Atómové elektrárne Mochovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jadrové elektrárne Mochovce

Atómové elektrárne Mochovce (EMO) sú jadrové elektrárne, ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce Mochovce medzi mestami Nitra a Levice. Elektrárne prevádzkujú dva jadrové tlakovodné reaktory typu VVER 440/213, pričom v lokalite sú ešte ďalšie dva rozostavané bloky rovnakého typu.[1] Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.[2] Celkovo tak pokrývajú približne 26 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[3]

Tretí mochovský jadrový blok je tesne pred dokončením.[4] Slovenské elektrárne tu chcú v prvom polroku 2017 začať s navážaním jadrového paliva. Jeho fyzikálne a energetické spúšťanie sa očakáva v prvom polroku 2017.[5][6] Po dokončení tretieho a štvrtého jadrového bloku bude slovenská elektrizačná prenosová sústava z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná aj v prípade ďalšieho neprevádzkovania fosílnych elektrární PPC Malženice, PPC Bratislava a dvoch 110 MW blokov (č.5 a 6) v tepelnej elektrárni Vojany, ktoré dokážu flexibilne meniť hodnotu dodávaného výkonu podľa potrieb elektrizačnej sústavy.[7]

31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.[8] Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC v roku 2015 bol v AE Mochovce 93,00 %.[9]

V areáli elektrárne sa nachádza fotovoltaický systém s inštalovaným výkonom 0,95 MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.[10]

Prvý a druhý blok[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba JE Mochovce začala v novembri 1982, ale v roku 1991 bola pre nedostatok financií zastavená. V roku 1995 Vláda SR schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz Areva), Siemens AG a Electricité de France. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli 1998 a decembri 1999. Majú plánovanú životnosť do roku 2058, resp. 2060.[1] V roku 2008 bol zvýšený hrubý výkon každého z blokov zo 440 na 470 MW.[1][11][12][13] V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 GWh elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[14] V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 GWh elektrickej energie.[15]

V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na haváriu japonskej JE Fukušima.[11][16] Ďalšia plánovaná odstávka prvého bloku sa uskutočnila v marci 2015.[17]
Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,[18] pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných čerpadiel a nízkotlakového dielu prvého turbogenerátora. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.[19] V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor) – až 94,41 %.[20]
Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil Úrad jadrového dozoru vo svojej správe za rok 2014, ktorú na vedomie zobrala vláda SR v stredu 15. apríla 2015.[14][21][22] Slovensko stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore.

Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí:

  • chladenie tlakovej nádoby reaktora z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka
  • systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa.
  • riadenie vodíka v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru.
  • systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v kontajnmente v dôsledku kondenzácie pary.
  • dlhodobý odvod tepla z kontajnmentu slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica.
  • systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ – ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku.

Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované aj nasledovné investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: - Rekonštrukcia automatík DGS - Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.[23]

Ako sa nedávno vyjadril generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností Úradu jadrového dozoru SR Peter Uhrík, každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.[24][25][26] “Je to prísny a komplexný proces. Jeho príprava a realizácia trvá približne dva roky. Zariadenie sa porovnáva s aktuálne platnými pravidlami, čo vytvára tlak na modernizáciu zariadení,“ povedal pre agentúru SITA Uhrík. Aj najnovšia správa Úradu Jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.[27][28]

Výstavba tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1986 bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov VVER 440/213, ale pre nedostatok financií bola stavba v roku 1992 zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany Rakúska sa v novembri 2008 výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel.[29]

Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti Slovenska. Európska komisia po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania skleníkových plynov, a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok 2012, resp. začiatkom 2013, kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[30] V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok 2014 a bloku EMO 4 na rok 2015, kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[31]

Výstavba týchto blokov predstavuje najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj renomované zahraničné spoločnosti – Areva, Siemens, Rolls-Royce.[32] Stavba MO34 je jedným z najväčších a najvýznamnejších projektov, ktorý i v čase hospodárskej recesie priniesol na Slovensko množstvo pracovných príležitostí. Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov. Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.[33]

V roku 2013 Najvyšší súd potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace Slovensko rozhodnutie znamená prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neplánujú prerušiť, podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd nezrušil stavebné povolenie.[34]

Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po havárii v elektrárni Fukušima. Zatiaľ nie je jasné kto bude výdavky hradiť.[34] Výstavba má zároveň približne štvorročný sklz.[34][35][36]

V apríli 2014 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenských elektrární schválené zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje by mohli pochádzať z odkladu výplat dividend. Zvýšenie rozpočtu má zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok má byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán má byť zrejmý z analýzy, ktorá bude hotová v lete 2014.[37] Pôvodný dátum ukončenia mal byť koncom roku 2013.[38][39][40][41]

Situácia na Ukrajine je veľmi silný argument za dostavbu jadrových elektrární. Na konferencii spoločnosti Business Forum o dodávkach plynu do Európy to povedal český minister priemyslu Jan Mládek. Podľa neho je možné zabezečiť si jadrové palivo až na tri roky prevádzky.[42] „Ak máte palivo a energetických inžinierov, ste energeticky sebestační,“ uviedol Mládek.[43][44]

Slovenské elektrárne dňa 7. októbra 2014 zverejnili aktuálne termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34. Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf dostavby mochovských blokov Giancarlo Aquilanti, s komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016. Štvrtý blok by mali uviesť do prevádzky následne v roku 2017. Tretí blok je v súčasnosti dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %. "Na treťom bloku sa v súčasnosti začal proces spúšťania," dodal Aquilanti.[45][46]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34 musí byť pre každého prioritou. Uviedol to 8. októbra 2014 v Žiline po výjazdovom rokovaní vlády jej predseda Robert Fico, v reakcii na požiadavku zvýšenia rozpočtu dostavby EMO 34 zo strany skupiny Enel, väčšinového vlastníka Slovenských elektrární.

Nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si premiér nevie predstaviť. "Ja si to jednoducho neviem predstaviť. Domnievam sa, že to je jedna z najväčších investícií, aká vôbec bola urobená v strednej Európe v tomto ťažkom období. Pracuje na nej obrovské množstvo ľudí. Keď sa nám ešte podarí pristúpiť k severojužnému prepojeniu vysokonapäťových sietí... Dnes je obrovský trh, predovšetkým na Balkáne, ktorý potrebuje elektrickú energiu. A kto bude mať výrobu elektrickej energie na vlastnom území, tak bude mimoriadne silným hráčom v európskom priestore," doplnil.[47][48][49]

V decembri 2014 generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností Úradu jadrového dozoru Peter Uhrík poznamenal, že posledné dva bloky by mohli byť postavené načas. „Ak budú pracovať naplno a dobre organizovať prácu, bez zbytočných zdržaní, a nepríde niečo, čo je medzi nebom a zemou, tak je dobrá šanca, aby termíny stihli. Elektráreň sa nebude uvádzať do prevádzky, pokiaľ nebude všetko splnené. Veľmi starostlivo to sledujeme,“ povedal.[50].

Celkový rozpočet dostavby má dosiahnuť 4,63 mld €.[50] Obaja akcionári – štát a Enel – schválili aktualizáciu investičného plánu dostavby Mochoviec. Pôvodné odhady ceny a termínu dostavby 3. a 4. bloku jadrových elektrární v Mochovciach boli vzhľadom na chýbajúcu dodávateľskú infraštruktúru príliš optimistické. Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po tzv. záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii sú dnes porovnateľné projekty, napríklad vo fínskom Olkiluoto a vo francúzskom Flamanville.[51][52] Spustenie reaktora Olkiluoto 3 vo Fínsku sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.[53] Vo francúzskom Flamanville[54][55] meškajú 10 rokov s reaktorom č.3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.[56][57]

Koncom januára 2015 sa generálnym riaditeľom Slovenských elektrární stal Nicola Cotugno, podľa ktorého ostáva výstava tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach naďalej prioritou.[58]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce v súčasnosti nie je v žiadnom časovom sklze. Aspoň takto hodnotí stav projektu Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD) zo svojho pohľadu. Tretí blok by tak mal byť dostavaný na jeseň budúceho roka a štvrtý blok následne o rok neskôr. Ako uviedol pre portál vEnergetike.sk generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činnosti ÚJD Peter Uhrík, v októbri roku 2016 by sa malo na treťom bloku už zavážať jadrové palivo, čo predstavuje začiatok fyzikálneho spúšťania jadrového bloku. Prvé kilowatthodiny elektriny vyrobenej v treťom mochovskom jadrovom bloku by tak mali byť pustené do elektrickej siete v decembri roku 2016.

"Stavebná pripravenosť tretieho bloku na spúšťanie je zhruba na 98 %. Momentálne sa pracuje na dokončovaní niektorých komponentov. Najväčší kus roboty čaká staviteľa pri ťahaní káblov. Do celej elektrárne treba totiž namontovať 1 400 kilometrov káblov, čo je približne vzdialenosť z Bratislavy do Paríža," dodal Uhrík, podľa ktorého sa to pri súčasnom tempe prác dá v požadovanej kvalite zvládnuť.

V septembri tohto roku by mal začať ÚJD s individuálnymi skúškami zariadení riadiaceho systému. Skontrolujú sa napríklad vzduchotechnika či dieselgenerátor. V januári 2016 by mal úrad vykonať tlakovú skúšku primárneho okruhu. "Posilnili sme inšpekčné tímy na lokalite. Zintenzívnili sme inšpekčnú činnosť a dávame na celú dostavbu pozor. Nemôžem povedať, že by sme objavili niečo, čo by zásadne zmenilo plánované termíny dostavby jadrových blokov v Mochovciach," doplnil Uhrík.

Úrad jadrového dozoru je s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce nateraz spokojný. "Našou úlohou pri dozorovaní výstavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce je zabezpečiť, aby tie časti, ktoré majú vzťah k jadrovej bezpečnosti boli postavené v súlade s projektom a s kvalitou, ktorá je požadovaná. Doteraz sme nemali nejaké zásadné výhrady, že by niečo nebolo zrealizované s požadovanou úrovňou kvality," konštatovala predsedníčka ÚJD Marta Žiaková.[59]

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce (EMO) dosiahla svoj ďalší míľnik. Slovenské elektrárne (SE), ktoré dostavujú mochovecké bloky, oživili novú blokovú dozorňu na treťom bloku, ktorú tiež nazývajú mozgom elektrárne. Ako informoval na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Nicola Cotugno, tretí blok tak vstupuje do fázy testovania. Tretí mochovecký blok je v súčasnosti dokončený na 90%, projekt ako celok na 84%.[60]

"Oživili sme mozog nového tretieho bloku elektrárne Mochovce, ktorý bude diaľkovo riadiť všetky systémy bloku. Týmto potvrdzujeme náš záväzok dostavať tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce podľa plánu,“ povedal Nicola Cotugno. Tretí blok by tak mal byť uvedený do komerčnej prevádzky koncom roka 2016 a štvrtý blok o rok neskôr.[61][62]

Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť výkonných počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou 3 600 km káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku, či na Slovensku.[63]

Podľa portálu energia.sk z novembra 2015 má s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomôcť firma Škoda JS Plzeň, ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.[64][65]

V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového riaditeľa závodu MO34 britského inžiniera Johna Clarka. Dosiaľ dostavbu riadili a koordinovali Taliani.[66][67]

Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice. Mechanické systémy: Škoda JS, ENSECO, VUJE. Elektrické systémy a prístroje: PPA Control, SAG Elektrovod. Systém kontroly a riadenia: Areva, Siemens. Ostatní dodávatelia: ASE, Rolls-Royce, GSE.

Mochovské reaktory[upraviť | upraviť zdroj]

Blok Typ reaktora Výkon Začiatok výstavby Stav výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Plánované odstavenie
Mochovce 1 VVER 440/V-213 470 MWe 1983 4. júl 1998 29. október 1998 2058[68]
Mochovce 2 VVER 440/V-213 470 MWe 1983 20. december 1999 11. apríl 2000 2060
Mochovce 3 VVER 440/V-213 471 MWe 1987, 3. november 2008[50] 93,5 % dokončený (september 2016) [69][70] Marec 2017[71][72] Máj 2017[73][74] 2077
Mochovce 4 VVER 440/V-213 471 MWe 1987, 3. november 2008 75,6 % dokončený (september 2016) Apríl 2018 Jún 2018[75] 2078

Jadrová bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov,[76] na Slovensku je to predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR)[77][78], ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."[79] Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely.[80] Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.[81]

Súčasne Slovenské elektrárne majú vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee NSAC s medzinárodným personálnym obsadením.[82]

"Atómky" taktiež spolupracujú s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu MAAE,[83] misiami WANO a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.[84]

Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami[85] a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.[86] Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu rádioaktivity do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie havarijné scenáre. Bezpečnostnú pripravenosť slovenských "atómiek" potvrdili časté medzinárodné misie.[84][87]

V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií SAMG. Vo väzbe na haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči, bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011 – 2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované opatrenia, ktoré prispejú k ešte vyššej úrovni havarijnej pripravenosti na slovenských jadrových blokoch. Tieto opatrenia sa realizovali od roku 2013 a boli dokončené do konca roku 2015.[88][89]

V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované aj nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.[90][91][92]

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Svetoví vedci z oblasti ochrany biodiverzity požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární. Považujú ich totiž za najzelenšie.

Biodiverzita nie je ohrozovaná len zmenami klímy spôsobenými spaľovaním fosílnych palív, ale aj transformáciami pôdy v dôsledku budovania obnoviteľných zdrojov energie, uviedol profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v Adelaide.

Ako príklad môžem uviesť zaplavovanie oblastí pre vodné elektrárne, využívanie poľnohospodárskej pôdy na pestovanie biopalív a zaberanie veľkých priestorov na výstavbu veterných a slnečných elektrární, dodal Bradshaw.

Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná jadrová energia je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.

Vedci zároveň vyzvali ochranárov životného prostredia, aby už nebránili využívaniu jadrovej energie a radšej „zvážili výhody a nevýhody rôznych zdrojov energie na základe objektívnych dôkazov a pragmatických kompromisov, skôr ako sa spoliehali len na idealistické vnímanie toho, čo je zelené.“[93]

Podľa otvoreného listu v januári 2015, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia – za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny.

„Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.[94] Kompromisy sú nevyhnutné a vyžadujú presadenie takých energetických mixov, ktoré minimalizujú environmentálne škody. Environmentalistická mantra o energii sa musí posunúť zo „100 % obnoviteľných zdrojov“ na „0 % fosílnych palív“, uzavrel. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny IPCC v roku 2050 bude musieť byť 80 % elektrickej energie vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, aby sa zvládli klimatické zmeny, kým dnes je to iba 30 %. V rovnakom čase sa zdvojnásobí dopyt po elektrickej energii.[95][96]

„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ MAAE Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yukiya Amano. MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.[29][97]

AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Veľké Kozmálovce vybudovanej na rieke Hron, čo zabezpečuje dostatočnú dodavku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.

Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.[98]

Ďalší benefit prevádzky dvoch jadrových elektrární Slovenských elektrární je popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí štyroch slovenských blokov je ich bezuhlíková výroba elektriny, ktorá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO2 ročne. Na odstránenie CO2 ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov fotosyntézou absorbovať oxid uhličitý po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.[99][100]

Ak bude mať EÚ jadro vo svojom energetickom mixe, posilní to i jej vyjednávaciu pozíciu o globálnej klimatickej dohode a to najmä voči krajinám ako India alebo Čína.[101] Vo svete mimo EÚ je totiž všeobecne akceptovanou téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá, skonštatovala Lady Bryony Worthington z Veľkej Británie, členka Snemovne lordov a tieňová ministerka pre energetiku a klimatické zmeny, na Hospodárskom fóre v poľskom meste Krynica-Zdrój.[102][103][104]

Slovenské elektrárne, a.s. v roku 2015 celkovo vyrobili 19 707 GWh elektrickej energie. Čistá dodávka elektriny Slovenských elektrární z vlastných a vykupovaných zdrojov dosiahla takmer 17 892 GWh.

Až 90 % dodanej elektrickej energie bolo vyrobenej bez emisií skleníkových plynov, z produkcie jadrových, vodných a fotovoltických elektrární. Na rozdiel od Poľska, kde 90% elektrickej energie je vyrobenej z uhlia.[105][106][107]

Európska komisia chce urýchliť vývoj nových technológií. Okrem iného plánuje podporiť výstavbu pružnejších tzv. mini-reaktorov, ktoré by mali začali pracovať najneskôr v roku 2030. Experti predpokladajú za touto snahou najmä dva hlavné motívy. V prvom rade ide Bruselu o zníženie energetickej závislosti EÚ od Ruska a zároveň chce znížiť obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého, ktoré produkujú fosílne elektrárne. Atómové elektrárne sú na rozdiel od uhoľných a plynových elektrární z hľadiska emisií CO2 takmer neutrálne.[108][109][110]

„Dnes takmer 80 % vyrobenej elektrickej energie na Zemi má základ vo využívaní zdrojov emitujúcich emisie oxidu uhličitého. Životný štýl bez emisií CO2 je uskutočniteľný, nie je to len sen. Potrebujeme však k tomu jadrovú energiu,“ uviedol Bruno Comby z organizácie Environmentalisti za jadrovú energiu, ktorá pôsobí v 65 krajinách sveta.[111]

Premenlivé zdroje ako vietor a slnko sú podľa Combyho vítané a nápomocné, ale závisia od aktuálneho počasia. V súčasnosti je tak podľa neho len jadro výdatné, dostatočne lacné a trvalo k dispozícii podľa potreby veľkých miest, priemyslu i domácností. „Čo robí jadro výnimočným je tzv. miliónový faktor – z jedného gramu uránu sa dokáže vyprodukovať toľko energie, ako z jednej tony ropy,“ uviedol Comby v rámci diskusie.[112]

Švédsko chce v nasledujúcich rokoch postaviť až desať nových jadrových reaktorov. Cieľom krajiny síce je, aby do roku 2040 vyrábala všetku svoju elektrinu z obnoviteľných zdrojov, medzitým však postaví nové atómky, ktoré majú nahradiť staršie bloky, ktoré plánuje vyradiť z prevádzky. Uviedol to na svojich internetových stránkach Financial Times s odvolaním na dohodu medzi vládou a opozičnými stranami.[113][114][115]

Medzivládny panel pre klimatické zmeny IPCC vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 strojnásobiť až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.[116]

Žiaľ v súčasnosti má uhlie v európskej energetike svoje nezastupiteľné miesto. Trh s elektrinou považuje analytik skupiny J&T Michal Šnobr za zdeformovaný najmä kvôli Energiewende – energetickej politike Nemecka. Odklon od jadra, podpora obnoviteľných zdrojov energie vo forme dotácií a nefunkčný trh s emisnými povolenkami – to sú faktory, ktoré sú príčinou nízkej ceny elektriny na trhu. Kľúčovým cenotvorným parametrom pre elektrinu sa tak stala cena uhlia. V súčasnosti je v Európe aktívnych zhruba 300 uhoľných elektrární, z ktorých takmer tri štvrtiny sú staršie ako 30 rokov.

„V momente, kedy začnete podporovať domácu energetiku subvencovaním OZE - obnoviteľných zdrojov energie, poškodzujete energetiky okolitých krajín, nakoľko elektroenergetika je jeden prepojený systém,“ doplnil Liutauras Varanavicius, riaditeľ stratégie litovského prevádzkovateľa prenosovej sústavy Litgrid.[117][118]

Austrálsky premiér Malcolm Turnbull prehlásil, že Austrália sa už nesmie sústreďovať na „ideologické ciele“ pri rozvoji OZE, ale musí sa zamerať na zaistenie energetickej bezpečnosti. „Ak uviaznete vo výťahu, svetlá nefungujú, chladnička sa roztápa kvôli tomu, že nejde prúd, nezaujíma vás, z akého konkrétneho zdroja energia je. Či už je to voda, vietor, slnko, uhlie alebo plyn, zaujíma vás len to, či je dodávka energie zaistená,“ povedal Turnbull.[119][120][121]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c AE Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  2. Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  3. História [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (nefunkčný odkaz)
  4. SITA. Tretí mochovecký jadrový blok je tesne pred dokončením [online]. SITA, 23.3.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  5. SITA. Tempo prác na dostavbe Mochoviec sa zvýšilo [online]. Perex, a.s., 18.1.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  6. ČTK. Škoda pomůže dostavit jadernou elektrárnu Mochovce [online]. Mladá fronta, a.s., 12.7.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  7. SITA. Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. [online]. SITA, 10.3.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  8. ÚJD SR. Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska [online]. ÚJD SR, 1.6.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  9. FOCUS. Prieskum verejnej mienky pre ÚRAD JADROVÉHO DOZORU SR (november 2015) [online]. FOCUS, Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  10. Fotovoltický systém Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (nefunkčný odkaz)
  11. a b Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec [online]. Petit Press, 21.09.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  12. MŽP SR. Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 21.12.2007, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  13. WORLD NUCLEAR NEWS. China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle [online]. World Nuclear Association, 25.11.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  14. a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  15. SITA. Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne [online]. SITA, 8.2.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  16. Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  17. Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 23.3.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  18. SITA. Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky [online]. SITA, 27.9.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  19. SITA. Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku [online]. SITA, 18.10.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  20. Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 5.5.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  21. Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 16.4.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  22. Národný akčný plán SR 2015 [online]. ÚJD SR, 1.12.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  23. https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243
  24. http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexné%20periodické%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpečnosti/$FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf
  25. http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf
  26. http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf
  27. https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf
  28. http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6B1EF1D015BD46E5C1257FA10047E7DC
  29. a b http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf
  30. FAQ [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  31. Mochovce 3&4 [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  32. http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html
  33. Atómové elektrárne Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  34. a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd [online]. Petit Press, 21.08.2013, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  35. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/
  36. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/
  37. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/
  38. KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy [online]. Petit Press, 08.04.2014, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  39. http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/328091-dostavat-mochovce/
  40. http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/868306-kontrolori-si-v-elektrarnach-posvietia-na-dostavbu-mochoviec/
  41. http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/
  42. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cez-zvysi-zasoby-paliva-pre-jadrove-elektrarne-na-dva-roky/20056/
  43. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/
  44. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/
  45. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1794-vyroba-elektriny-v-tretom-bloku-emo-by-mala-zacat-o-dva-roky/
  46. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/
  47. http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/
  48. http://www.energia.sk/tema/jadrova-energia/brusel-schvalil-statnu-pomoc-pre-hinkley-point-c/14520/
  49. http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html
  50. a b c Úrad jadrového dozoru: Mochovce sa dajú dostavať v termíne [online]. Perex, 2014-12-16, [cit. 2014-12-16]. Dostupné online.
  51. http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html
  52. http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html
  53. http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html
  54. https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation
  55. https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf
  56. http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/
  57. http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html
  58. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2516-dostavba-mochoviec-zostava-pre-elektrarne-prioritou/
  59. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2885-treti-mochovecky-blok-doda-do-siete-elektrinu-o-rok-a-pol/
  60. http://www.aktuality.sk/clanok/278573/foto-nove-zariadenie-v-atomovej-elektrarni-mochovce/
  61. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372693-treti-mochovecky-jadrovy-blok-je-dostavany-na-90/
  62. http://www.seas.sk/clanok/ozivenie-mozgu-3-bloku-ae-mochovce/226
  63. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/
  64. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/
  65. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/
  66. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavbu-mochoviec-riadi-od-aprila-anglican/19963/
  67. https://www.seas.sk/clanok/kulturu-bezpecnosti-modeluju-svojim-spravanim-nasi-lidri/251
  68. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/prevadzka-slovinskej-jadrovej-elektrarne-krsko-bola-predlzena-o-20-rokov/20000/
  69. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3373-treti-mochovecky-blok-je-uz-v-testovacej-faze/
  70. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3650-dostavba-mochoviec-napreduje-ujd-vsak-upozornuje-na-hrozby/
  71. http://aktualne.atlas.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/kriza-ich-nezastavi-mochovce-dobudujeme-slubuju-slovenske-elektrarne.html
  72. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dohlad-nad-spustanim-blokov-v-mochovciach-vyjde-stat-na-45-miliona-eur/19986/
  73. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/mh-sr-naznacilo-termin-spustenia-mochoviec-aj-zmeny-pri-fotovoltike/20878/
  74. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3321-mochovce-vraj-maju-meskanie-zhruba-tri-mesiace/
  75. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4451-treti-mochovecky-jadrovy-blok-je-tesne-pred-dokoncenim/
  76. http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf.
  77. http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/VS/$FILE/VS%20UJD%20SR%202015.pdf
  78. http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/NPT-Sk.pdf/$FILE/NPT-Sk.pdf
  79. http://www.ujd.gov.sk/ujd/web.nsf
  80. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou#tabs150-2
  81. http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-541
  82. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou
  83. http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou#tabs151-3
  84. a b http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4
  85. http://www.seas.sk/bezpecnostne-systemy
  86. http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery
  87. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/
  88. http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf
  89. http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf
  90. http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf
  91. http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf
  92. http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf
  93. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/starace-koniec-fosilnych-elektrarni-nie-je-pohreb-ale-transformacia/18283/
  94. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-ropa/v-skotksu-sa-ukonci-prevadzka-poslednej-elektrarne-na-uhlie/19633/
  95. http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285
  96. http://www.seas.sk/prinos-pre-hospodarstvo-slovenska
  97. http://www.seas.sk/posudenie-vplyvov-na-zivotne-prostredie
  98. http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3
  99. http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140
  100. http://www.euractiv.sk/energetika-sve-000501/clanok/lacne-fosilne-paliva-su-pre-europu-problemom-024554
  101. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/oxfordski-vedci-apeluju-uz-ziadne-elektrarne-na-fosilne-paliva/19681/
  102. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/
  103. http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3442-velka-britania-chce-do-roku-2025-zavriet-tepelne-elektrarne/
  104. http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/polsko-trva-na-vyuzivani-uhlia-aj-napriek-nevyhodam-024599
  105. http://www.world-nuclear-news.org/C-Poland-to-be-a-key-market-for-Westinghouse-18031503.html
  106. http://www.world-nuclear-news.org/NN-First-two-AP1000s-move-closer-to-commissioning-2705164.html
  107. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/slovensko-ma-v-eu-prvenstvo-vo-zvysovani-emisii-z-energetiky/20008/
  108. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/energia-brusel-chce-podporit-rozvoj-atomovej-energetiky-v-eu/20141/
  109. http://www.welt.de/wirtschaft/article155425496/Warum-Europa-ploetzlich-die-Atomkraft-wiederentdeckt.html
  110. http://www.spiegel.de/wirtschaft/unternehmen/atomkraft-eu-kommission-will-kernenergie-in-europa-staerken-a-1092584.html
  111. http://ecolo.org/base/baseen.htm
  112. http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/na-atomexpe-sa-upevnovali-vztahy-medzi-ruskym-a-slovenskym-jadrovym-biznisom/20311/
  113. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/svedsko-planuje-stavbu-novych-jadrovych-reaktorov/20408/
  114. http://www.world-nuclear-news.org/NP-Sweden-abolishes-nuclear-tax-1006169.html
  115. http://www.ft.com/cms/s/b44e3214-2f13-11e6-bf8d-26294ad519fc,Authorised=false.html?siteedition=uk&_i_location=http%3A%2F%2Fwww.ft.com%2Fcms%2Fs%2F0%2Fb44e3214-2f13-11e6-bf8d-26294ad519fc.html%3Fsiteedition%3Duk&_i_referer=&classification=conditional_standard&iab=barrier-app#axzz4BRW8e88s
  116. http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf
  117. http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/skonci-nadvlada-uhlia-nad-plynom-v-europe/21241/
  118. http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/do-bruselu-smeruje-staznost-na-domace-uhlie/21278/
  119. http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/obnovitelne-zdroje/vypadok-prudu-viedol-v-australii-k-debate-o-obnovitelnych-zdrojoch/21353/
  120. http://www.world-nuclear-news.org/NN-UK-government-gives-go-ahead-for-Hinkley-Point-C-1509164.html
  121. http://www.world-nuclear-news.org/C-Westinghouse-balances-new-and-existing-fleet-needs-1909167.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°15′53″S 18°27′23″V / 48.264848°S 18.456516°V / 48.264848; 18.456516