Atómové elektrárne Mochovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jadrové elektrárne Mochovce

Atómové elektrárne Mochovce (EMO) sú jadrové elektrárne, ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce Mochovce medzi mestami Nitra a Levice. Elektrárne prevádzkujú dva jadrové tlakovodné reaktory typu VVER 440/213, pričom v lokalite sú ešte ďalšie dva rozostavané bloky rovnakého typu.[1] Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.[2] Celkovo tak pokrývajú približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[3] Slovenské elektrárne chcú na prelome rokov 2016/2017 začať na treťom jadrovom bloku s navážaním jadrového paliva. Uvádzanie 3. a 4. bloku AE Mochovce do komerčnej prevádzky bude prebiehať v roku 2017. Podľa ostatných informácií je tretí mochovský jadrový blok tesne pred dokončením. Energetické spúšťanie tretieho jadrového bloku sa očakáva v prvom kvartáli 2017.[4] Po dokončení tretieho a štvrtého mochovského jadrového bloku bude slovenská elektrizačná prenosová sústava z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná aj v prípade ďalšieho neprevádzkovania fosílnych zdrojov elektriny, a to PPC v Malženiciach a v Bratislave, a štyroch 110 MW blokov v tepelných elektrárňach v Novákoch a vo Vojanoch.[5]

V areáli elektrárne sa tiež nachádza fotovoltaický systém s inštalovaným výkonom 0,95 MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.[6]

Prvý a druhý blok[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba JE Mochovce začala v novembri 1982, ale v roku 1991 bola pre nedostatok financií zastavená. V roku 1995 Mečiarova vláda schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími západnými bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome, Siemens a Electricité de France. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli 1998 a v decembri 1999. Majú plánovanú životnosť do roku 2058, resp. 2060.[1] V roku 2008 bol zvýšený hrubý výkon každého z blokov zo 440 na 470 MW.[1][7][8][9] V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[10]V roku 2015 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 celkom 7 523 GWh elektrickej energie.[11]

V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární "Investičné projekty realizované počas odstávky sa týkajú najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj postfukušimských opatrení".[7][12] Odstávky a opravy sú bežnou súčasťou prevádzky jadrových elektrární. Ďalšia odstávka prvého bloku sa uskutočnila v marci 2015.[13]

Ostatná odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015.[14]Odstávka trvala 19 dní. Počas odstávky vymenili v reaktore približne 20% paliva. Súčasťou odstávky bolo najmä odstavenie a vychladenie bloku, demontáž reaktora, výmena paliva, montáž reaktora, náhrev a nábeh bloku. Medzi významné plánované práce patrili preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, ako aj generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných čerpadiel a generálna oprava nízkotlakového dielu prvého turbogenerátora. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií. Po bohunických blokoch, tak sú už aj oba prevádzkované mochovské bloky vybavené systémami na prevenciu tavenia paliva v reaktore, tzv. ťažkej havárie.

"Počas odstávky sa zrealizovali významné hardvérové opatrenia programu na riadenie ťažkých havárií, ktoré zahŕňali napríklad montáž a skúšky nového dieselgenerátora pre ťažké havárie, riadenie vodíka v kontajnmente a mnohé ďalšie," informovala hovorkyňa Slovenských elektrární Janka Burdová.

Elektrárne touto štvrtou odstávkou v tohtoročnom pláne generálnych odstávok slovenských atómových elektrární zavŕšili program opatrení na riadenie ťažkých havárií v atómových elektrárňach Slovenských elektrární. "Stávame sa tak jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky prevádzkované bloky dovybavené opatreniami na prevenciu a na zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore," konštatovala Burdová.[15]

Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil aj Úrad jadrového dozoru vo svojej správe za rok 2014, ktorú na vedomie zobrala vláda SR v stredu 15. apríla 2015.[16][10][17]

Rok 2015 znamenal v Slovenských elektrárňach najmä veľké investície, vďaka ktorým sa Slovensko stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore. Plánované odstávky prirodzene znamenali aj nižší počet nasadzovaných zdrojov. Všetky veľké akcie však priniesli zvýšenie spoľahlivosti zariadení, predĺženie ich životnosti a zníženie environmentálnych záťaží. Historicky najlepší výsledok dosiahol 2. blok AE Mochovce, ktorý mal vlani až 94,41 % koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor).[18][19]

Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009 a o rok neskôr už projekty implementovali, s ukončením v roku 2015.

Prvým projektom v rámci opatrení je chladenie tlakovej nádoby reaktora z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka.

Druhým projektom je systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa.

Tretím projektom je riadenie vodíka v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru.

Štvrtým projektom je systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v kontajnmente v dôsledku kondenzácie pary.

Dlhodobý odvod tepla z kontajnmentu je projekt, ktorý slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je aj doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. Jeho úlohou je v prípade ťažkej havárie dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica.

Posledným systémom v rámci tohto programu je systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok a má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku.

Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované aj nasledovné investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: - Rekonštrukcia automatík DGS - Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.[20]

Výstavba tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1986 bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov VVER 440/213, ale pre nedostatok financií bola stavba v roku 1992 zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany Rakúska sa v novembri 2008 výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel.[21]

Jedná sa o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti Slovenska. Európska komisia po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania skleníkových plynov, a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok 2012, resp. začiatkom 2013, kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[22] V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok 2014 a bloku EMO 4 na rok 2015, kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[23]

Výstavba týchto blokov predstavuje najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj renomované zahraničné spoločnosti - Areva, Siemens, Rolls-Royce.[24] Stavba MO34 je jedným z najväčších a najvýznamnejších projektov, ktorý i v čase hospodárskej recesie priniesol na Slovensko množstvo pracovných príležitostí. Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov. Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.[25]

V roku 2013 Najvyšší súd potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace Slovensko rozhodnutie znamená prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neplánujú prerušiť, podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd nezrušil stavebné povolenie.[26]

Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po havárii v elektrárni Fukušima. Zatiaľ nie je jasné kto bude výdavky hradiť.[26] Výstavba má zároveň približne štvorročný sklz.[26][27][28]

V apríli 2014 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenských elektrární schválené zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje by mohli pochádzať z odkladu výplat dividend. Zvýšenie rozpočtu má zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok má byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán má byť zrejmý z analýzy, ktorá bude hotová v lete 2014.[29] Pôvodný dátum ukončenia mal byť koncom roku 2013.[30][31][32][33]

Situácia na Ukrajine je veľmi silný argument za dostavbu jadrových elektrární. Na konferencii spoločnosti Business Forum o dodávkach plynu do Európy to povedal český minister priemyslu Jan Mládek. Podľa neho je možné zabezečiť si jadrové palivo až na tri roky prevádzky. „Ak máte palivo a energetických inžinierov, ste energeticky sebestační,“ uviedol Mládek.[34][35]

Slovenské elektrárne dňa 7. októbra 2014 zverejnili aktuálne termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34. Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf dostavby mochovských blokov Giancarlo Aquilanti, s komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016. Štvrtý blok by mali uviesť do prevádzky následne v roku 2017. Tretí blok je v súčasnosti dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %. "Na treťom bloku sa v súčasnosti začal proces spúšťania," dodal Aquilanti.[36][37]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34 musí byť pre každého prioritou. Uviedol to 8. októbra 2014 v Žiline po výjazdovom rokovaní vlády jej predseda Robert Fico, v reakcii na požiadavku zvýšenia rozpočtu dostavby EMO 34 zo strany skupiny Enel, väčšinového vlastníka Slovenských elektrární.

Nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si premiér nevie predstaviť. "Ja si to jednoducho neviem predstaviť. Domnievam sa, že to je jedna z najväčších investícií, aká vôbec bola urobená v strednej Európe v tomto ťažkom období. Pracuje na nej obrovské množstvo ľudí. Keď sa nám ešte podarí pristúpiť k severojužnému prepojeniu vysokonapäťových sietí... Dnes je obrovský trh, predovšetkým na Balkáne, ktorý potrebuje elektrickú energiu. A kto bude mať výrobu elektrickej energie na vlastnom území, tak bude mimoriadne silným hráčom v európskom priestore," doplnil.[38][39][40]

V decembri 2014 generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností Úradu jadrového dozoru Peter Uhrík poznamenal, že posledné dva bloky by mohli byť postavené načas. „Ak budú pracovať naplno a dobre organizovať prácu, bez zbytočných zdržaní, a nepríde niečo, čo je medzi nebom a zemou, tak je dobrá šanca, aby termíny stihli. Elektráreň sa nebude uvádzať do prevádzky, pokiaľ nebude všetko splnené. Veľmi starostlivo to sledujeme,“ povedal.[41].

Celkový rozpočet dostavby má dosiahnuť 4,63 mld €.[41] Obaja akcionári – štát a Enel – schválili aktualizáciu investičného plánu dostavby Mochoviec. Pôvodné odhady ceny a termínu dostavby 3. a 4. bloku jadrových elektrární v Mochovciach boli vzhľadom na chýbajúcu dodávateľskú infraštruktúru príliš optimistické. Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po tzv. záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii sú dnes porovnateľné projekty, napríklad vo fínskom Olkiluoto a vo francúzskom Flamanville.[42][43] Spustenie reaktora Olkiluoto 3 vo Fínsku sa oddialilo o 9 rokov a cena sa navýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.[44]Vo francúzskom Flamanville[45][46] meškajú 10 rokov s reaktorom č.3 a potrebnú investíciu museli takisto navýšiť na takmer trojnásobok.[47][48]

Koncom januára 2015 sa generálnym riaditeľom Slovenských elektrární stal Nicola Cotugno, podľa ktorého ostáva výstava tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach naďalej prioritou.[49]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce v súčasnosti nie je v žiadnom časovom sklze. Aspoň takto hodnotí stav projektu Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD) zo svojho pohľadu. Tretí blok by tak mal byť dostavaný na jeseň budúceho roka a štvrtý blok následne o rok neskôr. Ako uviedol pre portál vEnergetike.sk generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činnosti ÚJD Peter Uhrík, v októbri roku 2016 by sa malo na treťom bloku už zavážať jadrové palivo, čo predstavuje začiatok fyzikálneho spúšťania jadrového bloku. Prvé kilowatthodiny elektriny vyrobenej v treťom mochovskom jadrovom bloku by tak mali byť pustené do elektrickej siete v decembri roku 2016.

"Stavebná pripravenosť tretieho bloku na spúšťanie je zhruba na 98 %. Momentálne sa pracuje na dokončovaní niektorých komponentov. Najväčší kus roboty čaká staviteľa pri ťahaní káblov. Do celej elektrárne treba totiž namontovať 1 400 kilometrov káblov, čo je približne vzdialenosť z Bratislavy do Paríža," dodal Uhrík, podľa ktorého sa to pri súčasnom tempe prác dá v požadovanej kvalite zvládnuť.

V septembri tohto roku by mal začať ÚJD s individuálnymi skúškami zariadení riadiaceho systému. Skontrolujú sa napríklad vzduchotechnika či dieselgenerátor. V januári 2016 by mal úrad vykonať tlakovú skúšku primárneho okruhu. "Posilnili sme inšpekčné tímy na lokalite. Zintenzívnili sme inšpekčnú činnosť a dávame na celú dostavbu pozor. Nemôžem povedať, že by sme objavili niečo, čo by zásadne zmenilo plánované termíny dostavby jadrových blokov v Mochovciach," doplnil Uhrík.

Úrad jadrového dozoru je s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce nateraz spokojný. "Našou úlohou pri dozorovaní výstavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce je zabezpečiť, aby tie časti, ktoré majú vzťah k jadrovej bezpečnosti boli postavené v súlade s projektom a s kvalitou, ktorá je požadovaná. Doteraz sme nemali nejaké zásadné výhrady, že by niečo nebolo zrealizované s požadovanou úrovňou kvality," konštatovala predsedníčka ÚJD Marta Žiaková.[50]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce (EMO) dosiahla svoj ďalší míľnik. Slovenské elektrárne (SE), ktoré dostavujú mochovecké bloky, oživili novú blokovú dozorňu na treťom bloku, ktorú tiež nazývajú mozgom elektrárne. Ako informoval na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Nicola Cotugno, tretí blok tak vstupuje do fázy testovania. Tretí mochovecký blok je v súčasnosti dokončený na 90%, projekt ako celok na 84%.[51]

"Oživili sme mozog nového tretieho bloku elektrárne Mochovce, ktorý bude diaľkovo riadiť všetky systémy bloku. Týmto potvrdzujeme náš záväzok dostavať tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce podľa plánu,“ povedal Nicola Cotugno. Tretí blok by tak mal byť uvedený do komerčnej prevádzky koncom roka 2016 a štvrtý blok o rok neskôr.[52][53]

Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť výkonných počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou 3 600 km káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku, či na Slovensku.[54]

Podľa portálu energia.sk z novembra 2015 má s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomôcť firma Škoda JS Plzeň, ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34. [55][56]

Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice. Mechanické systémy: Škoda JS, ENSECO, VUJE. Elektrické systémy a prístroje: PPA Control, SAG Elektrovod. Systém kontroly a riadenia: Areva, Siemens. Ostatní dodávatelia: ASE, Rolls-Royce, GSE.

Mochovské reaktory[upraviť | upraviť zdroj]

Blok Typ reaktora Výkon Začiatok výstavby Koniec výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Plánované odstavenie
Mochovce 1 VVER 440/V-213 470 MWe 1982 4. júl 1998 29. október 1998 2058
Mochovce 2 VVER 440/V-213 470 MWe 1982 20. december 1999 11. apríl 2000 2060
Mochovce 3 VVER 440/V-213 471 MWe 1986, 3. november 2008[41] vo výstavbe, 93 % hotový (máj 2016) [57][58] Marec 2017[59] Máj 2017[60] 2077
Mochovce 4 VVER 440/V-213 471 MWe 1986, 3. november 2008[41] vo výstavbe, 73 % hotový (máj 2016) - Júl 2018[61] 2078

Jadrová bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov,[62] na Slovensku je to predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."[63] Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely.[64] Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.[65]

Súčasne Slovenské elektrárne majú vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee (NSAC) s medzinárodným personálnym obsadením.[66]

"Atómky" taktiež spolupracujú s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu,[67] misiami WANO a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.[68]

Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami[69] a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.[70] Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu rádioaktivity do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie havarijné scenáre. Bezpečnostnú pripravenosť slovenských "atómiek" potvrdili časté medzinárodné misie.[68][71]

V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií (SAMG). Vo väzbe na haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči, bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011-2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované opatrenia, ktoré prispejú k ešte vyššej úrovni havarijnej pripravenosti na slovenských jadrových blokoch. Tieto opatrenia sa realizovali od roku 2013 a boli dokončené do konca roku 2015.[72][73]

V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované aj nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.[74][75][76]

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Svetoví vedci z oblasti ochrany biodiverzity požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární. Považujú ich totiž za najzelenšie.

Biodiverzita nie je ohrozovaná len zmenami klímy spôsobenými spaľovaním fosílnych palív, ale aj transformáciami pôdy v dôsledku budovania obnoviteľných zdrojov energie, uviedol profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v Adelaide.

Ako príklad môžem uviesť zaplavovanie oblastí pre vodné elektrárne, využívanie poľnohospodárskej pôdy na pestovanie biopalív a zaberanie veľkých priestorov na výstavbu veterných a slnečných elektrární, dodal Bradshaw.

Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná jadrová energia je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.

Vedci zároveň vyzvali ochranárov životného prostredia, aby už nebránili využívaniu jadrovej energie a radšej „zvážili výhody a nevýhody rôznych zdrojov energie na základe objektívnych dôkazov a pragmatických kompromisov, skôr ako sa spoliehali len na idealistické vnímanie toho, čo je zelené.“[77]

Podľa otvoreného listu v januári 2015, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia – za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny.

„Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.[78] Kompromisy sú nevyhnutné a vyžadujú presadenie takých energetických mixov, ktoré minimalizujú environmentálne škody. Environmentalistická mantra o energii sa musí posunúť zo „100 % obnoviteľných zdrojov“ na „0 % fosílnych palív“, uzavrel. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny IPCC v roku 2050 bude musieť byť 80 % elektrickej energie vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, aby sa zvládli klimatické zmeny, kým dnes je to iba 30 %. V rovnakom čase sa zdvojnásobí dopyt po elektrickej energii.[79][80]

„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ MAAE Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yukiya Amano. MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.[81][82]

AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Veľké Kozmálovce vybudovanej na rieke Hron, čo zabezpečuje dostatočnú dodavku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.

Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.[83]

Ďalší benefit prevádzky dvoch jadrových elektrární Slovenských elektrární je popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí štyroch slovenských blokov je ich bezuhlíková výroba elektriny, ktorá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO2 ročne. Na odstránenie CO2 ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov fotosyntézou absorbovať oxid uhličitý po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.[84][85]

Ak bude mať EÚ jadro vo svojom energetickom mixe, posilní to i jej vyjednávaciu pozíciu o globálnej klimatickej dohode a to najmä voči krajinám ako India alebo Čína.[86] Vo svete mimo EÚ je totiž všeobecne akceptovanou téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá, skonštatovala Lady Bryony Worthington z Veľkej Británie, členka Snemovne lordov a tieňová ministerka pre energetiku a klimatické zmeny, na Hospodárskom fóre v poľskom meste Krynica-Zdrój.[87][88][89]

Slovenské elektrárne, a.s. v roku 2015 celkovo vyrobili 19 707 GWh elektrickej energie. Čistá dodávka elektriny Slovenských elektrární z vlastných a vykupovaných zdrojov dosiahla takmer 17 892 GWh.

Až 90 % dodanej elektrickej energie bolo vyrobenej bez emisií skleníkových plynov, z produkcie jadrových, vodných a fotovoltických elektrární. Na rozdiel od Poľska, kde 90% elektrickej energie je vyrobenej z uhlia.[90]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c AE Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  2. https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf
  3. História [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  4. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/380304-tempo-prac-na-dostavbe-mochoviec-sa-zvysilo/
  5. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/
  6. Fotovoltický systém Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  7. a b Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec [online]. Petit Press, 21.09.2014, [cit. 2014-09-25]. Dostupné online.
  8. http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/EMO12_Standpunkt_sk.pdf
  9. http://www.world-nuclear-news.org/NP-China-Slovakia-to-cooperate-on-nuclear-fuel-cycle-2511154.html
  10. a b http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf
  11. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/
  12. "Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce 2013"
  13. http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165
  14. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/
  15. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/.
  16. http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168
  17. http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Národný%20akčný%20plán%202015/$FILE/Národný%20akčný%20plán%202015.pdf
  18. https://www.seas.sk/clanok/rok-2015-rekordy-v-spolahlivosti/239
  19. https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243
  20. https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243
  21. http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf
  22. FAQ [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  23. Mochovce 3&4 [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  24. http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html
  25. Atómové elektrárne Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  26. a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd [online]. Petit Press, 21.08.2013, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  27. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/
  28. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/
  29. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/
  30. KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy [online]. Petit Press, 08.04.2014, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  31. http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/328091-dostavat-mochovce/
  32. http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/868306-kontrolori-si-v-elektrarnach-posvietia-na-dostavbu-mochoviec/
  33. http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/
  34. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/
  35. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/
  36. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1794-vyroba-elektriny-v-tretom-bloku-emo-by-mala-zacat-o-dva-roky/
  37. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/
  38. http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/
  39. http://www.energia.sk/tema/jadrova-energia/brusel-schvalil-statnu-pomoc-pre-hinkley-point-c/14520/
  40. http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html
  41. a b c d Úrad jadrového dozoru: Mochovce sa dajú dostavať v termíne [online]. Perex, 2014-12-16, [cit. 2014-12-16]. Dostupné online.
  42. http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html
  43. http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html
  44. http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html
  45. https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation
  46. https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf
  47. http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/
  48. http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html
  49. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2516-dostavba-mochoviec-zostava-pre-elektrarne-prioritou/
  50. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2885-treti-mochovecky-blok-doda-do-siete-elektrinu-o-rok-a-pol/
  51. http://www.aktuality.sk/clanok/278573/foto-nove-zariadenie-v-atomovej-elektrarni-mochovce/
  52. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372693-treti-mochovecky-jadrovy-blok-je-dostavany-na-90/
  53. http://www.seas.sk/clanok/ozivenie-mozgu-3-bloku-ae-mochovce/226
  54. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/
  55. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/
  56. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/
  57. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3373-treti-mochovecky-blok-je-uz-v-testovacej-faze/
  58. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3650-dostavba-mochoviec-napreduje-ujd-vsak-upozornuje-na-hrozby/
  59. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dohlad-nad-spustanim-blokov-v-mochovciach-vyjde-stat-na-45-miliona-eur/19986/
  60. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3321-mochovce-vraj-maju-meskanie-zhruba-tri-mesiace/
  61. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4451-treti-mochovecky-jadrovy-blok-je-tesne-pred-dokoncenim/
  62. http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf.
  63. http://www.ujd.gov.sk/ujd/web.nsf
  64. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou#tabs150-2
  65. http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-541
  66. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou
  67. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou#tabs151-3
  68. a b http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4
  69. http://www.seas.sk/bezpecnostne-systemy
  70. http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery
  71. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/
  72. http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf
  73. http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf
  74. http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf
  75. http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf
  76. http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf
  77. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/starace-koniec-fosilnych-elektrarni-nie-je-pohreb-ale-transformacia/18283/
  78. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-ropa/v-skotksu-sa-ukonci-prevadzka-poslednej-elektrarne-na-uhlie/19633/
  79. http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285
  80. http://www.seas.sk/prinos-pre-hospodarstvo-slovenska
  81. http://www.seas.sk/posudenie-vplyvov-na-zivotne-prostredie
  82. http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf
  83. http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3
  84. http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140
  85. http://www.euractiv.sk/energetika-sve-000501/clanok/lacne-fosilne-paliva-su-pre-europu-problemom-024554
  86. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/oxfordski-vedci-apeluju-uz-ziadne-elektrarne-na-fosilne-paliva/19681/
  87. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/
  88. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3442-velka-britania-chce-do-roku-2025-zavriet-tepelne-elektrarne/
  89. http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/polsko-trva-na-vyuzivani-uhlia-aj-napriek-nevyhodam-024599
  90. http://www.world-nuclear-news.org/C-Poland-to-be-a-key-market-for-Westinghouse-18031503.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°15′53″S 18°27′23″V / 48.264848°S 18.456516°V / 48.264848; 18.456516