Elektráreň Nováky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
300 metrov vysoký komín elektrárne v Novákoch. 3. najvyššia stavba na Slovensku.

Elektráreň Nováky (skr. ENO) je tepelná elektráreň na Slovensku. Prevádzkuje ju spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. Závod sa nachádza v katastri obce Zemianske Kostoľany v blízkosti nováckych uhoľných baní v okrese Prievidza. Elektráreň spaľuje hnedé uhlie vyťažené na Slovensku. Okrem výroby elektrickej energie zabezpečujú Elektrárne Nováky aj dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany. Závod dodáva aj teplo vo forme pary okolitým priemyselným podnikom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrárne pracujú v elektrizačnej sústave v základnom a pološpičkovom režime. Svojím inštalovaným výkonom 266 MWe predstavujú približne 6 % inštalovaného výkonu akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. ENO tvoria dve prevádzky:

  • ENO A
  • ENO B

Elektráreň ENO A[upraviť | upraviť zdroj]

Na prevádzke ENO A je fluidný kotol s výkonom 125 ton pary za hodinu. Od roku 2011 sa v ňom spoluspaľuje uhlie a drevná štiepka. Dva turbogenerátory TG 11 a TG 12 majú výkon 46 MW (28 a 18 MW). Okrem výroby elektrickej energie ENO A zabezpečuje aj dodávky tepla pre región Hornej Nitry.V roku 2013 bol vyradený TG 3 s výkonom 32 MW.

Elektráreň ENO B[upraviť | upraviť zdroj]

ENO B má 2 bloky s výkonom 2 × 110 MW, tvoria ho samostatné kotly, turbíny, generátory a ich príslušenstvo. Spaľujú najmä lignit a hnedé uhlie. Bloky č. 3 a č. 4 boli k 31. decembru 2015 odstavené. Celkový inštalovaný výkon elektrárne tým klesol zo 486 MW na súčasných 266 MW.

Dejiny[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • Výstavba začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG 1 uviedli do prevádzky v roku 1953. Pôvodne plánovaný výkon prvej etapy výstavby 44,8 MWe sa postupne zvýšil na 128,8 MWe a výstavbou druhej etapy, ukončenej v roku 1957, sa zvýšil inštalovaný výkon ENO, uvádzanej tiež ako ENO A, na 178,8 MWe. Tento výkon zabezpečilo desať kotlových jednotiek a osem turbogenerátorov. Po viac ako 30 ročnej prevádzke boli niektoré dožité časti hlavného technologického zariadenia najstaršej časti elektrárne ENO A postupne odstavené a zlikvidované. V uvoľnených priestoroch bol vybudovaný a uvedený do prevádzky jeden fluidný kotol a nový protitlakový turbogenerátor s výkonom 28 MW v roku 1996. V roku 2003 bol spustený ďalší turbogenerátor TG 12 o výkone 18 MW. V roku 2013 bol vyradený z prevádzky turbogenerátor TG 3 s výkonom 32 MW. V rokoch 1959 až 1976 sa realizovali ďalšie etapy výstavby časti elektrárne nazývanej ENO B. V rámci týchto etáp pribudli štyri bloky, t. j. štyri kotlové jednotky a štyri turbogenerátory o celkovom výkone 440 MWe, čím stúpol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 618,8 MWe. V roku 1994 bola na blokoch č. 1 a 2 ukončená takmer štvorročná modernizácia a v roku 1999 aj odsírenie dymových plynov. V roku 2015 bola ukončená modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B, aby spĺňali emisné limity platné od 1. januára 2016. Bloky č. 3 a 4 ENO B boli na konci roka 2015 odstavené. V roku 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač do Prievidze o výkone 137 MWt, celková dĺžka 13,2 km. Tepelný napájač, ako i ďalšie zariadenia na dodávku tepla, zabezpečujú vykurovanie takmer 15 tisíc bytových jednotiek a dodávku tepla v pare pre okolité priemyselné závody.
  • Ďalšie významné roky:
  • 2007 Uvedenie reverznej osmózy na demineralizačnej stanici do prevádzky
  • 2008 Uvedenie čističky odpadových vôd do prevádzky
  • 2008 Odvodnenie sadrovcovej suspenzie
  • 2010 Rekonštrukcia mazutového hospodárstva ENO A, ENO B bloky č. 3 a 4
  • 2010 - 2011 Rekonštrukcia riadiacich systémov blokov č. 1 a 2 ENO B 
  • 2011 Automatizácia centrálnych síl a odberov popola z ENO B
  • 2011 Spoluspaľovanie uhlia a drevnej štiepky na fluidnom kotle FK 1 na ENO A
  • 2012 Rekultivácia Pôvodného odkaliska a sanácia environmentálnych záťaží
  • 2013 Realizácia projektu ,,Protipožiarne opatrenia na zauhľovaní“
  • 2013 60. výročie od uvedenia do prevádzky
  • 2014 Modernizácia riadiaceho systému fluidného kotla FK 1 a turbogenerátora TG 11
  • 2015 Rekonštrukcia rozmrazovacích tunelov
  • 2015 Ekologizácia a modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B
  • 2016 Rekonštrukcia 110 kV rozvodne ENO A - 2. etapa

Účinky spaľovania uhlia[upraviť | upraviť zdroj]

Z monitorovaných priemyselných firiem elektrárne v Novákoch spaľujúce domáce hnedé uhlie produkujú až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc. [2]

Minister životného prostredia listom informoval primátora Partizánskeho, že dosiahnutá úroveň emisií oxidu siričitého počas tzv. „prevádzkového pokusu“ od novembra 2016 do februára 2017 prekračovala úroveň emisného limitu desaťnásobne.

Dopady na zdravie ľudí[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba 1 TWh elektriny z lignitu, má v Európe vo všeobecnosti za následok približne 32,6 (8,2–130) úmrtí, 298 (74,6–1193) závažných ochorení a 17 676 (4419–70 704) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia.

Výroba 1 TWh elektriny z uhlia, má v Európe vo všeobecnosti za následok približne 24,5 (6,1–98) úmrtí, 225 (56,2–899) závažných ochorení a 13 288 (3322–53 150) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia.[3]

Dopady na klímu[upraviť | upraviť zdroj]

Žiadny iný zdroj energie neprodukuje toľko skleníkových plynov ako uhlie. V roku 2013 malo celosvetovo na svedomí 15,5 miliard ton emisí CO2. To zodpovedá približne 43 percentám všetkého vypusteného oxidu uhličitého a viac ako štvrtine všetkých emisí skleníkových plynov.[4]

Potenciálne emisie skleníkových plynov z ropy, plynu a uhlia na poliach a baniach, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované vo svete, by ohriali Zem nad úroveň 2°C.[5]

Postupný útlm ťažby a spaľovania uhlia[upraviť | upraviť zdroj]

Utlmenie ťažby a spaľovania hnedého uhlia na Slovensku by prinieslo:[2]

  • zníženie emisií skleníkových plynov (meraných v CO2) o 5%;
  • zdravotné benefity vo výške 500 miliónov eur ročne;
  • úsporu približne 100 miliónov eur ročne, ktorými spotrebitelia elektrickej energie dotujú ťažbu uhlia.

OECD vo svojom hodnotení SR z roku 2017[6] opätovne odporúča zastavenie tejto podpory za účelom zvýšenia kvality ovzdušia.

Kľúčové bude postupné preškolenie a integrácia pracovnej sily späť na trh práce cez aktívne politiky či špeciálne programy na vzdelávanie.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. História elektrární Nováky [online]. Slovenské elektrárne (ENEL), [cit. 2012-01-30]. Dostupné online.
  2. a b c Revízia výdavkov na životné prostredie [online]. Ministerstvo životného Prostredia Slovenskej Republiky, júl 2017, [cit. 2017-09-12]. Dostupné online.
  3. MARKANDYA, Anil; WILKINSON, Paul. Electricity generation and health. The Lancet, 2007-09-15, roč. 370, čís. 9591, s. 979–990. PMID: 17876910, 17876910. Dostupné online [cit. 2017-09-13]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(07)61253-7. (English)
  4. Skleníkové plyny [online]. www.atlasuhli.cz, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  5. The Sky’s Limit: Why the Paris Climate Goals Require a Managed Decline of Fossil Fuel Production. Oil Change International, 2016-09-22. Dostupné online [cit. 2017-09-13]. (po anglicky)
  6. OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2017 | OECD READ edition [online]. OECD iLibrary, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°41′55″S 18°32′00″V / 48,6986°S 18,5333°V / 48.6986; 18.5333