Atómové elektrárne Mochovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jadrové elektrárne Mochovce

Atómové elektrárne Mochovce (EMO) sú jadrové elektrárne, ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce Mochovce medzi mestami Nitra a Levice. Elektrárne prevádzkujú dva jadrové tlakovodné reaktory typu VVER 440/213, ale v lokalite sú ešte ďalšie dva rozostavané bloky rovnakého typu.[1] Prvé dva bloky v roku 2009 prvý raz prekročili 7 TWh vyrobenej elektriny za rok. Celkovo tak pokrývajú približne štvrtinu slovenskej spotreby.[2] Tretí a štvrtý blok majú byť dostavané v novembri 2016 a roku 2017.[3]

V areáli elektrárne sa tiež nachádza fotovoltaický systém, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku. Vyrobí maximálne 0,95MW elektriny.[4]

Prvý a druhý blok[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba JE Mochovce začala v novembri 1982, ale v roku 1991 bola pre nedostatok financií zastavená. V roku 1995 Mečiarova vláda schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími západnými bezpečnostnými prvkami. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli 1998 a v decembri 1999. Majú plánovanú životnosť do roku 2058, resp. 2060.[1] V roku 2008 bol zvýšený hrubý výkon každého z blokov zo 440 na 470 MW.[1][5] Každý blok ročne vyrobí 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[1]

V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární "Investičné projekty realizované počas odstávky sa týkajú najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj postfukušimských opatrení".[5][6] Odstávky a opravy sú bežnou súčasťou prevádzky jadrových elektrární. Ďalšia odstávka – odstávka prvého bloku – sa uskutočnila napríklad v marci 2015.[7]

Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil aj Úrad jadrového dozoru vo svojej správe za rok 2014, ktorú na vedomie zobrala vláda SR v stredu 15. apríla 2015.[8]

Výstavba tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1985 bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov VVER 440/213, ale pre nedostatok financií bola stavba v roku 1992 zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany Rakúska sa v novembri 2008 výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok 2012, resp. začiatkom 2013, kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[9] V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok 2014 a bloku EMO 4 na rok 2015, kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[10] Podľa Slovenských elektrární je dostavba 3. a 4. bloku najväčšou súkromnou investíciou v histórii Slovenska. Na stavbe sa zamestná asi 4000 ľudí, pri prevádzke 250.[11]

V roku 2013 Najvyšší súd potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace Slovensko rozhodnutie znamená prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neplánujú prerušiť, podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd nezrušil stavebné povolenie.[12]

Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po havárii v elektrárni Fukušima. Zatiaľ nie je jasné kto bude výdavky hradiť.[12] Výstavba má zároveň približne štvorročný sklz.[12][13][14]

V apríli 2014 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenských elektrární schválené zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje by mohli pochádzať z odkladu výplat dividend. Zvýšenie rozpočtu má zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok má byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán má byť zrejmý z analýzy, ktorá bude hotová v lete 2014.[15] Pôvodný dátum ukončenia mal byť koncom roku 2013.[12][16][17][18]

Situácia na Ukrajine je veľmi silný argument za dostavbu jadrových elektrární. Na konferencii spoločnosti Business Forum o dodávkach plynu do Európy to povedal český minister priemyslu Jan Mládek. Podľa neho je možné zabezečiť si jadrové palivo až na tri roky prevádzky. „Ak máte palivo a energetických inžinierov, ste energeticky sebestační,“ uviedol Mládek.[19]

Slovenské elektrárne dňa 7. októbra 2014 zverejnili aktuálne termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34. Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf dostavby mochoveckých blokov Giancarlo Aquilanti, s komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016. Štvrtý blok by mali uviesť do prevádzky následne v roku 2017. Tretí blok je v súčasnosti dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %. "Na treťom bloku sa v súčasnosti začal proces spúšťania," dodal Aquilanti.[20][21]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34 musí byť pre každého prioritou. Uviedol to 8. októbra 2014 v Žiline po výjazdovom rokovaní vlády jej predseda Robert Fico, v reakcii na požiadavku zvýšenia rozpočtu dostavby EMO 34 zo strany skupiny Enel, väčšinového vlastníka Slovenských elektrární.

Nepokračovať v dostavbe mochoveckých blokov si premiér nevie predstaviť. "Ja si to jednoducho neviem predstaviť. Domnievam sa, že to je jedna z najväčších investícií, aká vôbec bola urobená v strednej Európe v tomto ťažkom období. Pracuje na nej obrovské množstvo ľudí. Keď sa nám ešte podarí pristúpiť k severojužnému prepojeniu vysokonapäťových sietí... Dnes je obrovský trh, predovšetkým na Balkáne, ktorý potrebuje elektrickú energiu. A kto bude mať výrobu elektrickej energie na vlastnom území, tak bude mimoriadne silným hráčom v európskom priestore," doplnil.[22][23][24]

V decembri 2014 generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností Úradu jadrového dozoru Peter Uhrík poznamenal, že posledné dva bloky by mohli byť postavené načas. „Ak budú pracovať naplno a dobre organizovať prácu, bez zbytočných zdržaní, a nepríde niečo, čo je medzi nebom a zemou, tak je dobrá šanca, aby termíny stihli. Elektráreň sa nebude uvádzať do prevádzky pokiaľ nebude všetko splnené. Veľmi starostlivo to sledujeme,“ povedal.[3] Bloky pritom mali byť dostavané v rokoch 2012 a 2013. Celkový rozpočet dostavby má dosiahnuť 4,6 mld €.[3]

Koncom januára 2015 sa generálnym riaditeľom Slovenských elektrární stal Nicola Cotugno, podľa ktorého ostáva výstava tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach naďalej prioritou.[25]

Slovenské reaktory[upraviť | upraviť zdroj]

Blok Typ reaktora Výkon Začiatok výstavby Koniec výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Plánované odstavenie
Mochovce 1 VVER 440/V-213 470 MWe 1982 4. júl 1998 29. október 1998 2058
Mochovce 2 VVER 440/V-213 470 MWe 1982 20. december 1999 11. apríl 2000 2060
Mochovce 3 VVER 440/V-213 471 MWe 1986, 3. november 2008[3] vo výstavbe, 82% hotový (január 2015)[26] - - -
Mochovce 4 VVER 440/V-213 471 MWe 1986, 3. november 2008[3] vo výstavbe, 60 % hotový (december 2014)[3] - - -

Jadrová bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov, na Slovensku je to predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."[27] Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely.[28] Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.[29]

Súčasne Slovenské elektrárne majú vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee (NSAC) s medzinárodným personálnym obsadením.[30]

"Atómky" taktiež spolupracujú s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu,[31] misiami WANO a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.[32]

Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami[33] a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.[34] Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu rádioaktivity do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie havarijné scenáre. Bezpečnostnú pripravenosť slovenských "atómiek" potvrdili časté medzinárodné misie.[32]

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa otvoreného listu v januári 2015, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia – za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny.[35]

Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia, jedným z nich je rozmiestnenie 25 monitorovacích staničiek v okolí Mochoviec (teledozimetrického systému), ktoré sledujú vypúšťanie rádioaktívnych látok do atmosféry a hydrosféry.[36]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d AE Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  2. História [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Úrad jadrového dozoru: Mochovce sa dajú dostavať v termíne [online]. Perex, 2014-12-16, [cit. 2014-12-16]. Dostupné online.
  4. Fotovoltický systém Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  5. a b Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec [online]. Petit Press, 21.09.2014, [cit. 2014-09-25]. Dostupné online.
  6. "Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce 2013"
  7. http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165
  8. http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168
  9. FAQ [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  10. Mochovce 3&4 [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  11. Atómové elektrárne Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  12. a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd [online]. Petit Press, 21.08.2013, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  13. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/
  14. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/
  15. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/
  16. http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/328091-dostavat-mochovce/
  17. http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/868306-kontrolori-si-v-elektrarnach-posvietia-na-dostavbu-mochoviec/
  18. http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/
  19. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/
  20. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1794-vyroba-elektriny-v-tretom-bloku-emo-by-mala-zacat-o-dva-roky/
  21. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/
  22. http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/
  23. http://www.energia.sk/tema/jadrova-energia/brusel-schvalil-statnu-pomoc-pre-hinkley-point-c/14520/
  24. http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html
  25. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2516-dostavba-mochoviec-zostava-pre-elektrarne-prioritou/
  26. http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/minister-pavlis-zase-kontroloval-mochovce/15431/
  27. http://www.ujd.gov.sk/ujd/web.nsf
  28. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou#tabs150-2
  29. http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-541
  30. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou
  31. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou#tabs151-3
  32. a b http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4
  33. http://www.seas.sk/bezpecnostne-systemy
  34. http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery
  35. http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285
  36. http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°15′53″S 18°27′23″V / 48.264848°S 18.456516°V / 48.264848; 18.456516