptova

Liptovská kotlina je podcelok geomorfologického celku Podtatranská kotlina, tvorí jej západnú časť.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zo severu ju obklopujú Tatry a Chočské vrchy, zo západu Veľká Fatra a z juhu Nízke Tatry a Kozie chrbty. Na východe na ňu nadväzuje Popradská kotlina. Stredom kotliny preteká rieka Váh, ktorá tu vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás. Prevláda pahorkatinový typ reliéfu, najvyšším bodom kotliny je vrch Hrubý grúň (973,3 m). Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa tu početné vývery minerálnych prameňov (napr. v Lúčkach, Bešeňovej, Liptovskom Jáne, Liptovských Sliačoch, Smrečanoch, Uhorskej Vsi) a termálnych prameňov (Bešeňová, Liptovský Ján, Ráztoky pri Liptovskom Mikuláši). V lokalitách Bešeňová a Liptovské Sliače sa vytvorili travertínové terasy. Kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska a jej dno vypĺňajú treťohorné sedimenty centrálnokarpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a piesky[1].

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovská kotlina je zložená z týchto geomorfologických častí[2]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gross, P., 1979, Geologická mapa Liptovskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
  2. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava

Súradnice: 49°05′35″S 19°26′20″V / 49,093148°S 19,438934°V / 49.093148; 19.438934