Čierny Váh (vodná nádrž)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 49°00′32″S 19°54′43″V / 49,008833°S 19,91195°V / 49.008833; 19.91195

Pohľad na vodnú nádrž z lietadla.

Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Nádrž má objem 3,7 mil. vody.

Prečerpávacia vodná elektráreň je svojím inštalovaným výkonom 735,16 MW najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku.[1] Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1981. Priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh.[1]

Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží, horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 m n. m., dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny. Zo siedmich turbín je jedna typu Kaplan, ostatné typu Francis. Prietok - 6× 30 m3s-1 + 1× 8 m3s-1.

IG a HG prieskum pre  PVE Čierny Váh.

Prečerpávacia vodná elektráreň PVE Čierny Váh je unikátne slovenské dielo európskeho významu, ktoré si zaslúži aj vo wikipédii ďaleko viac pozornosti ako jej venovali doterajší prispievatelia.

Málo ľudí z laickej verejnosti si dokáže vôbec predstaviť koľko úsilia, poznatkov, ale aj nákladov si takéto dielo vyžaduje, kým sa vôbec môže začať riešiť jeho výstavba.

Ako zodpovedný riešiteľ inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu a následného geologického dozoru a zároveň ako jeden z mála žijúcich priamych, rozhodujúcich aktérov tejto stavby si dovoľujem predostrieť zopár informácií rôzneho druhu, pričom niektoré z nich nemajú súčasníci dnes možnosť oficiálne nikde získať.

Neskoro. ale predsa. Neskoro preto, že v čase vzniku tohto diela /práve oslavuje 40 rokov prevádzky/ nebol ešte u nás internet a neskôr boli iné priority ako návraty do minulosti.

Hlavná fáza podrobnej etapy IG a HG prieskumu prebiehala v rokoch 1971 a 72.

Vykonávateľom prieskumu bol IGHP, n.p. Žilina s federálnou pôsobnosťou, v danom čase bezpochyby najkompetentnejšia firma v tomto obore pôsobnosti. V neskorších rokoch transformovaná na INGEO, a.s. Žilina.

Celok PVE predstavuje komplex náročných objektov so špecifickými technickými parametrami a rôznymi nárokmi na spôsob ich zakladania. Hlavné objekty ako horná nádrž, dolná nádrž, podzemné tlakové privádzače, hrádza dolnej nádrže s povrchovou elektrárňou museli byť vyčlenené ako samostatné objekty prieskumu a separátne aj posudzované.

Vzhľadom na mimoriadne komplikovanú geologickú stavbu územia /prebehlo tu niekoľko horotvorných fáz s presunom niekoľko km, výsledkom ktorých je vrásovo-príkrovová stavba vrstevných komplexov, následne postihnutých zlomovou tektonikou 1. rádu s opakovanými následnými mikrotektonickými fázami/, ako aj preto, že takáto stavba nebola na území Slovenska predtým nikdy realizovaná, bol prieskum extrémne náročný. Bolo nevyhnutné čerpať zo zahraničných poznatkov, využiť všetky dostupné domáce zdroje poznania a odborných inštitúcií, ktoré vedeli pomôcť a realizovať širokú škálu nákladných, priamo overujúcich prieskumných štôlní, /cca 2 km/, 2 veľkopriemerové šachty s hĺbkou 50m, desiatky m kopaných sond a šachtíc a cca 3000m jadrových vrtov.

Prieskum sa neobišiel ani bez pomoci viacerých pomocných nepriamych metód, z ktorých niektoré boli na Slovensku aplikované po prvý krát. Boli to vrtná televízna sonda, vrtný periskop, akustické a optické merania podzemných pohybov horninových kier, fyzikálno-matematické modely stability svahu, nalievacie súšky v podzemí, veľkorozmerové zaťažovacie skúšky v podzemí, geofyzika, extra presné geodetické merania a iné.

Bol to dovtedy a snáď až doteraz najkomplexnejší IG a HG prieskum čo do rôznorodosti špecifických metód prieskumu a zrejme aj najnákladnejší. Celková suma sa vyšplhala na hodnotu okolo 30 miliónov korún, čo bola v tom čase značná suma.

Na špeciálnych subdodávateľských prácach sa zúčastnili také inštitúcie ako ČSAV Praha, Bratislava, VÚT Brno,  Prírodovedecká fakulta UK, Geofyzika Bratislava, GP Spišská Nová Ves, Jaskyniari a iní.

Naším najvýznamnejším osobným poradcom a supervisorom bol autor učebnice inžinierskej geológie, profesor VUT Brno, Ing Vojtech Mencl, CSc

Po vykonanom prieskume sme vylúčili z hry pôvodne plánovaný variant podzemnej elektrárne /kvôli mimoriadne intenzívnemu tektonickému porušeniu predmetného horninového masívu/ a variant tlakových privádzačov z hornej nádrže do elektrárne sme limitovali na podzemný.

Prieskum bol ukončený, záverečná správa vydaná a prišiel ŠOK.

Federálna vláda ČSFR nemala ochotu vydať rozhodnutie o zahájení výstavby Túto zodpovednosť presunula na sovietskych expertov moskovského Hydroprojektu.

Po rôznych prieťahoch sa expertíza v Moskve uskutočnila v marci a apríli 1974.

Po troch týždňoch urputných jednaní sa mi spolu s generálnym projektantom podarilo presvedčiť 20 sovietskych expertov, že IG a HG prieskum preukázal realizovateľnosť diela a jeho projekčnú pripravenosť na zahájenie stavebných prác. Tak mohla byť v lete 1974 stavba zahájená.

Ing Viliam Nevický, zodpovedný riešiteľ prieskumu.

Júl 2022

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Čierny Váh [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2015-02-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]