Ľubeľská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°03′00″S 19°26′46″V / 49,05°S 19,446°V / 49.05; 19.446
Ľubeľská pahorkatina
geomorfologická časť
Liptovskej kotliny
Nature (177139207).jpeg
Okolie Liptovských Sliačov
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Časť Liptovskej kotliny
Hranice Demänovské vrchy, Salatíny, Revúcke podolie, Šípska Fatra, Liptovské nivy, Galovianske háje
Mestá Ružomberok, Liptovský Ján, Liptovské Sliače, Ľubeľa
Rieky Revúca, Ľupčianka, Demänovka, Štiavnica
Súradnice 49°03′00″S 19°26′46″V / 49,05°S 19,446°V / 49.05; 19.446
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - poloha Ružomberok
 - výška cca 490 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ľubeľská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia v juhozápadnej časti, východne od Ružomberka.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v juhozápadnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zaberá pás územia od Ružomberka po Liptovský Ján, pričom z významnejších sídiel tu leží Ľubeľa, Liptovské Sliače, Partizánska Ľupča a Závažná Poruba. Južný okraj vymedzuje ostrý nástup Nízkych Tatier s geomorfologickými časťami Demänovské vrchy a Salatíny, na západe leží Veľká Fatra s podcelkami Revúcke podolie a Šípska Fatra. Severne pokračuje Liptovská kotlina časťami Liptovské nivy a Galovianske háje.[2]

Z juhu na sever pretekajú územím Ľubeľskej pahorkatiny mnohé potoky, smerujúce z Nízkych Tatier do rieky Váh, resp. vodnej nádrže Liptovská Mara. Najvýznamnejšie z nich sú Revúca, Ľupčianka, Demänovka a Štiavnica.[3]

Z dopravného hľadiska prechádzajú okrajovými časťami medzinárodne významné komunikácie, konkrétne na západnom okraji je to E 77, vedúca v trase cesty I/59 (Dolný KubínRužomberokZvolen), na severnom okraji E 50, vedúca v trase diaľnice D1 (ŽilinaPoprad). Regionálne významné sú aj cesty I/18 (Ružomberok – Poprad) a cesta II/584 (Liptovský MikulášJasná). Okrajom územia údolím Váhu prechádza i železničná trať Žilina – Košice.[3]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Celá juhozápadná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Hranica samotného národného parku kopíruje okraj geomorfologickej časti Demänovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami je tu chránený areál Bodický rybník, prírodná rezervácia Jelšie a Sliačske travertíny.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Južná časť Liptovskej kotliny patrí vďaka polohe v podhorí Nízkych Tatier k zaujímavým lokalitám. Tvorí zázemie veľmi atraktívnej centrálnej časti pohoria so strediskom Jasná, no vyhľadávané je tiež okolie obce Liptovský Ján, či mesta Ružomberok. Z menších lokalít je vyhľadávaná tiež bobová dráha v Pavčinej Lehote, v zime využívaná ako lyžiarske stredisko. Ďalšie zimné strediská sú v Liptovskom Jáne, Závažnej Porube, či v okolí Ružomberka. Zaujímavosťou je Aerodrome Jasna, umožňujúci malým lietadlám prepravovať turistov priamo pod úpätie Nízkych Tatier.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]