Očkovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Očkovanie alebo odborne vakcinácia (z lat. vacca – krava, podľa Edwarda Jennera) je podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné protilátky proti antigénom obsiahnutým vo vakcíne. Tie potom majú človeka alebo zviera chrániť pred infekciou vyvolanou patogénmi, ktoré by neočkovanému jedincovi inak mohli spôsobiť ochorenie. Zároveň však musí byť eliminovaný infekčný potenciál (patogenita) samotnej vakcíny. Vakcíny môžu obsahovať živé oslabené (atenuované) alebo neživé (inaktivované) mikroorganizmy, anatoxín (toxoid), prípadne len niektoré antigénne štruktúry mikroorganizmov (proteíny, polysacharidy).

Očkovanie je dnes vo všeobecnosti považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Prvé doložené zmienky o očkovaní pochádzajú z Číny v 11. storočí, kde nechávali deti vdychovať prach z chrást ľudí nakazených pravými kiahňami (variola). Vďaka mohutnej očkovacej kampani sa práve pravé kiahne v roku 1979 stali zatiaľ jediným eradikovaným infekčným ochorením.

Napriek jednoznačným benefitom povinne podávaných vakcín a prevažne miernym nežiaducim účinkom, ktorých objektívne zistené riziko je neporovnateľne menšie s rizikom infekcie,[1] existuje vzrastajúca opozícia proti povinnému očkovaniu. Odpor voči očkovaniu vyvolávajú najčastejšie nepodložené domnienky o veľkej miere nežiaducich reakcií vrátane vplyvu na vznik napr. diabetu a epilepsie, pozitívnom pôsobení patogénov na vývoj imunitného systému alebo neúčinnosti vakcín. Povinné očkovanie je tiež odmietané ako neprimeraný zásah do osobnej prípadne náboženskej slobody.

Diskusia Pod Lampou[2] otvorila etickú dilemu o osobných právach a spoločenskom dobre, pretože ak sa nedosiahne kritické množstvo zaočkovaných (okolo 90%) stráca očkovanie účinok a teda zmysel.

"V roku 2015 bolo v SR evidovaných 623 kompletných odmietnutí povinného očkovania. Čiastočné odmietnutie, len proti niektorým ochoreniam, bolo zaznamenané v 1131 prípadoch. Nižšia ako 95-% zaočkovanosť sa zistila v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v ročníku narodenia 2013 až v piatich krajoch. Pokles zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a ružienke pod 95-% hranicu znamená hrozbu vzniku epidémií osýpok."

Martina Merková, Úrad verejného zdravotníctva SR, 13. marca 2016 (TASR)[3]

K 31. augustu 2017 celoslovenský priemer zaočkovanosti detí v 15. – 18. mesiaci života bol vyšší ako 95 %. Výnimkou bolo základného očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) pre ročník narodenia 2015, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 %.[4] V nasledovných krajoch nedali rodičia zaočkovať deti v 15. – 18. mesiaci života, tak aby aby bola dosiahnutá hranicu zaočkovanosti 95%: v Bratislavskom kraji ročníky 2011 až 2014, v Trenčianskom kraji ročníky 2012 až 2014, a ročník 2015 v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Vznikajú tak vakcinačné diery, regióny s nižšou mierou potrebnej zaočkovanosti, ktoré môžu byť vstupnou bránou pre návrat ochorení, ktoré sa na Slovensku už dlhšie nevyskytovali.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Possible Side-effects from Vaccines [online]. Atlanta : Centers for Disease Control and Prevention, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  2. HRÍB, Štefan. Pod Lampou 2: Je očkovanie nebezpečné?. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2014-01-24. Dostupné online [cit. 2018-04-06]. Čas: 1:56.
  3. TASR. Povinné očkovanie detí odmietli vlani stovky rodičov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-03-13. Dostupné online [cit. 2018-04-06].
  4. MIKAS, Ján. ÚVZ SR: Výsledky zaočkovanosti detskej populácie v Slovenskej republike [online]. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva SR, 2018-03-28, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  5. TASR. Odborníci upozorňujú: Na Slovensku vznikajú vakcinačné diery. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-04-03. Dostupné online [cit. 2018-04-06].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]