Vakcína proti chorobe COVID-19

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gnome globe current event.svg
 Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.

Vakcína proti chorobe COVID-19 je vakcína proti koronavírusovej chorobe 2019 – COVID‑19. Vo februári 2020 WHO informovala, že neočakáva vakcínu proti koronavírusovému syndrómu COVID-19 za menej ako 18 mesiacov. Predošlé snahy vyvinúť vakcínu proti koronavírusovým chorobám SARS a MERS priniesli značné znalosti o štruktúre a funkcii koronavírusov, ktoré akcelerovali vývoj začiatkom roku 2020 na rôznych technologických platformách.[1] K októbru 2020 bolo vo vývoji 321 kandidátov na vakcíny a koncom roku 2020 bolo registrovaných, v procese registrácie a pripravených na používanie hneď niekoľko druhov vakcín proti koronavírusu SARS-CoV-2. Ako prvý zaočkovaný vakcínou proti COVID-19 na Slovensku bol pred kamerami 26. decembra 2020 Vladimír Krčméry, ktorý vtedy odhadol, že na dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať aspoň 66 % obyvateľov.

Typy vakcín proti Covid-19 [2][3][4][5][6][7][upraviť | upraviť zdroj]

Celovírusové vakcíny (=vírusové vakcíny)[upraviť | upraviť zdroj]

Sem (presnejšie medzi inaktivované celovírusové vakcíny) patrí napríklad CoronaVac (od čínskej firmy Sinovac), KoviVak (=CoviVac; ruská), BBIBP-CorV (od čínskej firmy Sinopharm), WIBP-CorV (od čínskej firmy Sinopharm) a iné.

Tieto vakcíny obsahujú celý vírus. Celovírusové vakcíny sa delia na oslabené živé vakcíny (obsahujú živé ale oslabené vírusy) a inaktivované vakcíny (obsahujú usmrtené vírusy). Vírusom je v našom prípade vírus SARS-CoV-2. Vpichnutý vírus nespôsobuje ochorenie (keďže je oslabený alebo inaktivovaný), ale napriek tomu vyvoláva imunitnú odpoveď. Technológia vývoja a výroby vakcíny s oslabeným vírusom je dávno známa, osvedčená, ale pomerne zdĺhavá. Je určitá malá možnosť, že sa pôvodcovi choroby sa do určitej miery vráti schopnosť vyvolať ochorenie.

Vakcíny na báze nukleovej kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

a) RNA-vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Klasické mRNA-vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Predstaviteľmi tejto skupiny sú vakcíny, vyvinuté výrobcami Pfizer/BioNTech a Moderna.

Vakcína Pfizer/BioNTech

Genetická informácia o cieľovej štruktúre vírusu, proti ktorej sa majú v organizme vytvoriť protilátky, je v tejto vakcíne nesená reťazcom messengerovej ribonukleovej kyseliny (mRNA). Je chránený lipidovým obalom, ktorý bráni jeho predčasnému zničeniu pred vstupom do buniek, v ktorých cytoplazme sa informácia z mRNA prepíše do (teda zabezpečí produkciu) syntetizovanej bielkoviny, ktorá vyvolá odpoveď imunitného systému – tvorbu protilátok. V našom prípade je touto syntetizovanou bielkovinou tzv. spike proteín (=hrotový proteín, S-proteín) vírusu SARS-CoV-2. Reťazec mRNA z očkovacej látky je v bunke potom rozložený prirodzeným mechanizmom.  

mRNA vakcíny boli vyvinuté veľmi rýchlo, pretože bola použitá dlhé roky vyvíjaná technológia, určená na výrobu vakcín, ale aj iných liekov, napríklad na onkologické ochorenia a po získaní genetickej informácie vírusu SARS-CoV-2 bolo možné okamžite začať s vývojom konkrétneho liečiva.

saRNA-vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

saRNA-vakcíny (niekedy považované za podtyp mRNA-vakcín) zabezpečujú popri tom istom, čo klasická mRNA-vakcína, aj samoreplikáciu vpichnutej RNA v bunke, čo má okrem iného značné ekonomické výhody. V súčasnosti sa testujú.[8]

b) DNA-vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vývoji je napr. vakcína INO-4800.

Pri týchto vakcínach sa do bunky priamo vpraví umelo vytvorená DNA, na základe ktorej bunka vyprodukuje spike proteíny vírusu SARS-Cov-2, na ktoré potom reaguje imunitný systém.

Vektorové vakcíny (pozri nižšie) sú od týchto základných DNA-vakcín odlišné v tom, že pri vektorových vakcínach sa DNA do bunky vpravuje nepriamo – vnútri modifikovaného iného vírusu.

Vektorové vakcíny (=vakcíny na báze vírusového vektora)[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom týchto vakcín sú výrobky firmy AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, Johnson & Johnson, Janssen-Cilag, v Rusku vyvinutý Sputnik V alebo čínska Ad5-nCov.

Vakcína Oxford AstraZeneca

Vakcína využíva ako vektor (nosič) adenovírus, modifikovaný tak, že je prakticky neškodný a neschopný ďalšej replikácie. V jeho genetickej informácii je vložený gén (DNA) na tvorbu tzv. spike proteínu vírusu SARS-CoV-2. Po očkovaní sa gén pre tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a namiesto tvorby ďalších vírusových partikúl vyvolá produkciu spike proteínu, ktorý imunitný systém človeka rozpozná ako patogén a začne proti nemu aktivácia T-lymfocytov a produkcia protilátok. Technológia liekov s použitím vírusových vektorov je už dlhšie známa a s jej použitím sa vyrábajú napríklad lieky proti vrodeným ochoreniam, zapríčinených chýbaním genetickej informácie pre tvorbu pre život dôležitej bielkoviny.

Vektorová vakcína Sputnik V bola použitá v Rusku, ktoré ako prvá krajina na svete spustilo spočiatku obmedzené očkovanie svojich obyvateľov. V EÚ v marci 2021 začala procedúra jej registrácie.[9] Od konca roka 2020 začala vakcínou spoločnosti AstraZeneca/Oxfordská univerzita očkovať obyvateľov aj Veľká Británia, od roka 2021 aj krajiny Európskej únie. V niekoľkých krajinách sa objavili závažné, hoci relatívne nepočetné nežiaduce účinky po jej aplikácii, čo viedlo k pozastaveniu jej podávania; nie je však preukázaná príčinná súvislosť.[10][11] V marci 2021 schválila Európska lieková agentúra (EMA) aj vakcíny od firmy Johnson&Johnson, s ktorej aplikáciou v Európe sa má začať už od konca marca 2021 a tiež vakcínu od firmy Janssen-Cilag.[12][13]

Subjednotkové vakcíny (=vakcíny na báze proteínov)[upraviť | upraviť zdroj]

Proteínové subjednotkové vakcíny (subjednotkové vakcíny v užšom zmysle)[upraviť | upraviť zdroj]

Do tejto skupiny patria napríklad vakcíny výrobcov Novavax a Sanofi/GSK.

Táto vakcína obsahuje priamo (t. j. bez medzikrokov) cieľový proteín, v našom prípade spike proteín vírusu SARS-Cov2. Je to osvedčená technológia, použitá napríklad pri vakcíne proti hepatitíde typu B.

Vakcíny na báze vírusu podobných častíc (VLP-vakcíny)[upraviť | upraviť zdroj]

Takúto vakcínu vyvíja výrobca Medicago.

Táto vakcína obsahuje priamo obalové a/alebo kapsidové proteíny vírusu, spravidla teda nejaký obal vírusu bez nukleovej kyseliny (na rozdiel od normálneho vírusu, v ktorom obal obaľuje nejakú nukleovú kyselinu).

Peptidové vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Sem patrí napríklad ruská vakcína EpiVakKorona a vo vývoji produkty napr. od výrobcov Valo Therapeutics, IMV a Vaxil.

Táto vakcína obsahuje priamo určitý peptid, teda len časť proteínu (v našom prípade časť spike proteínu vírusu SARS-Cov2), ktorá je relevantná z hľadiska imunitnej reakcie tela.

Účinnosť vakcinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Schválené vakcíny sú viac alebo menej účinné voči všetkým zisťovaným variantám vírusu SARS-CoV-2. Najdôležitejší poznatok je, že aj v prípade, že neochránia pred infekciou, podstatne zmiernia priebeh ochorenia COVID-19 a až na výnimky zabránia úmrtiu. Pôvodné poznatky z porovnávacích štúdii nakoniec potvrdili štatistiky z USA, podľa ktorých viac, ako 99% obetí sú nezaočkované osoby; pritom väčšina úmrtí je spôsobená variantou delta ("indickou").[14][15]

Účinnosť vakcín proti novým mutáciam vírusu SARS-CoV-2[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti s výskytom nových mutácii vírusu SARS-CoV-2 vznikajú obavy o účinnosť vyvinutých a zaregistrovaných vakcín. U väčšiny sa predpokladá znížená účinnosť, ale nie chýbanie účinku proti novým variantám vírusu SARS-CoV-2, takže sa všeobecne odporúča pokračovať v očkovaní. Viacerí výrobcovia uvádzajú, že už registrované vakcíny sú proti novým variantám dostatočne účinné a tiež, že sú schopní v krátkom čase podľa potreby pripraviť upravené vakcíny, účinné proti prípadným novým variantám vírusu SARS-CoV-2.[16] Podľa informácii, ktoré sprostredkovala WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v prehľade z 13.4.2021 sú u mutácie koronavírusu alfa (B1.1.7, "britská") dostatočne účinné vakcíny výrobcov Moderna, Pfizer-BioNTech, Oxford-AstraZeneca, Novavax, Bharat, Gamaleya (Sputnik V) a Sinopharm. U varianty beta ("juhoafrickej", B.1.351, tiež 501Y.V2) sú nejednoznačné údaje o zníženej účinnosti vakcín Moderna a Pfizer, podstatne znížený je účinok vakcíny Oxford-AstraZeneca, mierne Sinopharm, Sinovac, významne pre vakcíny výrobcov Novavax, Gamaleya a Janssen. Účinnosť proti variante gama (B.1.1.28.1, Brazília/Japonsko) je mierne znížená u vakcín výrobcov Oxford-AstraZeneca, Moderna a Pfizer, výrazne u vakcíny Sinovac.[17] V prípade varianty delta ("indická", B1.617) je zatiaľ potvrdená znížená, ale stále dostatočná účinnosť vakcín od výrobcov Pfizer-BioNTech a Astra-Zeneca.[14][18]

Vedľajšie účinky vakcín[upraviť | upraviť zdroj]

Vyplývajú priamo z ich podstaty – vyvolávajú aktiváciu imunitného systému so zápalovou reakciou, teda horúčku, miestnu bolestivosť, únavu a ďalšie. U schválených vakcín proti COVID-19 (vrátane schválených mimo Európskej únie) je väčšina nežiaducich účinkov veľmi miernych. Ako všetky proteíny, aj vakcíny môžu vyvolať vcelku zriedkavo alergickú reakciu.

Závažným, hoci zriedkavým nežiaducim účinkom, ktorý sa vyskytuje najmä u vakcíny výrobcu AstraZeneca, možno aj Johnson&Johnson je vakcínou indukovaná imúnna trombotická trombocytopémia (vaccine-induced immune thrombotic thrombocytopenia –  VITT). Je spôsobená protilátkami proti faktoru 4 trombocytov (krvných doštičiek), ktorý vyvoláva ich masívne zhlukovanie. Následkom je buď trombóza alebo krvácavé prejavy v dôsledku spotrebovania trombocytov. Krvácanie do mozgu môže byť smrteľné. Stav sa vyvíja počas niekoľkých dní a prejavuje sa zvlášť vznikom krvných podliatín aj drobných zakrvácaní do kože (petechii), často v mieste vpichu vakcíny. Diagnostika je jednoduchá, účinná liečba pomocou vnútrožilného imunoglobulínu dokáže zabrániť vážnym komplikáciam. Vyskytuje sa viac u mladých ľudí, vo veku nad 60 rokov zriedkavejšie, ľahké formy približne v pomere 1 na desaťtisíce podaní vakcíny, smrteľné v jednotkách na milión očkovaných. Riziko, plynúce z tejto komplikácie je v porovnaní s rizikom z ochorenia COVID-19 oveľa nižšie.[19][20][21]

V prípade tých proti COVID-19 je väčšina nežiaducich účinkov veľmi miernych. Podozrenia na nežiaduce (vedľajšie) účinky liekov vrátane vakcín sa na Slovensku hlásia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý ich ďalej spracúva a zasiela do spoločnej európskej databázy. Tieto hlásenia slúžia na monitorovanie bezpečnosti liekov po registrácii. V súvislosti s očkovaním proti COVID-19 bolo štátnemu ústavu k 1. februáru 2021 nahlásených 453 podozrení na nežiaduce účinky. Z toho 25 hlásení bolo vyhodnotených ako závažných.[22]

Registrácia vakcín[upraviť | upraviť zdroj]

Registrácia vakcín proti COVID-19 prebieha vzhľadom na ich naliehavú potrebu procesom priebežného hodnotenia,  tzv.  rolling review, umožňujúcom postupné predkladanie potrebných údajov na základe dohody s výrobcom. Slovensko sa riadi hodnotením EMA (Európskej liekovej agentúry), na ktorú boli v tomto smere delegované príslušné právomoci národnej agentúry (na Slovensku ŠUKL) pri registrácii nových liekov. Ministerstvo zdravotníctva SR môže schváliť mimoriadny dovoz vakcín (podobne ako iných neregistrovaných liekov). K schváleniu dochádza spravidla u liekov, ktoré sú schválené inými hodnovernými príslušnými orgánmi, alebo sa ich schválenie očakáva, čo je splnené u viacerých vakcín aj liekov proti COVID-19.[23][24]

Vakcinácia proti Covid-19 na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Proti koronavírusovej chorobe COVID‑19 bol na na Slovensku ako prvý zaočkovaný vakcínou proti COVID-19 (firiem Pfizer a BioNTech) pred kamerami 26. decembra 2020 Vladimír Krčméry.[25] Na konci júna 2021 bolo na Slovensku zaočkovaných prvou dávkou vakcíny približne 2 mil. a druhou dávkou asi 1,5 mil. osôb.[26] Používajú sa prevažne vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech, ďalej sú to vakcíny od spoločnosti Astra Zeneca (od mája 2021 pozastavená) a Moderna. K dispozícií je v obmedzenom množstve tiež vakcína COVID-19 Vaccine Janssen, ktorá je zatiaľ jediná jednodávková vakcína, schválená EMA. Vakcínou Sputnik V sa v obmedzenom rozsahu na Slovensku očkovalo od júna[27] do augusta 2021.

Národný portál zdravia / Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza účinnosť na Slovensku registrovaných a používaných vakcín v marci 2021 v tomto poradí[22]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ The challenges of vaccine development against a new virus during a pandemic. Cell Host and Microbe, 2020-05-13, s. 699 – 703. DOI: 10.1016/j.chom.2020.04.021. PMID 32407708.
  2. ↑ Vakcíny proti COVID-19: Aké sú medzi nimi rozdiely? [online]. Národný portál zdravia, 2.2.2021, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  3. ↑ Di Natale Concetta, La Manna Sara, De Benedictis Ilaria, Brandi Paola, Marasco Daniela: Perspectives in Peptide-Based Vaccination Strategies for Syndrome Coronavirus 2 Pandemic. In: Frontiers in Pharmacology vol. 11, 2020 [1]
  4. ↑ Li, YD., Chi, WY., Su, JH. et al. Coronavirus vaccine development: from SARS and MERS to COVID-19. J Biomed Sci 27, 104 (2020). https://doi.org/10.1186/s12929-020-00695-2
  5. ↑ Types of vaccine [online]. vk.ovg.ox.ac.uk, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online.
  6. ↑ Glosár odborných termínov [online]. sukl.sk, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online.
  7. ↑ Vývoj vakcín na prevenciu ochorenia COVID-19 [online]. sukl.sk, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online.
  8. ↑ Anna Blakney; The next generation of RNA vaccines: self-amplifying RNA. Biochem (Lond) 2021; bio_2021_142. doi: https://doi.org/10.1042/bio_2021_142
  9. ↑ TERAZ.SK. EMA prijala žiadosť výrobcu Sputnik V o spustenie registrácie [online]. TERAZ.sk, 2021-03-04, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  10. ↑ TERAZ.SK. AstraZeneca: Vedľajšie účinky vakcíny sú také, aké sme očakávali [online]. TERAZ.sk, 2021-02-18, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  11. ↑ BROOKS, Megan. EMA Launches Review of Clot Risk With AstraZeneca COVID Vaccine [online]. Medscape, 2021-03-12, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  12. ↑ Press corner [online]. European Commission, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ EMA recommends COVID-19 Vaccine Janssen for authorisation in the EU [online]. European medicines agency, 11.3.2021, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Weekly epidemiological update on COVID-19 - 22 June 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Neproočkované státy drtí delta. 99,2 % obětí covidu v USA jsou lidé bez vakcíny [online]. iDNES.cz, 2021-06-26, [cit. 2021-06-26]. Dostupné online. (po česky)
  16. ↑ The effects of virus variants on COVID-19 vaccines [online]. www.who.int, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Weekly epidemiological update on COVID-19 - 13 April 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ O'SHEA, Dawn. Delta Variant Increases Hospitalisation but Vaccines Continue to Protect [online]. Medscape, 2021-06-15, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ SCHULTZ, Nina H.; SØRVOLL, Ingvild H.; MICHELSEN, Annika E.. Thrombosis and Thrombocytopenia after ChAdOx1 nCoV-19 Vaccination. New England Journal of Medicine, 2021-04-09, roč. 0, čís. 0, s. null. Dostupné online [cit. 2021-04-18]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMoa2104882.
  20. ↑ HUGHES, Sue. AZ COVID Vaccine: Causal Link to Severe Thrombosis Established [online]. Medscape, 2021-04-12, [cit. 2021-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ TERAZ.SK. Počet prípadov zrazenín po očkovaní AstraZenecou v Británii stúpol [online]. TERAZ.sk, 2021-04-23, [cit. 2021-04-24]. Dostupné online.
  22. ↑ a b c d e Vakcíny proti COVID-19: Aké sú medzi nimi rozdiely? [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  23. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Európska lieková agentúra začala priebežné hodnotenie vakcíny Sputnik V [online]. Denník N, 2021-03-04, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  24. ↑ Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre Európanov [online]. Európska komisia, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  25. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Očkovanie sa začalo, prvú vakcínu dostal Krčméry. V nedeľu sa zaočkuje aj prezidentka Čaputová. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-12-26. Dostupné online [cit. 2021-01-07]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-06-26]. Dostupné online.
  27. ↑ Informácie k prihlasovaniu sa na očkovanie a k zmenám v registrácii [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-06-26]. Dostupné online.
  28. ↑ Comirnaty od Pfizer/BioNTech dokumenty | ŠÚKL [online]. www.sukl.sk, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  29. ↑ COVID-19 Vaccine Janssen dokumenty | ŠÚKL [online]. www.sukl.sk, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  30. ↑ COVID-19 Vaccine Janssen: Ako účinkuje a pre koho je určená? [online]. [Cit. 2021-11-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vakcína_proti_chorobe_COVID-19&oldid=7271289“