COVID-19

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
COVID-19
Symptoms of coronavirus disease 2019 2.0.svg
Symptómy
Klasifikácia
MKCH-10U07.1 (odkaz)
Klinický obraz
Priebehkašeľ, horúčka, dýchavičnosť, bolesť svalov a kĺbov, únava
Príčinavírus SARS-CoV-2
Postihnutý systémdýchacie cesty

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

COVID-19[1][2] (z angl. CoronaVirus Disease) je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2 (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2, predtým dočasne ako 2019-nCoV), ktorý patrí do rodu Betacoronavirus a bol po prvý raz identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. Postihuje hlavne dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažkú pneumóniu (zápal pľúc) a môže viesť k úmrtiu pacienta.[3][4][5] Infekcia bola potvrdená u desiatok miliónov ľudí, u ďalších s ľahkým priebehom, bezpríznakových alebo mimo dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa predpokladá a choroba má vyše milióna zaznamenaných obetí. Predpokladá sa, že skutočný počet priamych a nepriamych obetí pandémie COVID-19 môže byť aj násobne vyšší.[6]

V slovenskom vydaní MKCH-10 sa od 9. marca 2020 kóduje ako U07.1 - Potvrdená infekcia COVID-19 a U07.2 - Podozrenie z infekcie COVID-19.[7]

Pôvodca[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: SARS-CoV-2

SARS-CoV-2 (predtým 2019-CoV) je betakoronavírus, patriaci do širokej skupiny koronavírusov. Je to pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus. Koronavírusy spôsobujú ochorenia rôznej závažnosti, od prechladnutia po závažné ochorenia ako MERS (Middle East Respiratory Syndrome) a  SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz. Genóm vírusu už stanovili viaceré pracoviská. Je podobný netopierím koronavírusom[4][5][8][9] a najviac koronavírusu šupinatca Pangolin-Cov.[10]

Epidemiológia[upraviť | upraviť kód]

Spôsob prenosu nákazy[upraviť | upraviť kód]

Predpokladá sa, že prví pacienti sa nakazili na trhu s predajom živých zvierat vo Wu-chane (angl. Huanan Seafood Market) prenosom mutovaného koronavírusu zo zvierat. Po čase sa potvrdil prenos vírusu SARS-CoV-2 z človeka na človeka. Trvanie inkubačnej doby ochorenia je od 2 do 14 dní (medián 5,1 dní[11]). Prenos infekcie je možný aj v inkubačnej dobe, teda v období bez príznakov ochorenia.[3][12][13][14] Najrizikovejšie je obdobie 1 deň pred nástupom príznakov a potom nasledujúcich 5 dní. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní, ohrozené sú osoby po blízkom alebo dlhšie trvajúcom styku s nakazeným – vo vzdialenosti do 2 metrov a viac, ako štvrťhodinu. Typickými situáciami sú nákaza v spoločnej domácnosti, pri spoločnom stravovaní, oslavách, svatbách, náboženských stretnutiach, obchodných stretnutiach.[15] Podstatne vyššie riziko nákazy je v uzatvorených priestoroch, prípadne aj zle vetraných (stravovacie zariadenia, sociálne zariadenia, spoločné ubytovne, väznice)[16] [15], pri hlasnom hovore, speve a pod. (zvyčajne spojený s hlučným prostredím na zábavách, diskotékach, v baroch).[17][18] K prenosu infekcie dochádza aj kontaminovanými predmetmi. Pripúšťa sa možnosť nákazy kontaminovaným jedlom, zistilo sa aj vylučovanie vírusu močom. Choroba postihuje hlavne osoby z domácnosti a okolia chorého a zdravotníkov. Medzi pacientmi prevažujú muži, ľudia vo vyššom veku (hlavne nad 60 rokov) a s pridruženými chronickými ochoreniami, zriedkavejšie sú nakazené malé deti.[3][4][5][15]

Rozšírenie vo svete[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2

SARS-CoV-2 spôsobil začiatkom roka 2020 epidémiu, ktorá zasiahla predovšetkým mesto Wu-Chan v provincii Chu-pej v Číne. Od marca 2020 počet nakazených osôb v Číne klesol a ohniskom nákazy sa stala hlavne Európa (hlavne západná Európa a Rusko) a nasledovne USA, Brazília a ďalšie americké štáty, neskôr tiež India. Začiatkom marca 2020 naopak nastal pokles počtu nových prípadov v Číne a vo viacerých krajinách juhovýchodnej Ázie, niekde len prechodný. V októbri 2020 je referovaný denný počet novo infikovaných osôb vo svete nad 300 000, v Európe nad 100 000. Celkový počet nakazených osôb vo svete sa od jesene 2020 počíta na desiatky miliónov a počet obetí presiahol milión.[19]

Situácia na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 na Slovensku

Slovensko malo 6. marca 2020 potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19.[19][20] Postupne pribúdajú ďalšie, v polovici marca 2020 v desiatkach denne. Mnohí odborníci sa obávali, že nízky počet pacientov s potvrdeným ochorením je dôsledkom nedostatočného testovania a 11. marca 2020 jednotlivci z radov zdravotníkov, ako aj Asociácia nemocníc Slovenska upozornili na nepripravenosť Slovenska na prichádzajúcu epidémiu.[21][22] Od 13. marca 2020 boli prijímané rozsiahle preventívne opatrenia v snahe zabrániť explozívnemu šíreniu nákazy.[23][24] Tieto pomerne prísne opatrenia výrazne obmedzili šírenie nákazy, takže na konci mája 2020 bolo na Slovensku identifikovaných okolo 1500 infikovaných osôb a 28 obetí a v priebehu júna sa tieto počty zvyšujú minimálne. Pri priaznivom vývoji epidémie boli postupne uvoľnené protiepidemické opatrenia podobne, ako v iných štátoch s priaznivým vývojom situácie.[25][26][27] Zhoršenie epidemiologickej situácie v septembri 2020 viedlo k ich sprísneniu, zjavne však k nedostatočnému a od októbra 2020 sa Slovensko zaradilo k najviac postihnutým štátom v Európe. Jedinou dobrou správou zatiaľ zostáva pomerne malý počet obetí.[24][28]

Testovacia súprava CDC na diagnostiku SARS-CoV-2 bola vyvinutá neobyčajne rýchlo

Patofyziológia[upraviť | upraviť kód]

Koronavírusy napadajú epitelové bunky slizníc. Najčastejšie sú to len sliznice nosohltana, vtedy infekcia prebieha len s príznakmi nádchy, alebo bezpríznakovo. Býva to u osôb bez iných ochorení, vystavených menšiemu množstvu vírusových častíc. Na likvidáciu vírusu v takom prípade postačia prostriedky nešpecifickej slizničnej imunity a špecifické protilátky sa nemusia vôbec vytvoriť. Pacient už môže infikovať iných ľudí, RNA vírusu sa dá identifikovat v steroch z dýchacích ciest, ale testy na protilátky proti vírusu ostanú negatívne. Po vystavení väčšej infekčnej dávke vírusu alebo oslabenej imunite prenikne vírus do dolných dýchacích ciest a vyvolá zápal priedušiek alebo zápal pľúc. Tieto sa už prejavia horúčkou a kašľom. Pri závažnom postihnutí pľúc sa znižuje prestup kyslíka do krvi, v krvi je nedostatok kyslíka (hypoxia), objavuje sa dýchavica a stav pacienta začína byť vážny. Prvým príznakom môžu byť práve prejavy nedostatočného okysličenia mozgu - zmätenosť až bezvedomie a takíto pacienti patria k tým, ktorí náhle a nečakane umierajú. Niektorým pacientom pomôže vdychovanie kyslíka, iní vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu. Vylučovanie vírusu je masívne a riziko nakazenia iných osôb vysoké. Po zničení pľúcneho tkaniva sa vírus dostáva do krvi a napadne ostatné orgány. Stáva sa tak až po dlhšom trvaní ochorenia. Pri tomto tzv. multiorgánovom postihnutí je stav pacienta veľmi vážny. Následkom poškodenia cievnej výstelky - endotelu sa aktivuje zrážanie krvi v cievach, aktivuje sa systémová zápalová odpoveď a hrozí smrť.[29][30][31]

Odber materiálu k PCR vyšetreniu na vírus SARS-CoV-2

Tieto patofyziologické mechanizmy vysvetľujú rôzny priebeh infekcie vírusom SARS-2-CoV. Deti sú menej postihnuté, pretože u nich je výraznejšia nešpecifická imunitná odpoveď (proti vírusovej infekcii všeobecne). U osôb s chronickými ochoreniami dolných dýchacích ciest a oslabenou imunitou (čo sú aj všetci starší ľudia) vírus ľahšie infikuje dolné dýchacie cesty. A aj zdraví jedinci môžu podľahnúť masívnej vírusovej náloži - po dlhotrvajúcom blízkom kontakte s chorými osobami, ktoré masívne vylučujú vírus v uzatvorených priestoroch alebo zdravotníci s nedostatočnými ochrannými pomôckami.

Niektoré ťažké prípady ochorenia sa spájajú s mutáciami v kľúčových imunitných génoch alebo protilátkami, ktoré napádajú telo a nie vírus.[32][33]

Príznaky a diagnostika[upraviť | upraviť kód]

Šírenie ochorenia COVID-19, stav zo začiatku februára 2020.

Nie je presne známe, u akej časti infikovaných prebieha infekcia vírusom SARS-CoV-2 bezpríznakovo. Veľká väčšina chorých má príznaky do 11,5 dní od infikovania.[11] Ochorenie sa prejavuje horúčkou, kašľom, slabosťou, ťažkosťami s dýchaním, popisuje sa aj strata čuchu a chuti. Väčšina pacientov má ľahký priebeh, podobný prechladnutiu. Pacienti s ťažším priebehom, so zápalom pľúc vyžadujú hospitalizáciu, u niektorých sa rozvinie syndróm akútnej dychovej tiesne – ARDS so zlyhávaním dýchania a nakoniec aj vitálnych funkcií.[3] Infekciu vírusom SARS-CoV-2 spočiatku nie je možné odlíšiť od iných vírusových ochorení, medzi ktoré patrí aj nádcha alebo chrípka, preto je dôležité zisťovať epidemiologické súvislosti. Diagnóza sa stanovuje vyšetrením rRT-PCR (real-time reverzná transkripčná polymerázová reťazová reakcia) zo vzorky z dýchacích ciest alebo séra a k dispozícii je aj vyšetrenie protilátok proti vírusu, ktoré býva pozitívne až po niekoľkých dňoch.[3][34] Vírusom vyvolanú pneumóniu spoľahlivo diagnostikuje[35] alebo potvrdí röntgenové alebo CT vyšetrenie pľúc. V laboratórnych vyšetreniach sa zvykne objaviť leukopénia a lymfopénia (znížený počet bielych krviniek a ich podskupiny lymfocytov)[3][13]

Rozšírenie ochorenia COVID-19 (priebežne aktualizované).

Prevencia[upraviť | upraviť kód]

V prevencii nákazy vírusom SARS-CoV-2 sa odporúča vyhnúť sa možnosti styku s infikovanými osobami, hlavne vdýchnutiu výlučkov z kašľa a kýchania alebo ich zanesením do očí, na sliznice úst alebo dýchacích ciest rukami. Ruky sa odporúča umývať mydlom najmenej 20 sekúnd[36]. Predmety, ktoré mohli prísť do styku s infekciou, treba umývať a dezinfikovať alebo zlikvidovať.[3][5] Zdravotníci pracujú v ochranných odevoch so špeciálnymi filtrami, obyčajné rúška majú menšiu účinnosť (netesnosť, slabá filtrácia).

Viac ohrozené sú osoby s deficitom vitamínu D, takže doplnenie jeho zásob má význam v prevencii.[37][38] Prognózu ochorenia zlepšuje prevencia pridružených ochorení - napr. očkovanie proti chrípke.[39]


Príslušné úrady zabezpečujú izoláciu chorých, obmedzujú alebo zakazujú cestovanie do a z postihnutých oblastí a preventívne vyšetrujú osoby, ktoré mohli prísť do styku s infekciou. Nasledujú zákazy zhromažďovania a krajným riešením sú prísne obmedzenia pohybu osôb na verejných priestranstvách.[3][5][4]

Lekár v ochrannom odeve, pracujúci v nemocnici Hubei TCM Hospital.

Liečba[upraviť | upraviť kód]

Zápalové ložiská v pľúcach (biele oblasti v šedom tkanive pľúc), zobrazené počítačovou tomografiou (CT pľúc)

Ako v prípade väčšiny vírusových ochorení, účinná liečba zatiaľ nie je známa. Pacienti sú liečení symptomaticky, s prihliadnutím na skúsenosti z minulých koronavírusových epidémii SARS a MERS. V ťažkých prípadoch je nevyhnutná podpora vitálnych funkcií na jednotkách intenzívnej starostlivosti – umelá pľúcna ventilácia, pri jej zlyhaní mimotelová membránová oxygenácia (ECMO), pokiaľ je k dispozícii. Pomerne veľa pacientov, ktorých stav vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu, však nakoniec umiera, čo niektorí odborníci pripisujú nevhodnosti štandardných ventilačných režimov (s vysokým end-expiračným tlakom) pri pneumónii, spôsobenej vírusom SARS-CoV-2[40]. Mortalitu zvyšujú aj orgánové komplikácie, ktoré sa u pacientov v septickom šoku vyskytujú bežne, napr. tzv. cytokínová búrka,[41] iné zas neobvykle často, napr. artériová trombóza.[42] Nádeje sú vkladané do známych antivirotík. Skúma sa mnoho látok, napríklad oseltamivir, remdesivir, lopinavir, ritonavir. Účinnosť liečby chlorochinom (prípadne hydroxychlorochinom) bola opakovane spochybnená.[43][44] Na základe štúdie u hospitalizovaných pacientov s postihnutím pľúc, ktorá podľa predbežných výsledkov preukázala rýchlejšie uzdravovanie v porovnaní s placebom, bol remdesivir v USA v máji 2020 označený za súčasť štandardnej liečby COVID-19. Iná štúdia v nemocniciach v Hubei (Čína) však nepreukázala presvedčivé výsledky a musela byť predčasne ukončená po zvládnutí epidémie v Číne.[13][45][46][47] U pacientov s miernym priebehom Covid-19 bolo v  malej štúdii preukázané skrátené uzdravenie pacientov do negatívneho nálezu vírusu o 5 dní pri liečbe trojkombináciou liekov lopinavir/ritonavir, ribavirin a interferón-beta1. Účinnosť samotnej kombinácie lopinavir/ritonavir (Kaletra) sa dostatočne nepreukázala, napriek tomu sa používa.[48][49] V júli 2020 boli oznámené dobré výsledky liečby kombináciou známych antivirotík sofosbuvir a daclastavir, ale na základe malej štúdie.[50] V liečbe pacientov v ťažkom stave, vyžadujúcich podporu dýchania je účinným liekom dexametazon.[51] Na výskume očkovacích látok sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich proces vývoja a registrácie do štádia použiteľnosti pre ľudí však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov, pravdepodobne však rok až poldruha roka.[3][52][53] Podľa priebežne oznamovaných výsledkov v máji 2020 najviac pokročili firma Moderna s vakcínou mRNA-1273, ktorá bola už vyskúšaná na ľuďoch a potvrdila sa jej dobrá znášanlivosť a schopnosť vyvolať tvorbu protilátok, skupina vedcov z Oxfordskej univerzity, ktorá dokázala účinnosť svojej vakcíny na opiciach a začína testovanie na ľuďoch a testovanie na ľuďoch začínajú tiež firmy Pfizer a čínska CanSino Biologics.[54][55] Niektoré štáty (Rusko, India) však vzhľadom k rozsahu epidémie pristupujú už počas jesene 2020 k používaniu vakcín, ktoré považujú za bezpečné aj bez ukončenia 3. fázy klinických skúšok.[56][57]

Prognóza[upraviť | upraviť kód]

Medián (stredná hodnota) trvania horúčky sa odhaduje na 10 dní od začiatku príznakov. Ak sa pacient dostane do nemocnice, býva to po 2 - 9 dňoch trvania choroby a pobyt v nemocnici trvá priemerne 16 dní, u ťažko chorých pacientov až 2 mesiace alebo končí úmrtím, väčšinou nie skôr, ako po 2 týždňoch hospitalizácie.[58] Smrtnosť na ochorenie COVID-19 bola pôvodne stanovená podľa WHO približne 3,4 %.[59] Údaje sú ale veľmi rôzne, v krajinách s explozívnym vývojom epidémie a nedostatočným testovaním občanov vychádzala úmrtnosť dočasne aj okolo 10% (napr. Taliansko), ale tam, kde je pandémia pod kontrolou a testovanie extenzívne, štatistiky uvádzajú aj hodnoty pod 1%.[19][60] Umierajú hlavne pacienti starší a oslabení, trpiaci na iné závažné ochorenia, hlavne dýchacích ciest. Deti sa považujú za menej ohrozené.[61][3] Trvanie a kvalita imunity po prekonanom ochorení je neistá, prípady opakovanej nákazy sú však zriedka potvrdené.[62] Popisujú sa aj dlhodobé pretrvávanie príznakov po prekonaní ochorenia COVID-19[63] a poškodenia orgánov, napr. srdca a pľúc, ktoré ale nemusia byť trvalé.[64][65] Vzhľadom na dlhú inkubačnú dobu ochorenia, možnosť prenosu vírusu medzi osobami bez príznakov a laxný postup väčšiny štátov sa šírenie ochorenia vo svete nepodarilo zastaviť tak, ako pôvodne vo Wu-Chane a v Európe sa objavila "druhá vlna" pandémie začiatkom jesene 2020. Na druhej strane, pozoruje sa znižovanie virulencie vírusu SARS-CoV-2 - vzrastá počet pacientov s miernym alebo bezpríznakovým priebehom ochorenia a znižuje sa úmrtnosť.[66][67] Očakáva sa, že k zvládnutiu pandémie prispeje zavedenie očkovacích látok.[68] WHO predpokladá, že pandémia COVID bude zvládnutá za 2 roky.[69]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. MKCH-10 verzia: 9.3. 2020 (kód U07.1)[1]
  2. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j CENNIMO, David J.. 2019 Novel Coronavirus (2019-nCoV) (COVID-19). Medscape eMedicine (Medscape), 2020-02-12. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  4. a b c d Koronavírus 2019-nCoV [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
  5. a b c d e Coronavirus [online]. Svetová zdravotnícka organizácia, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Coronavirus Update (Live): 1,550,000 Cases and 90,000 Deaths from COVID-19 Virus Pandemic - Worldometer [online]. www.worldometers.info, [cit. 2020-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Národné centrum zdravotníckych informácií a štatistiky, MKCH [online]. [Cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
  8. LU, Roujian; ZHAO, Xiang; LI, Juan. Genomic characterisation and epidemiology of 2019 novel coronavirus: implications for virus origins and receptor binding. The Lancet, 2020-01-30, roč. 0, čís. 0. PMID: 32007145. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30251-8. (English)
  9. Innophore [online]. 2020-01-23, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. DOI10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  11. a b Lauer SA, Grantz KH, Bi Q, et al. The Incubation Period of Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) From Publicly Reported Confirmed Cases: Estimation and Application. Ann Intern Med. 2020; [Epub ahead of print 10 March 2020]. doi: https://doi.org/10.7326/M20-0504
  12. KUPFERSCHMIDTFEB. 3, Kai; 2020; PM, 5:30. Study claiming new coronavirus can be transmitted by people without symptoms was flawed [online]. Science | AAAS, 2020-02-03, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. a b c HUANG, Chaolin; WANG, Yeming; LI, Xingwang. Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. The Lancet, 2020-01-24, roč. 0, čís. 0. PMID: 31986264. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30183-5. (English)
  14. Asymptomatic Carriers of COVID-19 Make It Tough to Target [online]. Infection Control Today, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. a b c MUGE, Cevik. What We Have Learned About SARS-CoV-2 Transmission [online]. Medscape, 6.10.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  16. HARRISON, Laird. Restaurants May Be Key Component to COVID-19 Spread [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  17. SWIFT, Rocky. Speak Softly and Spread Fewer Coronavirus Particles, Say UC Davis Researchers [online]. Medscape, 11.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  18. HARRISON, Laird. Restaurants May Be Key Component to COVID-19 Spread [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  19. a b c Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), [cit. 2020-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Koronavírus potvrdili už aj na Slovensku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-03-06. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1335-4418.
  21. Vyhlásenie ANS v súvislosti so šírením koronavírusu, 11.3.2020 [online]. www.asociacianemocnic.sk, [cit. 2020-03-12]. Dostupné online.
  22. Výzva zdravotníkov SR ku krokom pre zvládnutie situácie s COVID-19 [online]. Peticie.com, 2020-03-12. Dostupné online.
  23. Opatrenia Ústredného krízového štábu SR v súvislosti s ochorením COVID-19 [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  24. a b COVID-19 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online.
  25. Aktuálny výskyt COVID-19 na Slovensku Dátum: 02.04.2020 [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-04-02]. Dostupné online.
  26. TERAZ.SK. Opatrenia prijaté v SR pre nový koronavírus sa javia ako účinné [online]. TERAZ.sk, 2020-03-31, [cit. 2020-03-31]. Dostupné online.
  27. TERAZ.SK. UVOĽŇOVANIE KORONA OPATRENÍ: Tieto zmeny platia od 20. júna [online]. TERAZ.sk, 2020-06-20, [cit. 2020-06-21]. Dostupné online.
  28. Hygienické opatrenia platné počas 1. fázy [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  29. YUKI, Koichi; FUJIOGI, Miho; KOUTSOGIANNAKI, Sophia. COVID-19 pathophysiology: A review. Clinical Immunology (Orlando, Fla.), 2020-6, roč. 215, s. 108427. PMID: 32325252 PMCID: PMC7169933. Dostupné online [cit. 2020-05-14]. ISSN 1521-6616. DOI10.1016/j.clim.2020.108427.
  30. LUI, Grace; LING, Lowell; LAI, Christopher KC. Viral dynamics of SARS-CoV-2 across a spectrum of disease severity in COVID-19. The Journal of Infection, 2020-04-18. PMID: 32315724 PMCID: PMC7166038. Dostupné online [cit. 2020-05-14]. ISSN 0163-4453. DOI10.1016/j.jinf.2020.04.014.
  31. Velký manuál od expertů z Bulovky: Jak jsme daleko s poznáním koronaviru? | Zdraví [online]. Lidovky.cz, 2020-05-07, [cit. 2020-05-14]. Dostupné online. (po česky)
  32. Auto-antibodies against type I IFNs in patients with life-threatening COVID-19 [online]. science.sciencemag.org, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
  33. Inborn errors of type I IFN immunity in patients with life-threatening COVID-19 [online]. science.sciencemag.org, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
  34. China Makes Over 1.7 Million Covid-19 Testing Kits per Day, Official Says [online]. Yicai Global, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online.
  35. CT provides best diagnosis for COVID-19 [online]. ScienceDaily, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. Ruky si väčšinou umývame nesprávne, tvrdí mikrobiologička. aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-03-06. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1335-4418.
  37. MELVILE, Nancy A.. More Evidence That Vitamin D Sufficiency Equals Less Severe COVID-19 [online]. Medscape, 30.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  38. BUSKO, Marlene. Low Vitamin D in COVID-19 Predicts ICU Admission, Poor Survival [online]. Medscape, 17.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  39. BROWN, Troy. Most Parents Unaware Flu Vaccine More Important This Year [online]. Medscape, 29.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  40. COFFEY, Donavyn. German Physician Explains Alternative Ventilation for COVID-19 [online]. Medscape, 28.4.2020, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  41. MCNAMARA, Damian. Unexpected Results in New COVID-19 'Cytokine Storm' Data [online]. Medscape, 8.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  42. DOTINGA, Randy. COVID-19 and Blood Clots: Inside the Battle to Save Patients [online]. Medscape, 17.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  43. BROOKS, Megan. CloroCovid-19 Trial of High-Dose Chloroquine Halted Early Due to Toxicity, Deaths [online]. Medscape, 29.4.2020, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  44. SWIFT, Diana. NIH Panel Issues Guidelines for COVID-19 Treatment [online]. Medscape, 22.4.2020, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  45. Severe 2019-nCoV Remdesivir RCT - Full Text View - ClinicalTrials.gov [online]. clinicaltrials.gov, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. Na vakcínu nemáme čas, je proto skvělé, že je tu skoro hotový lék, říká biochemik Konvalinka [online]. iROZHLAS, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. (po česky)
  47. HUGHES, Sue. Remdesivir Now 'Standard of Care' for COVID-19, Fauci Says [online]. Medscape, 29.4.2020, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  48. OSTERWEIL, Neil. Triple Antiviral Combo May Speed COVID-19 Recovery [online]. Medscape, 11.5.2020, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online.
  49. CAO, Bin; WANG, Yeming; WEN, Danning. A Trial of Lopinavir–Ritonavir in Adults Hospitalized with Severe Covid-19. New England Journal of Medicine, 2020-05-07, roč. 382, čís. 19, s. 1787–1799. Dostupné online [cit. 2020-05-20]. ISSN 0028-4793. DOI10.1056/NEJMoa2001282.
  50. BOERNER, Heather. Hep C Sofosbuvir/Daclatasvir Combo Promising for COVID-19 [online]. Medscape, 13.7.2020, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  51. Dexamethasone reduces death in hospitalised patients with severe respiratory complications of COVID-19 | University of Oxford [online]. www.ox.ac.uk, 16.6.2020, [cit. 2020-06-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. OTTO, Alexander M.. Wuhan Virus: What Clinicians Need to Know [online]. Medscape, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
  53. MAZUMDAR, Tulip. Scientists race to develop a coronavirus vaccine. BBC News, 2020-01-30. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. (po anglicky)
  54. RALPH, Ellis. First COVID-19 Vaccine Tested on Humans Shows Early Promise [online]. Medscape, 18.5.2020, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online.
  55. STEENHUYSEN, Julie. Oxford Coronavirus Vaccine Found Protective in Small Monkey Study [online]. Medscape, 15.5.2020, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online.
  56. JARENDRA, Jadhav. India Considers Emergency Authorisation of Vaccine as COVID-19 Cases Surge [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  57. IVANOVA, Polina; OSBORN, Andrew. Russia's COVID-19 Vaccine Produced Antibody Response [online]. Medscape, 8.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  58. CENNIMO, David E.. Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) Clinical Presentation: History, Physical Examination, Complications [online]. emedicine.medscape.com, 13.10.2020, [cit. 2020-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. WHO Director-General's opening remarks at the media briefing on COVID-19 - 3 March 2020 [online]. who.int, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online.
  60. IOANNIDIS, John P. A.; AXFORS, Cathrine; CONTOPOULOS-IOANNIDIS, Despina G.. Population-level COVID-19 mortality risk for non-elderly individuals overall and for non-elderly individuals without underlying diseases in pandemic epicenters. Environmental Research, 2020-09-01, roč. 188, s. 109890. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 0013-9351. DOI10.1016/j.envres.2020.109890. (po anglicky)
  61. KIRTON, David. Coronavirus Outbreak May Be Over in China by April: Expert [online]. Medscape, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online.
  62. COVID-19 Reinfections Occur, but Remain Rare [online]. Medscape, 24.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  63. SWIFT, Diana. COVID-19 Symptoms Can Linger for Months [online]. Medscape, 13.7.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  64. BECK, Debra L.. Another Study Suggests Lasting COVID-19 Impact on Heart [online]. Medscape, 18.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  65. SALAMON, Maureen. Persistent Lung Damage Improves Gradually After COVID-19 [online]. Medscape, 11.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  66. LE PAGE, Michael. Is coronavirus becoming less deadly?. New Scientist, 2020-07-18, roč. 247, čís. 3291, s. 9. Dostupné online [cit. 2020-08-26]. ISSN 0262-4079. DOI10.1016/S0262-4079(20)31227-6. (po anglicky)
  67. HOLMES, Bob. How Viruses Evolve May Affect Course of COVID-19 Pandemic [online]. Medscape, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.
  68. ANDERSON, Roy M.; HEESTERBEEK, Hans; KLINKENBERG, Don. How will country-based mitigation measures influence the course of the COVID-19 epidemic?. The Lancet, 2020-03-09, roč. 0, čís. 0. PMID: 32164834. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30567-5. (English)
  69. WHO Head Hopes Pandemic Will End Within Two Years | Voice of America - English [online]. www.voanews.com, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]