Slovenské elektrárne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenské elektrárne, a. s.
Slovenské elektrárne.png

Právna forma akciová spoločnosť
Odvetvie Energetika
Založená 21. januára 2002 (po tranformácii)
Sídlo Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, Slovensko
Pôvod Slovensko
Vedenie Nicola Cotugno (generálny riaditeľ a predseda predstavenstva)
Územný rozsah Slovensko
Produkcia 20 215 GWh elektrickej energie (2014)[1]
Zisk 500 miliónov eur
Člen skupiny Enel
Zamestnancov 4256[1]
Dcérske spoločnosti SE Predaj, s.r.o
Vlastník 66% Enel SpA a 34% Fond národného majetku
Webová stránka www.seas.sk

Slovenské elektrárne, a. s. (SE, a. s.) je energetická spoločnosť pôsobiaca na Slovensku. Náplňou jej činnosti je výroba elektrickej energie. Spoločnosť na Slovensku prevádzkuje dve jadrové (Elektrárne Bohunice, Atómové elektrárne Mochovce), dve tepelné (Elektrárne Vojany a Elektráreň Nováky) a 34 vodných elektrární.[2] Celkový inštalovaný výkon tvorí 5677,24 MW.[3]

V júli 2014 bolo oficiálne oznámené, že doterajší vlastník SE, talianska firma Enel, plánuje predať svoj 66% podiel.[4] Zvyšok vlastní ministerstvo hospodárstva prostredníctvom Fondu národného majetku. Medzi najvážnejších záujemcov o kúpu akcií SE patrí český Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorý vlastnia podnikatelia Daniel Křetinský, Patrik Tkáč a finančná skupina J&T.[5] Podľa Financial Times zo 16. novembra 2015 Enel predá 33 % za približne 350 miliónov eur.[6]

V októbri 2014 spoločnosť otvorila nové návštevnícke a informačné centrum Energoland, ktoré sa nachádza pri vstupe do atómových elektrární Mochovce.

Časopis Forbes považuje Slovenské elektrárne za najväčšiu firmu na Slovensku,[7] časopis TREND zas vyhodnotil SE ako najväčšieho súkromného investora v roku 2013 a 2014.[8] Na jeseň 2015 SE získali Národnú podnikateľskú cenu za životné prostredie, ktorú udeľuje Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku.[9]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunizmu vznikli Slovenské elektrárne ako právny následník Slovenského energetického podniku v roku 1994.[10]

Pred plánovanou privatizáciou SE bola k 21. januáru 2002 od spoločnosti odčlenená Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).[11] Pred blížiacou sa privatizáciu SE spoločnosťou Enel boli zo Slovenských elektrární vyčlenené tiež niektoré jadrové aktíva. K 7. júlu 2005 vznikla spoločnosť GovCo. Táto spoločnosť k 1. aprílu 2006 „prevzala zodpovednosť za doprevádzkovanie jadrovej elektrárne V1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom“. Neskôr sa pretransformovala na Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS).[12]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 Slovenské elektrárne vyrobili 22 105 GWh (gigawatthodín) elektriny, z čoho najväčší podiel - až 15 499 GWh - sa vyrobilo v atómových elektrárňach v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach. Firma uvádza, že 91 % dodanej elektriny produkuje bez emisií skleníkových plynov –v jadrových, vodných, fotovoltických elektrárňach a spoluspaľovaním biomasy.[13]

Elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské elektrárne prevádzkujú dve atómové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice), dve tepelné elektrárne (Nováky, Vojany), 34 vodných elektrární (najmä na riekach Váh a Hron) a dve solárne elektrárne (Mochovce, Vojany).[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Výročná správa 2014 spoločnosti Slovenské elektrárne [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2015-10-12]. Dostupné online.
  2. Akciová spoločnosť SE [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  3. Inštalované výkony elektrární [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  4. HOLEŠ, Michal. Slovenské a rumunské elektrárne sú na predaj [online]. Perex, 11.07.2014, [cit. 2014-07-11]. Dostupné online.
  5. http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/2987-eph-potvrdil-ponuku-na-podiel-v-slovenskych-elektrarnach/
  6. http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3431-enel-sa-vraj-dohodol-na-predaji-33-akcii-se-za-350-milionov/
  7. http://www.seas.sk/clanok/forbes-20-slovenske-elektrarne-na-cele-rebricka/222
  8. http://www.seas.sk/clanok/slovenske-elektrarne-najvacsi-investor-na-slovensku/201
  9. http://www.seas.sk/clanok/narodna-podnikatelska-cena-za-zivotne-prostredie/221
  10. http://www.seas.sk/historia-energetiky
  11. História spoločnosti [online]. Žilina : Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  12. História [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  13. http://www.seas.sk/zakladne-udaje
  14. http://www.seas.sk/elektrarne