Preskočiť na obsah

Slovenská elektrizačná prenosová sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′42″S 17°08′39″V / 48,144868°S 17,144181°V / 48.144868; 17.144181

Slovenská elektrizačná prenosová sústava
Slovenská elektrizačná prenosová sústava
Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieEnergetika
Založená21. januára 2002
SídloMlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieIng. Martin Magáth
Územný rozsahSlovensko
ProdukciaPrenos elektrickej energie: 33 523 GWh (2022)[1]
Výnosy408,216 mil. €
(tržba, 2022)[1]
Zisk105,142 mil. €
(po zdanení, 2022)[1]
Zamestnancov558 (priemer 2022)[1]
Vlastník100 % Slovenská republika
Slogan spoločnostiEnergia na správnom mieste[2]
Webwww.sepsas.sk

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) je energetická spoločnosť v plnom vlastníctve štátu, ktorá „vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR tak ako to požaduje Smernica 2003/54/ES“. Medzi hlavné úlohy teda patrí prevádzka Prenosovej sústavy SR vrátane dispečingu. Spoločnosť tiež sprostredkuje nákup a predaj elektrickej energie z a do zahraničia a vykonáva ďalšie podporné služby.[3] SEPS vlastní a prevádzkuje 3124,863 km elektrických vedení so 7 396 stožiarmi a 22 elektrických staníc (2022).[4] Počas roku 2022 PS preniesla celkom 33 523 GWh elektrickej energie. Prenosové straty tvorili 0,985%.[5] Generálnym riaditeľom spoločnosti je od 23. novembra 2023 Ing. Martin Magáth.[6]

Prenosová sústava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vedení Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy
Vedenie č. 492 (400 kV) križuje cestu II/512 medzi Žarnovicou a Hornými Hámrami.

Pod prenosovou sústavou (PS) sa rozumejú vedenia a elektrické stanice, ktoré zabezpečujú prenos elektrickej energie medzi zdrojmi (elektrárne na Slovensku a v zahraničí) a distribúciou (Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika) a niektorými najväčšími priemyselnými spotrebiteľmi napojenými priamo do PS.[7] Úlohou prenosovej sústavy je tak „poskytovanie prenosových a systémových služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom“.[8] Príkladom takéhoto subjektu je U. S. Steel Košice.[7]

Na Slovensku sa pre prenosovú sústavu používa aj termín nadradená sústava.[8]

Prenosová sústava sa skladá z elektrických vedení s nominálnym napätím 400, 220 a v niektorých prípadoch aj 110 kilovoltov (kV). Celková dĺžka vedení v správe SEPS je 2 453,503 km, ich rozvinutá dĺžka je 3 050,649  km (stav z roku 2021). Na týchto vedeniach sa nachádza 7 307 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 27 elektrických rozvodní na rôznych miestach Slovenska. Počas roku 2020 PS preniesla celkom 31 524 GWh elektrickej energie. Bol to nárast o 0,14 % v porovnaní s predošlým rokom. Prenosové straty tvorili 1,22 %. V roku 2020 celková výroba elektrickej energie na Slovensku bola 29 010 GWh. Spotreba bola 29 328 GWh, v uvedenom objeme je započítaná aj spotreba z prečerpávania prečerpávacích vodných elektrární (380 GWh, 1,3 % spotreby Slovenska). Podiel dovezenej elektriny zo zahraničia na celkovej spotrebe elektriny Slovenska klesol na hodnotu 1,1 %. [1]

Neplánované toky

[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti s odstavením jadrovej energie a prechodom na obnoviteľné zdroje výroby elektriny v Nemecku sa vyskytli nežiaduce toky v prenosových sústavách okolitých štátov. Časť z obchodovanej energie medzi Rakúskom a Nemeckom prechádza z príčiny nedostatočnej infraštruktúry prenosovými sústavami iných krajín. Od začiatku druhého polroku 2014 sa nežiaduce toky začali znovu častejšie vyskytovať aj v sústave SEPS. Česká prenosová sústava ČEPS cenu svojich opatrení vyčíslila na vyše 2 mil €, slovenský SEPS informácie nemá. Podľa hovorcu Norberta Deáka: „Opatrenia, ktoré vykonávame na ochranu prenosovej sústavy, sú spojené s nákladmi, ktoré objektívne nie je možné presne vyčísliť. Zmeny v zapojení prenosovej sústavy, ktoré v súvislosti so zvýšenými neplánovanými tokmi elektriny vykonávame, majú dopad na celú elektrizačnú sústavu, no najmä na časť sústavy na východe Slovenska, a tak je dosť problematické stanoviť presnú výšku nákladov“.[9] SEPS black-out zatiaľ nezaznamenala.[9]

História prenosovej sústavy a spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalé 220 kV vedenia V272 a V273 prekračujú hrebeň Nízkych Tatier v Hiadeľskom sedle v nadmorskej výške 1 099 m n. m.. V roku 2013 boli do prevádzky uvedené nové 400 kV vedenia v rovnakej trase, V461 (Liptovská Mara – Medzibrod) a V494 (Sučany – Medzibrod).

Do roku 1918 sa predaj elektrickej energie realizoval prostredníctvom lokálnych elektrární, v roku 1919 bol prijatý zákon o štátnej podpore pri začatí systematickej elektrifikácie, známy ako prvý elektrizačný zákon.[10] V septembri 1920 bol vydaný výnos pre rozvoj celoplošnej elektrifikácie, ktorý zároveň vytvoril aj predpoklady pre postupné budovanie jednotnej prenosovej a rozvodnej sústavy.[11] Ministerstvo verejných prác zároveň vydalo normy pre trojfázovú prúdovú sústavu s frekvenciou 50 Hz, napäťové hladiny boli určené takto: nízke napätie 380/220 V, vysoké napätie 22 kV, veľmi vysoké napätie 100 kV, generátorové napätie 6 kV (5,25 kV v Bratislave).[10] Existujúce 22 kV vedenia už začiatkom 30. rokov nestačili na rastúce prenosové požiadavky. V roku 1930 bolo do prevádzky uvedené prvé 110 kV vedenie.[12] Jeho výstavba prebehla v rokoch 1929 až 1930 a smerovalo zo Žiliny cez Čadcu do Moravskej Ostravy.[13]

Začiatky prenosovej sústavy na Slovensku sa datujú do rokov po Druhej svetovej vojne, keď nedávno znárodnené elektrárne vybudovali transformovňu 220/110 kV Bystričany.[14] V tomto období sa po dobudovaní 400/110 kV a 200/110 kV tranformovní zo 110 kV sústavy stala distribučná rozvodová sústava.[12] Už počas vojny sa začalo stavať vedenie Lískovec – Prosenice – Sokolnice na Morave, dokončené bolo po vojne. Bol to začiatok budovania 220 kV systému.[12] V roku 1953 sa 220 kV vedením Bystričany – Lískovec prepojili slovenské a české prenosové sústavy.[14] Toto vedenie bolo súčasťou vedenia Lískovec – Zugló do Maďarska.[12][15] Neskôr sa pokračovalo výstavbou vedení Bystričany – Sučany s pokračovaním do Lemešian.[12] V roku 1963 sa rozvodňa v Lemešanoch prepojila s rozvodňou v Mukačeve čím sa československá 220 kV sústava prepojila so systémom ZSSR a Rumunska.[16] Budovanie tejto sústavy bolo ukončené vedeniami Sokolnice – Križovany a Križovany – Bystričany. Do tejto sústavy boli zapojené zdroje Jadrová elektráreň Bohunice A1 (Križovany) a 4 bloky Elektrárne Vojany V1 (Lemešany).[16]

Nadradená sústava: 50. až 90. roky

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1950 bola sústava budovaná ako nadradená.[17] Už pri jej budovaní však bolo „poukazované, že táto sústava nebude schopná zabezpečiť tak požiadavky prenosovej sústavy ČSR s excentricky umiestnenou výrobou elektrickej energie (Severné Čechy), ako aj požiadavky na medzinárodnú spoluprácu prepojených elektrizačných sústav.“[16] Prvé vedenie s napätím 400 kV sa začalo stavať v roku 1958.[14] Toto vedenie na trase Sučany – Prosenice bolo postavené v roku 1959, ale do roku 1969 bolo prevádzkované ako 220 kV vedenie. V Lemešanoch, Sučanoch a Križovanoch boli súčasne postavené 400 kV rozvodne a boli inštalované spojovacie transformátory 400/220 kV.[16] Na konci šesťdesiatych rokov boli v rámci federácie založené Slovenské energetické podniky. Oblastný dispečing tak ostal na Slovensku, ale riadenie pokračovalo celoštátne.[18]

Vedenia 477 a 478 Lemešany – Krosno (Poľsko) s napätím 400 kV východne od obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov.

V 70. rokoch boli postavené ďalšie 400 kV vedenia: Sokolnice – Križovany (1970) a južná vetva 400 prepojenia Križovany – Veľké Kapušany (1972). Neskôr sa budovali prepojenia na Maďarsko, tranformne 400/110 kV pre distribučnú sústavu a severojužné prepojenia (Križovany – Bošáca – Varín a Liptovská Mara – Horná Ždaňa – Veľký Ďur – Levice).[16] Aj po zániku Česko-Slovenska však Prenosová sústava ostáva naďalej úzko prepojená s českou. Z federálnych čias sa zachovalo aj číslovanie vedení.[19] V septembri 1998 bolo uvedené do prevádzky 2×400 kV vedenie do Poľska Lemešany – Krosno. Toto vedenie „ešte viac upevnilo postavenie ES Slovenska v medzinárodnej sústave CENTREL – UCTE a zvýšilo transitné možnosti elektrizačnej sústavy SR.“[16]

Rozvoj Prenosovej sústavy v 21. storočí

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi priority rozvoja prenosovej sústavy patria uinvestície smerujúce k postupnému nahradeniu častí 220 kV sústavy sústavou na napäťovej úrovni 400 kV, prechod elektrických staníc na diaľkové riadenie a investície do sekundárnych systémov (riadiaci a informačný systém, obchodné systémy, objektová a kybernetická bezpečnosť a pod.[20]

SEPS je pripravená na pripojenie štvrtého bloku JE Mochovce, ako aj na postupné pripájanie obnoviteľných zdrojov energie v súlade s Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom na roky 2021-2030. SEPS reflektuje zámery EÚ a investorov do nových technológií na dosiahnutie dekarbonizačných Európskych cieľov pre rok 2050.

Napojenie a odpojenie jadrových elektrární

[upraviť | upraviť zdroj]

12. februára 2018 bol do Prenosovej sústavy zapojený tretí blok JE Mochovce.[21] 400 kV vedenie vyústilo do rozvodne Veľký Ďur.[22] Počas roku 2017 bola začatá demontáž vedení V074 a V075 z Elektrární Bohunice do Križovian. Vedenie V276 v okolí elektrárne bude tiež zlikvidované.[23]

Vedenie Gabčíkovo – Veľký Ďur

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 sa mala realizovať stavba Vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur.[24] Na jej realizáciu v decembri 2012 prebehla verejná súťaž.[25] V stanici Veľký Ďur bola tiež plánovaná rekonštrukcia v súvislosti s pripojením 3. a 4. bloku JE Mochovce do Prenosovej sústavy.[26]

Dĺžka vedenia bola viac než 92 kilometrov a pri výstavbe bolo postavených 285 stĺpov pre 400 kV. Stavba bola realizovaná v rokoch 2014 až 2016.[27]

Vedenie a transformovňa Medzibrod

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2013 bol ukončený projekt Transformácia 400/110 kV Medzibrod. V rámci tohto projektu sa zvýšila napäťová hladina v tranformovni Medzibrod (okres Banská Bystrica) z 220/110 kV na 400/110 kV. Súčasťou bolo tiež vybudovanie nového 400 kV dvojvedenia (vedenia 461 a 494). Projekt bol z časti financovaný fondom BIDSF (Medzinárodný fond na podporu a odstavenia JE V1 Bohunice) Európskej banky pre obnovu a rozvoj.[26][28] Od februára 2012 bolo zrušené vedenie Medzibrod – Lemešany a od 2013 bolo očakávané uvedenie do prevádzky vedenia V272 Sučany – Lemešany.[15] Stavba Vedenie 2×400 kV pre TR Medzibrod získala povolenie na užívanie k 30. máju 2014 vrátane prepojenia vedení V272 a V273. 22. februára 2012 povolilo predčasné užívanie SO 01 Vedenie 1×400 kV č.494 v trase odchyľujúcej sa od pôvodného vedenia V272. 9. októbra 2012 bolo povolené predčasné užívanie SO 02 Vedenie 1×400 kV č.461.[29]

Lemešany, Moldava nad Bodvou a Košice

[upraviť | upraviť zdroj]
Rozvodňa Lemešany

V roku 2009 boli zrušené dve vedenia 220 kV Lemešany – U. S. Steel Košice a boli nahradené dvojsystémovým vedením prevádzkovaným na 220 kV a 400 kV.[15] Najprv bola v roku 2009 novopostavená stanica Košice prepojená 2×400 kV so stanicou Moldava. O rok neskôr boli na miestach vedení 220 kV vedení Lemešany – U. S. Steel vybudované 2×400 kV vedenia. Prepojom vznikli tri vedenia Lemešany – Košice (V488), Košice – Moldava (V489) a Lemešany – Moldava (V487).[15] Nové vedenie 2×400 kV spájajúce Lemešany s Moldavou nad Bodvou bolo otvorené 9. februára 2012. Vedenie posilnilo severojužné európske ťahy, čo bol predpoklad pre snahy Európskej únie o spoločný trh s elektrinou do roku 2014.[30] Dĺžka vedenia je približne 31 km.[31] Vedenie je na Slovensku unikátne, lebo na úseku Lemešany – Bukovec bolo v dĺžke 21 km na spoločných stožiaroch umiestnené aj 2×110 kV vedenie. Na investícii 24,320 mil € sa spolupodieľala aj Európska komisia.[31]

V decembri 2017 bola ukončená výmena transformátora T401 v stanici Moldava.[23]

Voľa

[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2014 bol do prevádzky uvedený projekt Transformácia 400/110 kV Voľa. Pozostával zo zaslučkovania vedenia V409 Lemešany – Veľké Kapušany a z rekonštrukcie Transformovne Voľa s výstavbou novej transformácie 400/110 kV. Náklady projektu boli 53,47 mil €. 5,2 mil € bolo hradené z programu Trans European Energy Networks for Electricity (Transeurópske energetické siete pre elektrinu) Európskej únie.[32] Počas roku 2017 bolo demontovaných 11 stožiarov pre bývalé zaústenie 220 kV do tejto stanice.

Projekty spoločného záujmu

[upraviť | upraviť zdroj]

SEPS spolupracuje na projektoch spoločného záujmu (z angl. Projects of Common Interest; PCI), ktorých iniciátorom je spoločnosť ZSD. Ide o projekty ACON a Danube InGrid, ktoré sú zaradené na 4. zoznam PCI projektov a bude snaha zúčastnených strán zahrnúť oba projekty aj do 5. zoznamu.[33]

Projekt ACON (Again Connected Network) je projekt v oblasti inteligentných sietí s cezhraničným dopadom na území Slovenska a Česka. Jeho hlavným cieľom je modernizácia a výrazné zvýšenie efektívnosti distribučnej sústavy, ako i následná aplikácia pilotného projektu inteligentných sietí, čím sa prehĺbi spolupráca medzi Slovenskom a Českom na úrovni PRDS a PPS, čo má priniesť výhody pre oba štáty. Táto spolupráca je založená na existujúcom cezhraničnom prepojení na úrovni regionálnych distribučných sústav. Projektu bol v roku 2019 udelený grant na spolufinancovanie 50 % z hodnoty oprávnených nákladov projektu, čo predstavuje približne 91,2 mil. EUR. SEPS má v tomto projekte štatút podporovateľa bez priameho podielu na realizácii a financovaní.

V PCI projekte Danube InGrid (číslo PCI je 10.7) je SEPS priamo zapojená do jeho realizácie. Ide o projekt v oblasti inteligentných sietí s cezhraničným dopadom na území SR a Maďarska. Hlavným cieľom projektu je posilnenie súčinnosti a integrácie slovenského a maďarského trhu s elektrickou energiou. V rámci projektu budú implementované smart grid technológie, a to na vnútroštátnej, ako aj na cezhraničnej úrovni, s využitím informačných a komunikačných technológií, na účel rozvoja modernej energetickej infraštruktúry. Na území SR má úlohu vedúcej spoločnosti ZSD, pričom SEPS je v pozícii aktívneho podporovateľa projektu s vlastnými investičnými aktivitami. Ďalším členom projektu je maďarská spoločnosť E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. (ďalej len „EED“) a od roku 2021 aj spoločnosť VSD, ako nový člen konzorcia E.ON na Slovensku.

Dňa 1. októbra 2020 bol projekt vyhodnotený ako oprávnený na čerpanie prostriedkov z nástroja CEF. Z pôvodne požadovaných cca 291,2 mil. EUR mu však bolo pridelený grant vo výške 101,931 mil. EUR.[3] V 1Q/2021 bola podpísaná grantová zmluva s INEA.

Súbor stavieb - Transformácia 400/110 kV Bystričany

Investičný zámer sa realizuje s cieľom nahradiť neperspektívnu 220 kV sústavu v oblasti Bystričany a Križovany (vedenie V274 Bystričany – Križovany, R220 kV Bystričany a transformácie 220/110kV, 2x200 MVA, v ESt Bystričany) sústavou 400 kV (vedenie 2x400 kV Križovany – Horná Ždaňa – Bystričany, transformácia 400/110 kV 2x250MW v ESt Bystričany).

Súbor stavieb je v rozsahu vedenie 2x400 kV Križovany – Bystričany a transformácia 400/110 kV v ESt Bystričany ukončený a v prevádzke. Fáza zaslučkovania tohto vedenia 2x400 kV do R400 kV Horná Ždaňa sa nachádza v stave získavania potrebných povolení.

Projekt bol spolufinancovaný z podporného fondu BIDSF, spravovaného bankou EBOR, ktorý je určený na odstránenie dôsledkov predčasného odstavenia EBO V1 a prebieha v koordinácii so SSD, a. s.[3]

Prepojenia s Maďarskom

[upraviť | upraviť zdroj]

SEPS v marci 2014 oznámila, že do roku 2018 by mali byť postavené dve 400 kV vedenia do Maďarska. Výstavba vedení Gabčíkovo (V. Ďur) – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka mala začať na prelome rokov 2015 a 2016.[34] V decembri 2015 bolo oznámené, že vedenia Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka sú v začiatočnej fáze vydania stavebného povolenia. Plánované ukončenie výstavby vedení bolo koncom roku 2018. Na slovenskej strane by malo byť investovaných 60 mil €.[35] V januári 2016 spoločnosť oznámila, že kvôli meškaniu zo strany maďarského partnera MAVIR sa predpokladané ukončenie realizácie posúva na rok 2019. Náklady na výstavbu vedení spolu s úpravami v koncových rozvodniach na slovenskej strane spoločnosť SEPS predpokladá aj v roku 2016 v rovine približne 60 miliónov eur. Výstavba pomôže zlepšiť tranzit energie na slovensko-maďarskom profile kde „v niektorých časových obdobiach vznikajú totiž na slovensko-maďarskom profile také prevádzkové stavy, keď SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy SR musí zabezpečiť jej bezpečnú prevádzku až rôznymi neštandardnými prevádzkovými opatreniami“.[36] Zmluva o výstavbe vedení bola nakoniec podpísaná 1. marca 2017. Podľa zmluvy by mali vedenia byť dokončené do konca roku 2020. Prenosová kapacita medzi oboma krajinami sa tak zdvojnásobí. Z vedenia Gabčíkovo – Veľký Ďur bude pri Veľkom Mederi jeden poťah odpojený a zavedený do Gönyu.[37] Vznikne tak vedenie V480 Veľký Ďur – Gönyű a vedenie V481 Gabčíkovo – Gönyű. Plánované je využitie stožiarov typu DONAU.[38] Pri Rimavskej Sobote vznikne dvojité vedenie s využitím podpier typu DONAU, ktoré bude mať len jeden poťah. Jeho číslo bude 447.[39]

Celkom bolo na Slovensku postavených 46 km zo 69 km nových vedení. Vedenie z Veľkého Medera na hranicu malo stáť 22 mil eur, vedenie z Rimavskej Soboty na hranicu 33 mil eur.[37] [40]

V novembri 2020 SEPS oznámil, že predpokladané uvedenie prepojení s Maďarskom do prevádzky je k 5. aprílu 2021. Podľa vyhlásenia SEPS „Uvedený dátum je určený na základe najodbornejších odhadov zohľadňujúcich súčasnú situáciu, doterajšie poznatky a bežný postup príslušných úradov na slovenskej i maďarskej strane. Z dôvodu nepredvídateľnosti vývoja situácie, predovšetkým v súvislosti s pandémiou COVID-19, nie je možné celkom vylúčiť možnosť ďalšieho odkladu uvedenia dotknutých vedení do komerčnej prevádzky.“[41]

Na prelome marca a apríla 2021 boli na nových vedeniach s maďarskom (V 480, V 481 a V 447) vykonané všetky potrebné skúšky.

Komerčná prevádzka vedení bola začatá 5. apríla 2021.[40][42] 29. apríla 2021 sa pri odovzdaní prepojenia SEPSu a maďarskej prenosovej sústavy v obci Gönyű stretli minister financií Igor Matovič a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.[43] Po odovzdaní vedení bol zrušený tzv. „stop stav“ pre inštaláciu nových zdrojov elektrickej energie. Uvoľnených bolo 1 837 megawattov výroby.[40] Odovzdanie projektu muselo byť odložené kvôli pandémii COVID-19 a vyplývajúcemu „nedostatku kapacít a meškania zahraničných dodávok materiálov“.[44]

Ostatné

[upraviť | upraviť zdroj]

Ukončením rekonštrukcie 400 kV rozvodní Podunajské Biskupice a Spišská Nová Ves v roku 2020 bol zavŕšený prechod na diaľkové riadenie zo Slovenského elektroenergetického dispečingu v týchto elektrických staniciach v pôsobnosti prevádzkových správ Západ a Východ.[3]

Prebiehajúce projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]
Demontáž vedenia V274 pri obci Ludanice v júli 2019
Dokončené vedenia V483 a V484 nad Partizánskym

S odstávkou Elektrárne Bohunice súvisí aj zlepšenie prenosovej sústavy. V decembri 2014 bol vyhlásený oznam o verejnom obstarávaní na 5 stavieb tohto projektu: rekonštrukcie rozvodne 400 kV Bystričany, rozšírenie rozvodní 400 kV Horná Ždaňa a Križovany, 2×400 kV vedenie Križovany – Bystričany a 2×400 kV vedenie Horná Ždaňa – lokalita Oslany (Bystričany).[45] Vedenie Križovany – Bystričany bude vybudované ako prvé, po jeho zhotovení bude do neho pri Oslanoch zaslučkované vedenie Horná Ždaňa – lokalita Oslany. Vedenie Križovany – Horná Ždaňa bude mať číslo 483, vedenie Križovany – Bystričany číslo 484 a vedenie Horná Ždaňa – Bystričany číslo 485.[46] Súčasnú vedenie V274 bude demontované v celej svojej dĺžke cca 75 km (238 stožiarov). Nové vedenie zaberie a rozšíri skoro celý koridor V274 a pôjde v zarovno s koridorom vedení 2×110 kV V8769/8770.[47] Pri obci Kapince si sokol lastovičiar vybral ako miesto hniezdenia 220 kV vedenie spoločnosti. SEPS s jeho dekonštrukciou počkal, kým sokolie mláďatá hniezdo neopustia.[48][49]

Vo februári 2017 spoločnosť podpísala zmluvy s dodávateľom na zhotovenie diel „Rozvodňa 400 kV Bystričany“, „Rozvodňa 400 kV H. Ždaňa – rozšírenie“ a „Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie“. V prvom prípade ide o výstavbu novej rozvodne v lokalite Bystričany. V ostatných dvoch prípadoch ide o rozšírenie existujúcich rozvodní v obciach Horná Ždaňa a Križovany. Výstavba prebehne v rokoch 2017 až 2019.[50] Výstavba novej stanice Bystričany začala v roku 2017 a tiež začalo rozširovanie stanice Horná Ždaňa o dve nové polia.[23] Dvojité vedenie Bystričany – Križovany by malo stáť viacej než 54 miliónov eur.[51] Dvojité vedenie malo dĺžku viac než 77 kilometrov a obsahuje 239 stožiarov. Rozpätie medzi stožiarmi dosahuje priemerne 321 metrov a ich priemerná výška je až takmer 46 metrov nad terénom.[52]

V schéme Elektrizačnej sústavy platnej k 31. decembru 2020 bolo vedenie V483 v prevádzke spolu s vedením V274 na spoločných stožiaroch. V Bystričanoch boli zaústené do 400 kV časti a 220 kV časti stanice.[53] Vedenie V274 je prevádzkované na jednom 400 kV poťahu dvojitého 400 kV vedenia ako 220 kV vedenie. V Budúcnosti, po dostavbe druhého 400 kV / 110 k V transformátora v Bystričanoch sa vedenie V274 preústi do 400 kV a vznikne tak vedenie V484 (namiesto V274).[54]

Prevádzka rozvodne 220 kV v Bystričanoch by mala byť ukončená do konca roku 2021. Odvtedy to bude rozvodňa 440 kV s dvomi transformátormi 400/110 kV. Dovtedy sú v prevázke stará rozvodňa s 1x 220kV/110kV a nová s 1x 400kV/110kV transformáciou. V roku 2025 sa očakáva ukončenie výstavby vedení z Hornej Ždane.[44]

Ďalšie projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2017 začala rozšírenie a rekonštrukcia 400 kV stanice Podunajské Biskupice.[23]

V rokoch 2018 až 2021 by mala prebehnúť výstavba transformovne 400/110 kV Senica. Projekt 2×400 kV Rimavská Sobota – Medzibrod, ktorý má stáť približne 170 miliónov eur má byť postavený v rokoch 2023 až 2027, hradiť ho však bude investor PVE Ipeľ.[55]

Budúce a výhľadové projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničné prepojenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ukrajina

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť 21. júna 2017 podpísala memorandum s prevádzkovateľom prenosovej sústavy Ukrajiny, spoločnosťou UKRENERGO. Obe strany „v Memorande o porozumení vyjadrujú vôľu pracovať spoločne na príprave obojstranne prijateľných technických riešení na zvýšenie prenosovej kapacity 400 kV vedenia Veľké Kapušany – Mukačevo a ešte tento rok [2017] podpísať zmluvu o vzájomnej spolupráci v implementačnej fáze tohto projektu.“[56] V roku 2021 tento zámer stále platil. Rekonštrukcia by sa mala začať na ukrajinskej strane. Po nej by sa malo približne v roku 2023 rozhodnúť ako pokračovať na slovenskej strane a či sa bude vedenie zdvojovať alebo nie. Závisí to aj od pripájania Ukrajiny a Moldavska k sústave ENTSO-E.[44]

Česko

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2021 SEPS s českým partnerom ČEPS zvažovali prepojenie svojich krajín novým vedením 1×400 kV Ladce – Otrokovice. S projektom sa nepočíta pred rokom 2032, keďže bude treba vybudovať novú elektrickú stanicu Ladce spolu s transformáciou 400 kV/110 kV. S tým sa počíta v rokoch 2026 až 2027.[44]

Ostatné krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]

S ostatnými susedmi: Poľskom, Maďarskom a Rakúskom SEPS zatiaľ kapacitu rozširovať (resp. vybudovať s Rakúskom) neplánuje.[44]

Trh s elektrinou a medzinárodná spolupráca

[upraviť | upraviť zdroj]

Prepojenie denných trhov s elektrinou na báze implicitnej aukcie (Market Coupling) bol úspešne prevádzkovaný medzi Českom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom (4MMC) od roku 2014 do 17 júna 2021. Od 17. júna 2021 (prvý deň dodávky 18. júna 2021) bolo prostredníctvom projektu DE-AT-PL-4M MC (Interim Coupling Project alebo ICP) realizované prepojenie Multi-Regional Coupling a 4MMC, čím bola úspešne zavŕšená kľúčová integrácia denných trhov v rámci EÚ, tzv. enduring fáza Single Day-ahead Coupling (SDAC).[57]

Počas roku 2020 Slovensko v rámci cezhraničných tokov importovalo 13 288 GWh a exportovalo 12 970 GWh elektrickej energie. Najväčší import bol z Česka (9 984 GWh)a najväčší export bol do Maďarska (9 251GWh).[58]

Pri výpadku v uhoľnej elektrárni Belchatów a následnom znížení frekvencie poľskej siete ku kritickej hodnote 49,8Hz SEPS poskytla 17. mája 2021 havarijnú výpomoc prevádzkovateľovi poľskej prenosovej sústavy Polskie Sieci Elektroenergetyczne 1050 MWh[59].

Spoločnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Sídlo na Mlynských nivách 59/A v Bratislave

Spoločnosť vznikla 21. januára 2002 odčlenením sa od Slovenských elektrární pred plánovanou privatizáciou SE.[14] K 2. októbru 2012 sa zmenil vlastník akcií SEPSu. Fond národného majetku previedol všetky akcie na Ministerstvo financií SR. Prevod sa uskutočnil na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 481 zo dňa 19.9.2012 a z dôvodu „smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom, ktoré neumožňujú, aby subjekty vykonávajúce kontrolu nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy zároveň vykonávali kontrolu nad činnosťami výroby elektriny, dodávky elektriny, výroby plynu alebo dodávky plynu alebo si v súvislosti s ňou mohli uplatňovať akékoľvek právo.“[60]

V roku 2020 spoločnosť dosiahla celkové tržby 353 633-tisíc eur, jej zisk po zdanení bol 59 306-tisíc eur a priemerný počet zamestnancov bol 548. Spoločnosť hospodárila s majetkom 1 154 218tisíc eur.[58]

Slovenská elektrizačná prenosová sústava bola spomenutá v súvislosti s kauzou Gorila. Tom Nicholson spoločnosť uvádza vo svojej knihe Gorila ako „ďalší lukratívny zdroj provízií a štátnych peňazí.“ Vďaka predstavenstvu, kde mali traja z piatich členov vtedajšieho predstavenstva mať blízky vzťah s finančnou skupinou Penta, sa mala vyplatiť provízia v hodnote 20 miliónov korún za nákup informačného systému v cene 165 miliónov Sk.[61] Vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek mal tiež tlačiť na obchod SEPS s budúcim kupcom Slovenských elektrární, talianskou spoločnosťou Enel. Objem transakcie v prospech Enelu mal byť približne 6 miliárd korún.[62]

Spoločnosť sa vyjadrila aj k výstavbe nových domov pri Stupave. Podľa nej nebolo 25 metrové ochranné pásmo pri vedení porušené výstavbou.[63]

V apríli 2020 Ministerstvo financií odvolalo okrem jedného člena celé dovtedajšie predstavenstvo spoločnosti a zmenilo aj dozornú radu. Nové vedenie však bolo len dočasné, rezort na pozície vypísal výberové konanie.[64] Vo februári 2021 minister financií Eduard Heger vymenoval nové predstavenstvo pod vedením Ing. Petra Dovhuna.[65] Dovhun bude podľa svojho vyjadrenia nadväzovať na manažment z roku 2020, tomu sa malo podarilo zvýšiť transparentnosť SEPSu. V jednom prípade podali aj trestné oznámenie. Za svoje plány Dovhun považoval: „Misiou nielen mojou, ale celého predstavenstva, bude aj naďalej zabezpečovať spoľahlivú a bezpečnú prenosovú sústavu, jej rozvoj, dohliadať na hospodárnosť ekonomiky a výdavkov SEPS-u a vytvárať priestor pre dobrú prácu a sebarealizáciu dnešných i budúcich zamestnancov.“[44]

Predsedovia predstavenstva a generálni riaditelia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Od 10. januára 2017: Ing. Miroslav Obert.[66][67]
  • Od 18. apríla 2020: Ing. Jaroslav Vach.[68]
  • Od 16. februára 2021: Ing. Peter Dovhun[44]
  • Od 16. mája 2023: Ing. Jaroslav Vach, MBA
  • Od 23. novembra 2023: Ing. Martin Magáth

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d SEPS. Výročná správa SEPS 2022 [online]. [Cit. 2022-08-22]. Dostupné online.
  2. ↑ Energia na správnom mieste: Slovenská elektrizačná prenosová sústava mení po 20 rokoch logo aj slogan. Ich autorom je agentúra Neopublic [online]. SEPS, 2022-05-23, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Charakteristika Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online. Archivované 2013-01-26 z originálu.
  4. ↑ Základné údaje prenosovej sústavy [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  5. ↑ Vybrané ukazovatele [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  6. ↑ ČIČOVÁ KOTZIGOVÁ, Sandra. Zmeny v orgánoch spoločnosti SEPS [online]. 2023-11-23, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny [online]. Bratislava: Ministerstvo hospodárstva SR, júl 2010, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online. Archivované 2011-03-25 z originálu.
  8. ↑ a b REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 15.
  9. ↑ a b DARGAJ, Martin. ŠPECIÁL: Boj s nechcenými tokmi elektriny pokračuje [online]. venergetike.sk, 13.02.2015, [cit. 2015-04-09]. Dostupné online. Archivované 2015-04-26 z originálu.
  10. ↑ a b REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 5.
  11. ↑ 20 rokov SEPS [online]. SEPS, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 7.
  13. ↑ História SSE, a.s. [online]. Žilina: Stredoslovenská energetika, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d História spoločnosti [online]. Žilina: Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  15. ↑ a b c d GÉRER, Anton. Modernizácia TR Lemešany pomohla zvýšiť bezpečnosť ES Slovenska [online]. HMH s.r.o, 2012-07-18, [cit. 2018-06-30]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c d e f REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 8.
  17. ↑ REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 16.
  18. ↑ Elektrárenstvo po druhej svetovej vojne [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  19. ↑ Power System of Central East Europe [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  20. ↑ DESAŤROČNÝ PLÁN ROZVOJA PRENOSOVEJ SÚSTAVY NA ROKY 2020 – 2029, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., online [online]. [Cit. 2020-03-03]. Dostupné online.
  21. ↑ Denník N. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-12. Dostupné online [cit. 2018-02-12]. ISSN 1339-844X.
  22. ↑ Slovenské elektrárne. Mochovce: 3. blok pripojený k elektrizačnej sústave SR [online]. seas.sk, [cit. 2018-02-12]. Dostupné online.
  23. ↑ a b c d INDIVIDUÁLNA A KONSOLIDOVANÁ VÝROČNÁ SPRÁVA [online]. sepsas.sk, [cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  24. ↑ Oznam [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 18.12.2012, [cit. 2013-01-19]. Dostupné online.
  25. ↑ Tlačová správa [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 7.1.2014, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
  26. ↑ a b Tlačová správa [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 14.02.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  27. ↑ Webgaleria.sk. 2x400 kV vedenie Gabčíkovo - Veľký Ďur [online]. elcon-bratislava.sk, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  28. ↑ SEPS preinvestovala v roku 2013 viac ako 100 miliónov eur [online]. Perex, 27.12.2013, [cit. 2015-02-11]. Dostupné online.
  29. ↑ Mesto Ružomberok. Kolaudačné rozhodnutie [online]. Obec Medzibrod, 2014-05-30, [cit. 2018-07-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  30. ↑ Tlačová správa [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 9.02.2012, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online.
  31. ↑ a b Rozhodnutie komisie z 19.7.2011 o poskytnutí finančnej pomoci Európskej únie na projekty spoločného záujmu "Výstavba 2x400 kV vedenia Lemešany - spínacia stanica Košice (SK)" 2010-E277/10-ENER/10/TEN-E - SI2.597545 v oblasti transeurópskych energetických sietí (TEN-E) [online]. Bratislava: Európska komisia, 20.07.2011, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  32. ↑ SEPS slávnostne otvorila zrekonštruovanú elektrickú stanicu Voľa [online]. Petit Press, 2014-09-26, [cit. 2014-10-19]. Dostupné online. Archivované 2014-10-19 z originálu.
  33. ↑ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. [online]. www.sepsas.sk, [cit. 2022-03-03]. Dostupné online.
  34. ↑ ENERGETIKA: Nové vedenia s Maďarskom budú postavené do roku 2018 [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 17.03.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  35. ↑ New wiring projects with Hungary [online]. Petit Press, 2015-12-07, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online. (anglický)
  36. ↑ Vedenia 400 kV Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka [online]. SEPS, 2016-01-25, [cit. 2016-02-07]. Dostupné online. Archivované 2016-03-30 z originálu.
  37. ↑ a b Zmluva o nových elektrických vedeniach s Maďarskom je podpísaná [online]. N Press, 2017-03-01, [cit. 2017-06-29]. Dostupné online. Archivované 2018-06-22 z originálu.
  38. ↑ MOCIK, Martin. Vedenie 2x400 kV lokalita Veľký Meder - št. hranica SR/MR ( k.ú.Trávnik) [online]. Enviroportal, 04-2014, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  39. ↑ Stavebné povolenie [online]. Mesto Rimavská Sobota, 2018-05-03, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  40. ↑ a b c SEPS uviedla do prevádzky nové vedenia s Maďarskom, uvoľnila sa kapacita pre ďalšie elektrárne. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-06-14].
  41. ↑ Oznam o uvedení nových slovensko-maďarských vedení do prevádzky [online]. sepsas.sk, 2020-11-13, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  42. ↑ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. [online]. sepsas.sk, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  43. ↑ Igor Matovič sa už stretol s maďarským. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-29. Dostupné online [cit. 2021-05-02]. ISSN 1339-844X.
  44. ↑ a b c d e f g Nový šéf SEPS: V tendroch sme našli zhovievavosť a nadštandardné vzťahy s „vyvolenými“. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-10-30].
  45. ↑ Všeobecný oznam o obstarávaní [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 18.12.2014, [cit. 2015-02-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  46. ↑ Oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania [online]. Veľké Pole: obec Veľké Pole, 2015-11-05, [cit. 2017-02-17]. Dostupné online.
  47. ↑ Bystričany - časť I a II [online]. sepsas.sk, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  48. ↑ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. [online]. sepsas.sk, [cit. 2019-11-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  49. ↑ Energetici odložili práce na vedení, kde hniezdi sokol lastovičiar. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2019-11-02].
  50. ↑ Tlačová správa: Podpis zmluvy na zhotovenie diel „Rozvodňa 400 kV Bystričany“, „Rozvodňa 400 kV H. Ždaňa – rozšírenie“ a „Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie“ [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 2017-02-06, [cit. 2017-02-17]. Dostupné online. Archivované 2017-02-18 z originálu.
  51. ↑ Do elektrickej prenosovej sústavy pôjdu stovky miliónov eur. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2020-03-29].
  52. ↑ Webgaleria.sk. Vedenie 2x400 kV OHL Križovany - Bystričany [online]. elcon-bratislava.sk, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  53. ↑ Elektrizačná sústava Slovenskej republiky [online]. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, rev. 2020-12-31, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  54. ↑ Prenosová sústava Slovenskej republiky [online]. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, rev. 2020-12-31, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  55. ↑ Investície do prenosovej sústavy sa aktualizujú [online]. Bratislava: N Press, [cit. 2016-02-22]. Dostupné online.
  56. ↑ Podpis memoranda o zámere zvýšiť prenosovú kapacitu medzi elektrizačnými sústavami Slovenskej republiky a Ukrajiny [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 2017-06-22, [cit. 2017-11-11]. Dostupné online. Archivované 2017-11-12 z originálu.
  57. ↑ https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/uspesne-spustenie-projektu-interim-coupling-do-prevadzky/
  58. ↑ a b https://www.sepsas.sk/media/5027/seps-sk-2020-final.pdf
  59. ↑ Poľskej prenosovej sústave hrozil kolaps. Pomoc poskytlo aj Slovensko | Články [online]. ENERGOKLUB, [cit. 2022-02-20]. Dostupné online.
  60. ↑ Zmena akcionára [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 05.10.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2013-03-28 z originálu.
  61. ↑ NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 78-79.
  62. ↑ NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 79.
  63. ↑ Slovenská elektrizačná prenosová sústava sa vyjadrila k novým domom na okraji Stupavy. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-11-07. Dostupné online [cit. 2018-11-11]. ISSN 1339-844X.
  64. ↑ SEPS má dočasné vedenie, ministerstvo na uvoľnené pozície chystá výberové konanie [online]. energie-portal.sk, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.
  65. ↑ sféra, a.s.. Slovak electricity transmission system, Plc. [online]. sepsas.sk, [cit. 2021-10-31]. Dostupné online.
  66. ↑ Miroslav Obert je novým generálnym riaditeľom SEPS [online]. Property & Enviroment s.r.o., 2017-01-10, [cit. 2016-02-22]. Dostupné online.
  67. ↑ Orgány spoločnosti [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2016-02-22]. Dostupné online. Archivované 2018-06-22 z originálu.
  68. ↑ Ministerstvo odvolalo vedenie SEPS. Spoločnosť po novom vedie Jaroslav Vach [online]. ENERGIE-PORTAL.SK, [cit. 2020-05-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenská_elektrizačná_prenosová_sústava&oldid=7823946“