Havária jadrovej elektrárne A1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha Jaslovských Bohunic

Havária jadrovej elektrárne A1 bola najzávažnejšou nehodou jadrovej elektrárne v bývalom Česko-Slovensku.

Dňa 22. februára 1977 došlo v česko-slovenskej Jadrovej elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach k jadrovej havárii. Táto nehoda sa odohrala pri zavážaní čerstvého paliva za prevádzky reaktora a bola vyhodnotená stupňom 4 na stupnici INES. V priebehu havárie došlo k poškodeniu jadrového paliva, jeho rozsiahlej korózii a úniku rádioaktívneho materiálu do priestoru elektrárne.

Havária[upraviť | upraviť zdroj]

K druhej havárii v reaktore A-1 došlo 22. februára 1977 pri výmene palivového článku. Pri príprave čerstvého palivového článku si pracovníci všimli, že sáčok so silikagelom, ktorý sa vkladal do článkov ako absorbér vlhkosti po dobu jeho uskladnenia, je roztrhnutý a guľôčky sú vysypané v palivovej kazete. Silikagel povysávali, avšak nevšimli si, že istá časť uviazla vo vnútri kazety v dištančných mriežkach. Po zavezení palivového článku do reaktoru nemohlo chladiace médium voľne prúdiť a lokálne prehrievanie spôsobilo roztavenie palivových prútov a prepálenie rúry nádoby moderátora. Tým prišlo k prieniku moderátora (ťažkej vody) do primárneho okruhu a v dôsledku toho k rýchlemu nárastu vlhkosti, ktorá následne viedla k rýchlemu poškodeniu pokrytia paliva nachádzajúceho sa v reaktore. Primárny okruh bol silno kontaminovaný štiepnymi produktmi, pričom dôsledkom netesností parogenerátora bol čiastočne kontaminovaný aj sekundárny okruh. V dôsledku tejto havárie bola jadrová elektráreň A-1 uzavretá a od roku 1979 prebieha jej likvidácia.

Táto nehoda bola vyhodnotená stupňom 4 na sedemstupňovej medzinárodnej stupnici INES (napr. nehoda v Three Mile Island bola ohodnotená stupňom 5, Černobyľská havária bola vyhodnotená najťažším stupňom číslo 7).

Predchádzajúce havárie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na experimentálny dizajn elektrárne A-1 dochádzalo pri jej spúšťaní a prevádzke k častým nehodám. Najzávažnejšou udalosťou bola havária z roku 1976, keď pri úniku oxidu uhličitého používaného na chladenie reaktora zomreli dvaja pracovníci elektrárne.

Havária A-1 v roku 1976[upraviť | upraviť zdroj]

5. januára roku 1976 došlo k úniku oxidu uhličitého pri vymieňaní palivového článku Viliamom Pačesom. Príčinou bola technická porucha blokového mechanizmu, následkom bol vystrelený čerstvý palivový komplet z reaktora do reaktorovej sály.[1]

Rizikom prvého bloku elektrárne A1 bolo, že palivo sa vymieňalo počas prevádzky. Pri výmene jedného článku došlo k poruche. Článok vystrelil do výšky, trafil žeriav a rozbil sa.

Na reaktore sme zbadali rozsypaný palivový článok, ktorý bolo treba upratať, aby sme sa mohli dostať nad otvorený kanál a zavážacím strojom ho utesniť, aby sa zabránilo ďalšiemu úniku oxidu uhličitého.

– Milan Antolík[2]

V roku 2008 prevzali Milan Antolík a Viliam Pačes Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Vyznamenanie dostali za záchranu ľudských životov a značných materiálnych hodnôt s nasadením vlastného života. Rýchlym utesnením otvoreného technologického kanálu predišli vážnejšej havárii[2].

Obete havárie[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku havárie sa priotrávila upratovačka komplexu Štefánia Fančovičová, a zahynuli pracovníci: vývozníci rádioaktívneho odpadu Izidor Ferech a Libor Benda.[chýba zdroj]

Majster primárneho okruhu Jozef Piovarči ráno o 7:12 rozdelil Bendovi a Ferechovi práce: mali vyniesť rádioaktívny odpad do skladu. Benda si zapisuje práce do denníka. Sú však iné než im Piovarči prikázal. Medzitým pracovníci Pačes, Miček a Skales vymieňajú palivové články. Vtedy dôjde k výbuchu. Benda a Ferech chcú utiecť núdzovým východom, nájdu ho ale zamknutý. Dôvod? Obmedzenie krádeží. Piovarči sa dozvedel, že mu chýbajú dvaja pracovníci. Po hodine ich nájde ležať na zemi pred núdzovými dverami. Neváha, strháva si masku a začína s oživovaním. Na okamih sa mu zdá, že Benda pohol viečkom. Obaja ešte žijú. O chvíľu prídu záchranári. Izidor Ferech 52 r. - otec dvoch detí a Libor Benda 57 r. - otec piatich detí, umierajú krátko po prevoze do nemocnice.[chýba zdroj]

Reakcia médií[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina obyvateľov v bývalom Česko-Slovensku sa o havárii nikdy nedozvedela, resp. väčšina obyvateľov nemá ani tušenie o samotnej existencii jadrovej elektrárne A1. Skutočný rozsah havárie bol utajovaný a ani v súčasnosti prakticky neexistujú verejne dostupné detailné informácie o príčinách, priebehu a dôsledkoch tejto havárie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 > História. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť. prístup: 2012-11-30.
  2. a b Černobyľ mohol byť u nás. SME.sk: (2008-01-05). prístup: 2012-02-23.