Čierny Váh (vodná nádrž)
Súradnice: 49°00′32″S 19°54′43″V / 49,008833°S 19,91195°V
Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Nádrž má objem 3,7 mil. m³ vody.
Prečerpávacia vodná elektráreň je svojím inštalovaným výkonom 735,16 MW najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku.[1] Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1981. Priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh.[1]
Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží, horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 m n. m., dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny. Zo siedmich turbín je jedna typu Kaplan, ostatné typu Francis. Prietok - 6× 30 m3s-1 + 1× 8 m3s-1.
IG a HG prieskum pre PVE Čierny Váh.
Hlavná fáza podrobnej etapy Inžinierso-geologického a hydro-geologického prieskumu prebiehala v rokoch 1971 až 1972.
Vykonávateľom prieskumu bol IGHP, n.p. Žilina s federálnou pôsobnosťou, v neskorších rokoch transformovaná na INGEO, a.s. Žilina.
Celok PVE predstavuje komplex náročných objektov so špecifickými technickými parametrami a rôznymi nárokmi na spôsob ich zakladania. Hlavné objekty ako horná nádrž, dolná nádrž, podzemné tlakové privádzače, hrádza dolnej nádrže s povrchovou elektrárňou museli byť vyčlenené ako samostatné objekty prieskumu a separátne aj posudzované.
Vzhľadom na mimoriadne komplikovanú geologickú stavbu územia /prebehlo tu niekoľko horotvorných fáz s presunom niekoľko km, výsledkom ktorých je vrásovo-príkrovová stavba vrstevných komplexov, následne postihnutých zlomovou tektonikou 1. rádu s opakovanými následnými mikrotektonickými fázami/, ako aj preto, že takáto stavba nebola na území Slovenska predtým nikdy realizovaná, bol prieskum extrémne náročný. Bolo nevyhnutné čerpať zo zahraničných poznatkov, využiť všetky dostupné domáce zdroje poznania a odborných inštitúcií, ktoré vedeli pomôcť a realizovať širokú škálu nákladných, priamo overujúcich prieskumných štôlní, /cca 2 km/, 2 veľkopriemerové šachty s hĺbkou 50m, desiatky m kopaných sond a šachtíc a cca 3000m jadrových vrtov.
Pri budovaní diela bolo použitých viacero pomocných nepriamych metód, z ktorých niektoré boli na Slovensku aplikované po prvý krát. Boli to vrtná televízna sonda, vrtný periskop, akustické a optické merania podzemných pohybov horninových kier, fyzikálno-matematické modely stability svahu, nalievacie súšky v podzemí, veľkorozmerové zaťažovacie skúšky v podzemí, geofyzika, extra presné geodetické merania a iné.
Bol to dovtedy a snáď až doteraz najkomplexnejší IG a HG prieskum čo do rôznorodosti špecifických metód prieskumu a zrejme aj najnákladnejší. Celková suma sa vyšplhala na hodnotu okolo 30 miliónov korún, čo bola v tom čase značná suma.
Na špeciálnych subdodávateľských prácach sa zúčastnili také inštitúcie ako ČSAV Praha, Bratislava, VÚT Brno, Prírodovedecká fakulta UK, Geofyzika Bratislava, GP Spišská Nová Ves, jaskyniari a iní. Najvýznamnejším poradcom a supervisorom bol autor učebnice inžinierskej geológie, profesor VUT Brno, Ing Vojtech Mencl, CSc
Prieskum bol ukončený, záverečná správa vydaná a prišiel ŠOK.
Po ukončení prieskumu a vydaní záverečnej správy sa federálna vláda ČSFR rozhodla požiadať o posudok moskovský Hydroprojekt, ktorý potvrdil realizovateľnosť diela a jeho projekčnú pripravenosť na zahájenie stavebných prác. Stavba bola zahájená v lete 1974.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na Vysoké Tatry ponad hladinu hornej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh.
Čierny Váh, pohľad od priehradného múra.
Čierny Váh, priehradný múr.
Čierny Váh, vodná elektráreň.
Čierny Váh, areál vodnej elektrárne.
Pohľad na vodnú nádrž z východu.
Obe nádrže elektrárne.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Čierny Váh [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2015-02-02]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny Váh (vodná nádrž)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- VE Čierny Váh - na webe Slovenských elektrární
- PVE Čierny Váh - dokument na YouTube
- PVE Čierny Váh - dokument na YouTube
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |