Atómové elektrárne Mochovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jadrové elektrárne Mochovce

Atómové elektrárne Mochovce (EMO) sú jadrové elektrárne, ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce Mochovce medzi mestami Nitra a Levice neďaleko mesta Vráble. Elektrárne prevádzkujú dva jadrové tlakovodné reaktory typu VVER 440/213, pričom v lokalite sú ešte ďalšie dva rozostavané bloky rovnakého typu.[1] Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.[2] Celkovo tak pokrývajú približne 26 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[3]

Tretí a štvrtý mochovský jadrový blok sú tesne pred dokončením. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po ukončení programu horúcej hydroskúšky nasledujeť veľká revízia a po nej má byť na jar 2019, po vydaní súhlasu Úradu jadrového dozoru SR, do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. Slovenské elektrárne, a.s. chcú v roku 2019 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny, ktorá znova zo Slovenska urobí elektricky sebestačnú krajinu. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku bude Slovenská elektrizačná prenosová sústava z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná, a to aj v prípade neprevádzkovania fosílnych elektrární PPC Bratislava a štyroch 110 MW blokov v tepelných elektrárňach ENO B – blok 1 a 2,[4][5] a EVO 1 – blok 5 a 6,[6] ktoré dokážu flexibilne meniť hodnotu dodávaného výkonu podľa potrieb elektrizačnej sústavy.[7][8]

31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu OECD (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.[9] Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.[10] Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 69 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán).

Pri areáli elektrárne sa nachádza aj fotovoltaický systém s inštalovaným výkonom 0,95 MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.[11]

Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.

Prvý a druhý blok[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba JE Mochovce začala v novembri 1982, ale v roku 1991 bola pre nedostatok financií zastavená. V roku 1995 Vláda SR schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz Areva), Siemens AG a Electricité de France. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli 1998 a decembri 1999.[12] Majú plánovanú životnosť do roku 2058, resp. 2060.[1] V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 MW.[1][13][14][15] V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 GWh elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[16] V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 GWh elektrickej energie.[17]

V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na haváriu japonskej JE Fukušima.[13][18] Ďalšia plánovaná odstávka prvého bloku sa uskutočnila v marci 2015.[19]
Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,[20] pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných čerpadiel a nízkotlakového dielu prvého turbogenerátora. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.[21] V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor) – až 94,41 %.[22]
Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil Úrad jadrového dozoru vo svojej správe za rok 2014, ktorú na vedomie zobrala vláda SR v stredu 15. apríla 2015.[16][23][24] Slovensko stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore.

Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí:

  • chladenie tlakovej nádoby reaktora z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka
  • systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa.
  • riadenie vodíka v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru.
  • systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v kontajnmente v dôsledku kondenzácie pary.
  • dlhodobý odvod tepla z kontajnmentu slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica.
  • systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ – ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku.

Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.[25][26][27] Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.[2][28]

Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.[29] Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektorých bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.[30]

Výstavba tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1987 bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov VVER 440/213, ale pre nedostatok financií bola stavba v roku 1992 zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany Rakúska sa v novembri 2008 výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel.[31] Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti Areva, Siemens AG, Rolls-Royce.[32] Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.[33]. Európska komisia po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania skleníkových plynov, a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok 2012, resp. začiatok 2013, kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[34]

V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizória a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.[35][36][37]

Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“[38]

Studená a horúca hydroskúška[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.[39] Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúška, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111% prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120° C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.[40]

Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Doteraz na treťom jadrovom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 celziových stupňov. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných dieselgenerátorov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.[41]

Tretí jadrový blok Atómovej elektrárne Mochovce bude po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. Uviedli to Slovenské elektrárne, ktoré v súčasnosti dostavujú tretí a štvrtý mochovecký jadrový blok. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. „S vynikajúcim výsledkom sme urobili aj skúšku tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR,“ uzavrel Miroslav Šarišský.[42]

Problémy[upraviť | upraviť zdroj]

Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok 2014 a bloku EMO 4 na rok 2015, kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[43]

V roku 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.[44] Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima.[44] Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.[44][45][46]

Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala . Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.[47][48]

V apríli 2014 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat dividend. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.[49][50][51] V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80% a štvrtý na 60%.[52]

V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.[53] Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE Olkiluoto či francúzska AE Flamanville.[54][55] Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.[56][57][58]Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č.3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.[59][60][61][62][63] Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.[64]

K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.[65] Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.[66] Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.[67][68]

Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.[69]

Dozorňa a riadenie dostavby[upraviť | upraviť zdroj]

Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou 3 600 km káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.[70]

V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma Škoda JS Plzeň, ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.[71][72]

V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.[73] Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.[74]

Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.

Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice
  • Mechanické systémy: Škoda JS, ENSECO, VUJE
  • Elektrické systémy a prístroje: PPA Control
  • Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), Siemens AG
  • Ostatní dodávatelia: ASE, Rolls-Royce, GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA)

Mochovské reaktory[upraviť | upraviť zdroj]

Blok Typ reaktora Inštalovaný výkon Začiatok dostavby Stav výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Plánované odstavenie
Mochovce 1 VVER 440/V-213 470 MWe 1983 4. júl 1998 29. október 1998[75] 2058[76]
Mochovce 2 VVER 440/V-213 470 MWe 1983 20. december 1999 11. apríl 2000[77] 2060
Mochovce 3 VVER 440/V-213+ 471 MWe Jún 2009 98,80 %[78][79] dokončený (15. apríl 2019) Jún 2019 Júl 2019[80] 2079[81]
Mochovce 4 VVER 440/V-213+ 471 MWe Jún 2009 86,80 % dokončený (15. apríl 2019) Jún 2020 Júl 2020 2080

Jadrová bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.[82] na Slovensku je to predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."[83] Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.[84] Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee NSAC s medzinárodným personálnym obsadením.[85] Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.[86]

Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.[87] Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu rádioaktivity do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.[86][88]

V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií SAMG. Vo väzbe na haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči, bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011 – 2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.

Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.[89]

Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.[90]

Vplyv na životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 Ministerstvo životného prostredia SR o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.[91]

AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Veľké Kozmálovce vybudovanej na rieke Hron, čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.[92] Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.[93]

Argumenty za a proti dostavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Za[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia neznečisťuje ovzdušie. Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine v roku 2014 predstavovali argument za dostavbu jadrových elektrární.[94][95] Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády Robert Fico a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".[96][97] Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, Norbert Kurilla, keďže jdarová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii energií a plnení klimatických dohôd.[98][99]

Niektorí vedci z oblasti ochrany biodiverzity, napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v Adelaide požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.[100][101] Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná jadrová energia je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.[101]
Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia; za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny.[102][103] „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.[104]
„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Jukija Amano.[105] MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.[106][107][31]

Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO2 ročne. Na odstránenie CO2 ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov fotosyntézou absorbovať oxid uhličitý po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.[108] Podľa Bryony Worthington, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.[109] Využívanie jadra podporil aj Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.[110]

FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala Európska komisia v novembri 2016.[111] Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.[112][113]

Využitie jadra obhajovali tiež šéf Enelu Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej EDF Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).[114][115][116][117][118][119]

Podľa najnovšej predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.[120][121]

Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov. Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.[122][123]

Proti[upraviť | upraviť zdroj]

Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako Greenpeace či rakúska Global 2000.[124] Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho trícia H-3 v rieke Hron, kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek Úradu verejného zdravotníctva z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.[125]

Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia Energiewende v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni Fukušima dai-iči, spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.[126] Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“[127]

Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.[128] Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).[129][130][131] Otázky tiež vzbudzovali španielska AE Santa María de Garoña,[132], česká atómová elektráreň Dukovany alebo belgické reaktory Tihange 2 a Doel 3.[133][134][135][136][137] Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej AE Leibstadt, kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.[138][139]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c AE Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  2. a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  3. https://www.seas.sk/ae-mochovce
  4. http://euractiv.sk/section/energetika/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/
  5. http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/
  6. ENERGIA.SK. Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-03-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců | Atominfo.cz [online]. atominfo.cz, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  8. SITA. Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. [online]. SITA, 10.3.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  9. ÚJD SR. Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska [online]. ÚJD SR, 1.6.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  10. HOLÝ, Robert. Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., marec 2018, rev. Chyba: Neplatný čas, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  11. Fotovoltický systém Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (nefunkčný odkaz)
  12. ENERGIA.SK. Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998 [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. a b Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec [online]. Petit Press, 21.09.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  14. MŽP SR. Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 21.12.2007, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  15. WORLD NUCLEAR NEWS. China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle [online]. World Nuclear Association, 25.11.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  16. a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  17. SITA. Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne [online]. SITA, 8.2.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  18. Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  19. Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 23.3.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  20. SITA. Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky [online]. SITA, 27.9.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  21. SITA. Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku [online]. SITA, 18.10.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  22. Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 5.5.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  23. Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 16.4.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  24. Národný akčný plán SR 2015 [online]. ÚJD SR, 1.12.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  25. Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, apríl 2016. Dostupné online.
  26. Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, február 2014. Dostupné online.
  27. Riadenie starnutia jadrových elektrární [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, február 2014. Dostupné online.
  28. Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety [online]. 1.3.2017, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
  29. . Dostupné online.
  30. Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk. vEnergetike.sk, 2017-05-17. Dostupné online [cit. 2017-05-31].
  31. a b Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., august 2009. Dostupné online.
  32. WNN. Neutron instrumentation contract [online]. World Nuclear Association, 26.4.2011. Dostupné online. (anglicky)
  33. Atómové elektrárne Mochovce [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  34. FAQ [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  35. . Dostupné online.
  36. . Dostupné online.
  37. . Dostupné online.
  38. https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/
  39. Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete [online]. Pravda, 12.2.2018, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.
  40. https://www.seas.sk/clanok/mochovce-uspesna-studena-hydroskuska-3-bloku/360
  41. https://venergetike.sk/tretiemu-mochoveckemu-bloku-sa-zatial-dari-prechadza-horucou-hydroskuskou/
  42. https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/508223-sas-chce-riesit-mochovce-trestnym-oznamenim-a-predajom-slovenskych-elektrarni/
  43. Mochovce 3&4 [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  44. a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd [online]. Petit Press, 21.08.2013, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  45. HOLEŠ, Michal. Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti [online]. Pravda, 16.7.2014. Dostupné online.
  46. TOMA, Branislav. Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou [online]. Pravda, 24.9.2014. Dostupné online.
  47. ENERGIA.SK. Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4 [online]. ENEL, 31.10.2011, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  49. D’AGNESE, Luca. ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou [online]. SITA, 4.8.2014. Dostupné online.
  50. KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy [online]. Petit Press, 08.04.2014, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  51. Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec [online]. TASR, 24.9.2014. Dostupné online.
  52. SITA. Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 [online]. Pravda, 7.10.2014. Dostupné online.
  53. VÝSKUMNÉ CENTRUM SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU. Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014 [online]. Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., 2015, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  54. Flamanville EPR timetable and costs revised [online]. WNN, 3.9.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  55. Flamanville start-up put back one year [online]. WNN, 19.11.2014, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  56. http://www.world-nuclear-news.org/NN-Olkiluoto-3-commercial-operation-rescheduled-0910177.html
  57. Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 [online]. WNN, 1.9.2014, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  58. https://euractiv.sk/clanky/energetika/spustenie-najmodernejsieho-reaktora-v-europe-sa-opat-odklada/
  59. Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon. OEnergetice.cz, 2016-09-26. Dostupné online [cit. 2017-03-20]. (po česky)
  60. Centrale nucléaire de Flamanville 3 [online]. EDF, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  61. La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. [online]. EDF, január 2016, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  62. VOŘÍŠEK, Martin. Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? [online]. oenergetice.cz, 9.5.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (česky)
  63. BEZAT, Jean-Michel. Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville [online]. Le Monde, 3.9.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  64. http://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-on-track-with-Flamanville-performance-testing-09101701.html
  65. http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville_costs_up_2_billion_Euros-0412127.html
  66. https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/440392-dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-harmonogramu/
  67. http://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-confirms-Flamanville-EPR-start-up-schedule-1207174.html
  68. Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov [online]. venergetike.sk, SITA, 2.11.2016, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online.
  69. WWW.SEAS.SK, © Slovenské elektrárne |. Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu | Slovenské elektrárne [online]. www.seas.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  70. RUŽINSKÁ, Viera. Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu [online]. Pravda (Perex, a.s.), 4.11.2015, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  71. ENERGIA.SK, ČTK. Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec [online]. energy-online, a.s., 12.11.2015, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  72. SITA. Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce [online]. Pravda (Perex, a.s.), 29.11.2015, [cit. 2015-01-25]. Dostupné online.
  73. https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310
  74. Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan [online]. energia.sk, 29.4.2016, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  75. http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1 [online]. www.world-nuclear.org, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  76. ČTK, ENERGIA.SK. Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov [online]. 4.5.2016, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  77. http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2 [online]. www.world-nuclear.org, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  78. https://www.seas.sk/clanok/mochovce-idu-do-finale-zacala-posledna-faza-testov-pred-zavazanim-paliva/383
  79. http://www.world-nuclear-news.org/Articles/EDF-revises-schedule,-costs-of-Flamanville-EPR
  80. https://venergetike.sk/dostavba-mochoviec-uz-nemala-meskat/
  81. http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf
  82. Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  83. Úrad jadrového dozoru SR [online]. Úrad jadrového dozoru SR, rev. 2016-02-12, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  84. Zákon 541/2004 Z. z. [online]. MS SR, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  85. Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  86. a b AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  87. Bezpečnostné bariéry [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  88. Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti [online]. energia.sk, 8.2.2016, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  89. ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk. vEnergetike.sk, 2017-04-03. Dostupné online [cit. 2017-04-14].
  90. https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf
  91. Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce [online]. 1.9. 2007, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
  92. https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf
  93. AE Mochovce - životné prostredie [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  94. ČTK. České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne [online]. Pravda, 16.9.2014. Dostupné online.
  95. ČTK. Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci [online]. 2010-2016 energy online, a.s, 19.11.2015. Dostupné online.
  96. TASR. Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou [online]. 8.10.2014. Dostupné online.
  97. KRAJANOVÁ, Daniela. Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur [online]. Sme, 7.10.2014. Dostupné online.
  98. https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx
  99. https://euractiv.sk/rozhovory/energetika/statny-tajomnik-envirorezortu-dekarbonizacia-energetiky-je-nezastavitelna/
  100. https://www.theguardian.com/environment/2015/dec/03/nuclear-power-paves-the-only-viable-path-forward-on-climate-change
  101. a b Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu [online]. euractiv.sk, 13.1.2015, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  102. An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy [online]. conservationbytes.com, 15.12.2014, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online. (anglicky)
  103. http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html
  104. https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201
  105. http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/
  106. IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change [online]. www.iaea.org, 2015-09-27, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  107. http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/CCANP16web-86692468.pdf
  108. 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 1.12.2014, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  109. Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové [online]. energy online, a.s., 8.9.2014, [cit. 2017-01-29]. Dostupné online.
  110. IPCC. A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 [online]. [Cit. 2017-01-29]. Dostupné online. (anglicky)
  111. http://www.world-nuclear-news.org/EE-UK-needs-more-nuclear-for-low-carbon-future-says-National-Grid-14071701.html
  112. FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou. OEnergetice.cz, 2017-04-22. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  113. European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy [online]. europa.eu, [cit. 2017-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  114. https://euractiv.sk/clanky/energetika/sef-enelu-uhlie-je-mrtve-plyn-otazny/
  115. http://www.world-nuclear-news.org/EE-Anti-nuclear-Germany-is-Europes-biggest-GHG-emitter-13111701.html
  116. http://energyforhumanity.org/wp-content/uploads/2017/11/European_climate_leadership_report_2017_WEB.pdf
  117. https://euractiv.sk/rozhovory/energetika/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/
  118. https://euractiv.sk/clanky/energetika/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/
  119. http://www.world-nuclear-news.org/V-Environmentalists-appeal-to-Macron-for-nuclear-0406171.html
  120. http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=880
  121. https://climate.nasa.gov/
  122. https://www.seas.sk/clanok/protijadrovi-aktivisti-global2000-zamerne-siria-poplasne-spravy-o-mochovciach/380
  123. http://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/
  124. Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce [online]. Global 2000, [cit. 2019-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  125. ENERGIA.SK. Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia [online]. energia.sk, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  126. https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf
  127. Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi. OEnergetice.cz, 2015-03-17. Dostupné online [cit. 2017-04-05]. (po česky)
  128. Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře. OEnergetice.cz, 2017-03-27. Dostupné online [cit. 2017-04-05]. (po česky)
  129. Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim | Atominfo.cz [online]. atominfo.cz, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  130. BAYART, Bertille. «Fessenheim, caricature de l'impuissance politique». Le Figaro, 2017-04-07. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 0182-5852. (po francúzsky)
  131. http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1870474_v-parizi-zverejnili-zlozenie-vlady-ministrom-zivotneho-prostredia-bude-znama-tvar
  132. Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne. OEnergetice.cz, 2017-04-26. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  133. Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun. OEnergetice.cz, 2016-02-08. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  134. http://www.euro.cz/politika/rakousko-a-zivotnost-reaktoru-dukovany-mely-uz-v-roce-2015-skoncit-1351491
  135. http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/
  136. http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2017-06/tihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien
  137. http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx
  138. http://oenergetice.cz/uncategorized/ma-areva-dalsi-problem-kvuli-palivovym-tycim-bude-leibstadt-konce-roku-mimo-provoz/
  139. http://www.new.areva.com/EN/group-57/worldwide-player-in-nuclear-energy.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°15′53″S 18°27′23″V / 48,264848°S 18,456516°V / 48.264848; 18.456516