Vakcína proti chorobe COVID-19

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vakcína proti chorobe COVID-19 je vakcína proti koronavírusovej chorobe 2019 - COVID‑19. Vo februári 2020 WHO informovala, že neočakáva vakcínu proti koronavírusovému syndrómu COVID-19 za menej ako 18 mesiacov. Predošlé snahy vyvinúť vakcínu proti koronavírusovým chorobám SARS a MERS priniesli značné znalosti o štruktúre a funkcii koronavírusov, ktoré akcelerovali vývoj začiatkom roku 2020 na rôznych technologických platformách.[1] K októbru 2020 bolo vo vývoji 321 kandidátov na vakcíny a koncom roku 2020 bolo registrovaných, v procese registrácie a pripravených na používanie hneď niekoľko druhov vakcín proti koronavírusu SARS-CoV-2.

Typy vakcín proti Covid-19 podľa princípu účinku[2][upraviť | upraviť zdroj]

RNA/mRNA vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Predstaviteľmi tejto skupiny sú vakcíny, vyvinuté výrobcami Moderna a Pfizer/BioNTech.

Vakcína Pfizer/BioNTech

Genetická informácia o cieľovej štruktúre vírusu, proti ktorej sa majú v organizme vytvoriť protilátky, je v tejto vakcíne nesená reťazcom ribonukleovej kyseliny (mRNA). Je chránený lipidovým obalom, ktorý bráni jeho predčasnému zničeniu pred vstupom do buniek, v ktorých cytoplazme sa informácia z mRNA prepíše do syntetizovanej bielkoviny, ktorá vyvolá odpoveď imunitného systému - tvorbu protilátok. Reťazec ribonukleovej kyseliny z očkovacej látky je v bunke potom rozložený prirodzeným mechanizmom.  

RNA/mRNA vakcíny boli vyvinuté veľmi rýchlo, pretože bola použitá dlhé roky vyvíjaná technológia, určená na výrobu vakcín, ale aj iných liekov, napríklad na onkologické ochorenia a po získaní genetickej informácie vírusu SARS-CoV-2 bolo možné okamžite začať s vývojom konkrétneho liečiva.

Vektorové vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom týchto vakcín sú výrobky  firmy AstraZeneca v spoluprácii s Oxfordskou univerzitou, Johnson&Johnson, Janssen-Cilag, v Rusku vyvinutý Sputnik V alebo čínska Ad5-nCov.

Vakcína Oxford AstraZeneca

Vakcína využíva ako vektor (nosič informácie) adenovírus, modifikovaný tak, že je prakticky neškodný a neschopný ďalšej replikácie. V jeho genetickej informácii je vložený gén na tvorbu tzv. spike proteínu vírusu SARS-CoV-2.  Po očkovaní sa gén pre tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a namiesto tvorby ďalších vírusových partikúl vyvolá produkciu spike proteínu, ktorý  imunitný systém človeká rozpozná ako patogén a začne proti nemu aktivácia T-lymfocytov a produkcia protilátok. Technológia liekov s použitím vírusových vektorov je už dlhšie známa a s jej použitím sa vyrábajú napríklad lieky proti vrodeným ochoreniam, zapríčinených chýbaním genetickej informácie pre tvorbu pre život dôležitej bielkoviny.

Vektorová vakcína Sputnik V bola použitá v Rusku, ktoré ako prvá krajina na svete spustilo spočiatku obmedzené očkovanie svojich obyvateľov. V EÚ v marci 2021 začala procedúra jej registrácie.[3] Od konca roka 2020 začala vakcínou spoločnosti AstraZeneca/Oxfordská univerzita očkovať obyvateľov aj Veľká Británia, od roka 2021 aj krajiny Európskej únie. V niekoľkých krajinách sa objavili závažné, hoci relatívne nepočetné nežiadúce účinky po jej aplikácii, čo viedlo k pozastaveniu jej podávania; nie je však preukázaná príčinná súvislosť.[4][5] V marci 2021 schválila Európska lieková agentúra (EMA) aj vakcíny od firmy Johnson&Johnson, s ktorej aplikáciou v Európe sa má začať už od konca marca 2021 a tiež vakcínu od firmy Janssen-Cilag.[6][7]

Peptidové vakcíny (na báze proteínov)[upraviť | upraviť zdroj]

Do tejto skupiny patria napríklad vakcíny výrobcov Novavax a  Sanofi/GSK.

Obsahujú cieľový proteín, spravidla koronavírusový spike proteín. Je to osvedčená technológia, použitá napríklad pri vakcíne proti hepatitíde typu B.

Oslabené alebo inaktivované vírusové vakcíny[upraviť | upraviť zdroj]

Vyvíjajú ich formy spoločnosti Sinovac, Sinopharm, Bharat Biotech, Ruská akadémia vied a iné.

Obsahujú oslabený alebo inaktivovaný vírus SARS-CoV-2, ktorý nespôsobuje ochorenie, ale vyvoláva  imunitnú odpoveď. Technológia vývoja a výroby živej vakcíny je dávno známa, osvedčená, ale pomerne zdĺhavá. Je určitá malá možnosť, že sa pôvodcovi choroby sa do určitej miery vráti schopnosť vyvolať ochorenie. Inaktivovanými vakcínami sa očkuje napríklad proti detskej prenosnej obrne alebo hepatitíde typu A.

Vedľajšie účinky vakcín[upraviť | upraviť zdroj]

Vyplývajú priamo z ich podstaty - vyvolávajú aktiváciu imunitného systému so zápalovou reakciou, teda horúčku, miestnu bolestivosť, únavu a ďalšie. U schválených vakcín proti COVID-19 (vrátane schválených mimo Európskej únie) je väčšina nežiaducich účinkov veľmi miernych. Ako všetky proteíny, aj vakcíny môžu vyvolať vcelku zriedkavo alergickú reakciu.

Závažným , hoci zriedkavým nežiadúcim účinkom, ktorý sa vyskytuje najmä u vakcíny výrobcu AstraZeneca, možno aj Johnson&Johnson je vakcínou indukovaná imúnna trombotická trombocytopémia (vaccine-induced immune thrombotic thrombocytopenia - VITT). Je spôsobená protilátkami proti faktoru 4 trombocytov (krvných doštičiek), ktorý vyvoláva ich masívne zhlukovanie. Následkom je buď trombóza alebo krvácavé prejavy v dôsledku spotrebovania trombocytov. Krvácanie do mozgu môže byť smrteľné. Stav sa vyvíja počas niekoľkých dní a prejavuje sa zvlášť vznikom krvných podliatín aj drobných zakrvácaní do kože (petechii), často v mieste vpichu vakcíny. Diagnostika je jednoduchá, účinná liečba pomocou vnútrožilného imunoglobulínu dokáže zabrániť vážnym komplikáciam. Vyskytuje sa viac u mladých ľudí, vo veku nad 60 rokov zriedkavejšie, ľahké formy približne v pomere 1 na desaťtisíce podaní vakcíny, smrteľné v jednotkách na milión očkovaných. Riziko, plynúce z tejto komplikácie je v porovnaní s rizikom z ochorenia COVID-19 oveľa nižšie.[8][9][10]

Vakcíny a nové mutácie vírusu SARS-CoV-2[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti s výskytom nových mutácii vírusu SARS-CoV-2 vznikajú obavy o účinnosť vyvinutých a zaregistrovaných vakcín. U väčšiny sa predpokladá znížená účinnosť, ale nie chýbanie účinku proti novým variantám vírusu SARS-CoV-2, takže sa všeobecne odporúča pokračovať v očkovaní. Viacerí výrobcovia uvádzajú, že už registrované vakcíny sú proti novým variantám dostatočne účinné a tiež, že sú schopní v krátkom čase podľa potreby pripraviť upravené vakcíny, účinné proti prípadným novým variantám vírusu SARS-CoV-2.[11] Podľa informácii, ktoré sprostredkovala WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v prehľade z 13.4.2021 sú u mutácie koronavírusu alfa (B1.1.7, "britská") dostatočne účinné vakcíny výrobcov Moderna, Pfizer-BioNTech, Oxford-AstraZeneca, Novavax, Bharat, Gamaleya (Sputnik V) a Sinopharm. U varianty beta ("juhoafrickej", B.1.351, tiež 501Y.V2) sú nejednoznačné údaje o zníženej účinnosti vakcín Moderna a Pfizer, podstatne znížený je účinok vakcíny Oxford-AstraZeneca, mierne Sinopharm, Sinovac, významne pre vakcíny výrobcov Novavax, Gamaleya a Janssen. Účinnosť proti variante gama (B.1.1.28.1, Brazília/Japonsko) je mierne znížená u vakcín výrobcov Oxford-AstraZeneca, Moderna a Pfizer, výrazne u vakcíny Sinovac.[12] V prípade varianty delta ("indická", B1.617) je zatiaľ potvrdená znížená, ale stále dostatočná účinnosť vakcín od výrobcov Pfizer-BioNTech a Astra-Zeneca.[13]

Registrácia vakcín[upraviť | upraviť zdroj]

Registrácia vakcín proti COVID-19 prebieha vzhľadom na ich naliehavú potrebu procesom priebežného hodnotenia,  tzv.  rolling review, umožňujúcom postupné predkladanie potrebných údajov na základe dohody s výrobcom. Slovensko sa riadi hodnotením EMA (Európskej liekovej agentúry), na ktorú boli v tomto smere delegované príslušné právomoci národnej agentúry (na Slovensku ŠUKL) pri registrácii nových liekov. Ministerstvo zdravotníctva SR môže schváliť mimoriadny dovoz vakcín (podobne ako iných neregistrovaných liekov). K schváleniu dochádza spravidla u liekov, ktoré sú schválené inými hodnovernými príslušnými orgánmi, alebo sa ich schválenie očakáva, čo je splnené u viacerých vakcín aj liekov proti COVID-19.[14][15]

Vakcinácia proti Covid-19 na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Proti koronavírusovej chorobe COVID‑19 bol na na Slovensku ako prvý zaočkovaný vakcínou proti COVID-19 (firiem Pfizer a BioNTech) pred kamerami 26. decembra 2020 Vladimír Krčméry.[16] V druhej polovici júna 2021 bolo na Slovensku zaočkovaných prvou dávkou vakcíny približne 1 900 000 osôb a druhou dávkou približne 1 200 000 osôb.[17] Používajú sa prevažne vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech, ďalej sú to vakcíny od spoločnosti Astra Zeneca (od mája 2021 pozastavená) a Moderna. Od apríla máme k dispozícií taktiež vakcínu od spoločnosti Johnson&Johnson, ktorá je zatiaľ jediná jednodávková vakcína schválená Európskou liekovou agentúrou. Vakcínou Sputnik V sa na Slovensku očkuje od júna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The challenges of vaccine development against a new virus during a pandemic. Cell Host and Microbe, 2020-05-13, s. 699–703. DOI10.1016/j.chom.2020.04.021. PMID 32407708.
  2. Vakcíny proti COVID-19: Aké sú medzi nimi rozdiely? [online]. Národný portál zdravia, 2.2.2021, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  3. TERAZ.SK. EMA prijala žiadosť výrobcu Sputnik V o spustenie registrácie [online]. TERAZ.sk, 2021-03-04, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  4. TERAZ.SK. AstraZeneca: Vedľajšie účinky vakcíny sú také, aké sme očakávali [online]. TERAZ.sk, 2021-02-18, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  5. BROOKS, Megan. EMA Launches Review of Clot Risk With AstraZeneca COVID Vaccine [online]. Medscape, 2021-03-12, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
  6. Press corner [online]. European Commission - European Commission, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. EMA recommends COVID-19 Vaccine Janssen for authorisation in the EU [online]. European medicines agency, 11.3.2021, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  8. SCHULTZ, Nina H.; SØRVOLL, Ingvild H.; MICHELSEN, Annika E.. Thrombosis and Thrombocytopenia after ChAdOx1 nCoV-19 Vaccination. New England Journal of Medicine, 2021-04-09, roč. 0, čís. 0, s. null. Dostupné online [cit. 2021-04-18]. ISSN 0028-4793. DOI10.1056/NEJMoa2104882.
  9. HUGHES, Sue. AZ COVID Vaccine: Causal Link to Severe Thrombosis Established [online]. Medscape, 2021-04-12, [cit. 2021-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. TERAZ.SK. Počet prípadov zrazenín po očkovaní AstraZenecou v Británii stúpol [online]. TERAZ.sk, 2021-04-23, [cit. 2021-04-24]. Dostupné online.
  11. The effects of virus variants on COVID-19 vaccines [online]. www.who.int, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Weekly epidemiological update on COVID-19 - 13 April 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. O'SHEA, Dawn. Delta Variant Increases Hospitalisation but Vaccines Continue to Protect [online]. Medscape, 2021-06-15, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. FOLENTOVÁ, Veronika. Európska lieková agentúra začala priebežné hodnotenie vakcíny Sputnik V [online]. Denník N, 2021-03-04, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  15. Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre Európanov [online]. Európska komisia - European Commission, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  16. MIKUŠOVIČ, Dušan. Očkovanie sa začalo, prvú vakcínu dostal Krčméry. V nedeľu sa zaočkuje aj prezidentka Čaputová. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-12-26. Dostupné online [cit. 2021-01-07]. ISSN 1339-844X.
  17. Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online.