Koronavírusy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu koronavírusy či coronavírusy pozri koronavírus.
Častice vírusu infekčnej bronchitídy (infectious bronchitis virus, skratka IBV) pod elektrónovým mikroskopom[1]
Štruktúra koronavírusov

Koronavírusy[2][3][4] alebo coronavírusy[5][6] (lat. Coronaviridae) sú čeľaď veľkých obalených RNA vírusov, patriaca do podradu Cornidovirineae z radu Nidovirales. Spôsobujú ochorenia ľudí aj iných stavovcov.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Koronavírusy sú veľké obalené vírusy (80-120 nm), ktoré obsahujú jednovláknovú RNA (ribonukleovú kyselinu). Ich genóm je najväčší medzi RNA vírusmi, obsahuje 27 000 - 32 000 nukleotidov. Koronavírusy boli identifikované koncom 60. rokov minulého storočia pomocou elektrónového mikroskopu.

Názov čeľade pochádza od typického vzhľadu viriónov s dlhými vláknitými výbežkami, podobnými slnečnej koróne. Čeľaď patrí do radu Nidovirales, charakteristického neobvyklým mechanizmom replikácie s tvorbou tzv. zahniezdených transkriptorov (vírusovej mRNA).

Koronavírusy vyvolávajú ochorenia ľudí (od nezávažného prechladnutia až po závažné ochorenia dýchacích ciest) aj zvierat (hnačky prasiatok a teliatok, infekčný bronchitída vtákov atď.).[7]

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Systematika od roku 2018[upraviť | upraviť kód]

čeľaď Coronaviridae:

  • podčeľaď Orthocoronavirinae – vytvorená v roku 2009 pod názvom Coronavirinae, v roku 2018 premenovaná na Orthocoronavirinae; vernakulárne sa niekedy nazýva coronavírusy (koronavírusy) [v užšom zmysle]
  • podčeľaď Letovirinae – vytvorená v roku 2018

Systematika v rokoch 2009 – 2018[upraviť | upraviť kód]

čeľaď Coronaviridae:

  • podčeľaď Coronavirinae
    • ...(delenie je rovnaké ako hore pod Orthocoronavirinae)
  • podčeľaď Torovirinae – vytvorená v roku 2009
    • rod Torovirus – od roku 2018 patrí do čeľade Tobaniviridae
    • rod Bafinivirus – opísaný v roku 2009; od roku 2018 patrí do čeľade Tobaniviridae

Systematika do roku 2009[upraviť | upraviť kód]

čeľaď Coronaviridae:

Zdroje kapitoly Systematika:[8][9][10][11][12][13][14][5][3][15][16][17][18][19][20][21][22][23]

Ochorenia[upraviť | upraviť kód]

Koronavírusy spôsobujú ochorenia zvierat aj ľudí. Sú zoonotické - sú prenášané medzi zvieratami, najmä stavovcami a ľuďmi a spôsobujú ochorenia, nazývané zoonózy.[24][25]

Koronavírusové ochorenia zvierat[7][upraviť | upraviť kód]

Niektoré koronavírusy, vyvolávajúce ochorenia stavovcov:

  • vírus prenosnej gastroenteritídy prasiat - vyvoláva gastroenteritídu (zápal žalúdka a čriev)
  • koronavírus psov - vyvoláva gastroenteritídu
  • vírus enteritídy mačiek - vyvoláva gastroenteritídu
  • vírus infekčnej peritonitídy mačiek - vyvoláva pneumóniu (zápal pľúc), hepatitídu (zápal pečene), peritonitídu (zápal pobrušnice), meningoencefalitídu (zápal mozgu a mozgových blán), syndróm chradnutia
  • vírus hepatitídy myší - vyvoláva gastroenteritídu, hepatitídu, meningoencefalitídu
  • koronavírus dobytka - vyvoláva gastroenteritídu
  • vírus modravosti hrebeňa moriek  - vyvolába gastroenteritídu
  • vírus infekčnej bronchitídy vtákov (aj hydiny) - vyvoláva tracheobronchitídu (zápal priedušiek a priedušnice)

V súvislosti s prenosom na ľudí pri vzniku epidémii SARS, MERS a COVID-19 sa do povedomia dostali koronavírusy, infikujúce netopierov, šupinatce, cibetky a ťavy.[26][27][28]

Koronavírusové ochorenia ľudí[upraviť | upraviť kód]

Koronavírusy spôsobujú ľudské ochorenia s rôznou závažnosťou. Obvyklé ľudské koronavírusy sú alfakoronarovírusy 229E, NL63 a betakoronarovírusy OC43, HKU1, ktoré vyvolávali nezávažné hnačkové ochorenia alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest, ako boli známe pred rokom 2002. Tieto vírusy sa obyčajne nedostali do dolných častí dýchacích ciest, ako je tomu pri neskoršie rozpoznaných ochoreniach MERS (Middle East Respiratory Syndrome),  SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a COVID-19, spôsovené koronavírusom SARS-CoV-2 .[24][25][23][29]

Pri infekcii tradičnými koronavírusmi sa pozorovala ich replikácia na sliznici horných dýchacích ciest, priedušnice a priedušiek. Vírusy SARS-CoV, MERS-CoV, SARS-2-CoV, ktoré vyvolávajú epidémie závažných respiračných ochorení, poškodzujú bunky alveolov (pľúcnych mechúrikov), spôsobujú zápal pľúc a z  ich sa vírus šíri do lymfatických uzlín a krvnou cestou do ďalších orgánov.[7][30]

SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome)[upraviť | upraviť kód]

Je to závažné, často smrteľné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus) prebiehajúce ako ťažká pneumónia (zápal pľúc), spôsobené koronavírusom, identifikovaným v roku 2003. Na človeka sa preniesol z cibetky. Hlavné príznaky sú horúčka, ťažkosti s dýchaním, bolesti hlavy a bolesti svalov. Objavilo sa v roku 2003 v Číne, Hong-Kongu a na Taiwane, kde je zvykom konzumovať mäso z cibetiek. Udáva sa, že epidémia SARS si vyžiadala 774 obetí z 30 krajín.[25][31] Od roku 2004 nie sú známe nové prípady infekcie týmto typom koronavírusu.[23]

MERS (Middle East Respiratory Syndrome)[upraviť | upraviť kód]

Je to vírusové respiračné ochorenie, vyvolané vírusom MERS-CoV (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) ktoré prvý raz vypuklo v roku 2012 v krajinách Blízkeho Východu. Neskôr sa zistilo, že bolo na človeka prenesené z ťavy, možno aj z netopierov a bolo označené ako prenosné z človeka na človeka. V nasledujúcich rokoch vypukli ďalšie, menšie epidémie. Vírus spôsobuje závažnú pneumóniu a jej úmrtnosť je 30 – 40%.[32] Uvádza sa, že infikoval 2442 ľudí, usmrtil 842 pacientov; v nasledujúcich rokoch pribudli ešte stovky pacientov.[27]

COVID-19 - ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: COVID-19
Výskyt vírusu 2019-nCoV, druhá polovica januára 2020
Šírenie ochorenia COVID-19 do februára 2020 - animovaná grafika.

Koncom roka 2019 bola Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornená na prípady pneumónie vo Wu-chane (provincia Chu-pej, Čína), o ktorých sa nasledovne zistilo, že sú spôsobené novým typom betakoronavírusu, dočasne označeným ako 2019-nCoV[24], definitívne SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2). Ochorenie dostalo označenie COVID-19 [33] COronaVIrus Disease. Genóm vírusu dokázali stanoviť už čínske pracoviská a bol potvrdený v USA. Je geneticky podobný netopierím koronavírusom a koronavírusu malajského šupinatca Pangolin-CoV.[34][35] Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jedlom, telesnými tekutinami.[36] Predpokladá sa, že prví chorí sa nakazili na trhoch s predajom živých zvierat a vírus sa ďalej prenáša z človeka na človeka. Inkubačná doba (čas od nákazy do vzniku príznakov) je do 14 dní a už počas nej pacient môže nakaziť ďalšie osoby.[29][34][36] Prejavuje najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický rentgenový alebo CT nález pneumónie. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť len s pomocou laboratórneho vyšetrenia (RT-PCR alebo vyšetrenie protilátok).[36][23][29] V apríli 2020 počet chorých prekročil milión a úmrtí stotisíc, z toho najviac v USA, západnej Európe, Číne a Iráne.[37][33] Okrem toho sa predpokladá veľa infikovaných pacientov bez príznakov. Odhad úmrtnosti sa pohybuje okolo 2%[29], čo je menej, ako pri SARS a MERS. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou (rodinní príslušníci, zdravotníci).[38][29]

Liečba[upraviť | upraviť kód]

Účinná antiinfekčná terapia proti väčšine vírusových ochorení nejestvuje, čo platí aj pre liečbu infekcii, spôsobenými koronavírusmi. Je teda možná len symptomatická liečba, účinnosť liečby známymi antivirotikami nie je doložená. V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Účinné vakcíny proti koronavírusovým ochoreniam nie sú k dispozícii. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov.[38][29] Pokusy s použitím známych antivirotík neboli pri SARS, MERS a COVID-19 príliš úspešné.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SARS-CoV Images [online]. [Washington, D.C.] : Centers for Disease Control and Prevention, 2017-12-06 [cit. 2020-04-01].
  2. RAJČÁNI, Július; ČIAMPOR, Fedor. Lekárska virológia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 573 s. ISBN 80-224-0911-1. S. 28, 464.
  3. a b Coronaviridae. In: Encyklopédia medicíny. Ed. Oskár Kadlec. Zväzok 4. C. Bratislava : Asklepios, 1997. 400 s. ISBN 80-7167-012-X.
  4. NOZDROVICKÁ, Andrea. Stanovisko Virologického ústavu BMC SAV k situácii okolo koronavírusu [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online.
  5. a b coronavírusy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 620.
  6. ROVNÝ, Ivan. Informácia o Coronavírusoch [online]. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online.
  7. a b c RAJČÁNI, Július; ČIAMPOR, Fedor. Lekárska virológia. 1. vyd. Bratislava : VEDA, SAV, 2006. ISBN 80-224-0911-1. S. 463 - 470.
  8. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  9. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  10. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  11. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  12. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  13. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  14. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  15. Informácia o Coronavírusoch [online]. Bratislava : ÚVZ SR, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  16. koronavírus. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 668.
  17. CELER, Vladimír. Obecná virologie. [s.l.] : Nucleus HK, 2010. 143 s. ISBN 978-80-87009-70-3. S. 129-130.
  18. Coronaviren. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  19. koronaviry. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 3. I – L. Praha : Academia, 1986. 912 s. S. 538.
  20. Klasifikace virů (tabuľka). In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 561 – 563.
  21. Katarzyna Domańska-Blicharz, Maciej Kuczkowski, Joanna Sajewicz-Krukowska. Whole genome characterisation of quail deltacoronavirus detected in Poland. In: Virus Genes April 2019, Volume 55, Issue 2, pp 243–247 [1]
  22. Viac ako 30 miliónov ľudí v karanténe, krízový stav Číny a prvý prípad z Európy. Čo je koronavírus a aký je jeho vedecký pôvod? [online]. fontech.startitup.sk, 2020-01-25, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  23. a b c d Coronavirus | Home | CDC [online]. Centers for Disease Control and Prevention, 2020-01-27, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. a b c Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky: Kroky prijímané hlavným hygienikom SR v súvislosti s novým koronavírusom 2019-nCoV. 23.1.2020, cit. 26.1.2020
  25. a b c Informácia o Coronavírusoch [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-01-26]. Dostupné online.
  26. ZHOU, Peng; YANG, Xing-Lou; WANG, Xian-Guang. Discovery of a novel coronavirus associated with the recent pneumonia outbreak in humans and its potential bat origin. bioRxiv, 2020-01-23, s. 2020.01.22.914952. Dostupné online [cit. 2020-04-05]. DOI10.1101/2020.01.22.914952. (po anglicky)
  27. a b DONNELLY, Christl, A.. Worldwide Reduction in MERS Cases and Deaths Since 2016 [online]. Medscape, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.
  28. XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-04-05]. DOI10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  29. a b c d e f CENNIMO, David J.. Novel Coronavirus 2019-nCoV. Medscape eMedicine (Medscape), 2020-01-31. Dostupné online [cit. 2020-02-03].
  30. GOMPF, Sandra G.. Middle East Respiratory Syndrome (MERS): Background, Etiology, Pathophysiology. Medscape, 2020-03-22. Dostupné online [cit. 2020-04-04].
  31. CROSSLEY, G.; CHEN, Yawen. China SARS Fighter Returns to Spotlight in Coronavirus Battle [online]. Medscape, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.
  32. Informácia o ochorení MERS-CoV [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-01-26]. Dostupné online.
  33. a b A.S, Petit Press. Koronavírus dostal nové pomenovanie Covid-19 [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  34. a b LU, Roujian; ZHAO, Xiang; LI, Juan. Genomic characterisation and epidemiology of 2019 novel coronavirus: implications for virus origins and receptor binding. The Lancet, 2020-01-30, roč. 0, čís. 0. PMID: 32007145. Dostupné online [cit. 2020-02-05]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30251-8. (English)
  35. XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. DOI10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  36. a b c ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SR. COVID-19 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online.
  37. Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. www.who.int, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. a b OTTO, Alexander M.. Wuhan Virus: What Clinicians Need to Know [online]. Medscape, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.