Ribonukleová kyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z RNA)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chemická štruktúra RNA

Ribonukleová kyselina[1] alebo kyselina ribonukleová[2][3][4] (slovenská skratka RNA alebo RNK; anglická skratka je RNA a pochádza z angl. názvu ribonucleic acid) je nukleová kyselina tvorená jedným vláknom kovalentne naviazaných ribonukleotidov. Je biochemicky odlíšiteľná od DNA vďaka prítomnosti dodatočnej hydroxylovej skupiny pripojenej ku každej pentózovej molekule reťazca a prítomnosti uracilu namiesto tymínu. Jednou z hlavných funkcií RNA je okopírovať genetickú informáciu z DNA (transkripcia) a fyzicky ju preniesť na miesto, kde dôjde k jej preloženiu (translácia) na výsledný proteín (priamo túto funkciu plní iba jedna trieda RNA, mediátorová RNA (mRNA).

Chemická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

RNA tvoria štyri rozdielne bázy: adenín, guanín, cytozín a uracil. Prvé tri sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v DNA, ale uracil v RNA nahrádza tymín v jeho komplementárnej funkcii k adenínu. Zdôvodnenie, prečo sa uracil nachádza v RNA môže byť v tom, že je energeticky menej nákladný, a to aj napriek tomu, že ľahko dochádza k jeho degenerácii na cytozín.[chýba zdroj]

Porovnanie s DNA[upraviť | upraviť zdroj]

V princípe majú rovnakú štruktúru ako DNA. Podobným spôsobom je vlákno RNA zložené z nukleotidov. Rozdielom je však prítomnosť hydroxylových skupín, ktoré sú pripojené na druhý uhlík pentózového cyklu (ribóza). DNA má v tejto pozícii iba jeden atóm vodíka (deoxyribóza). Hydroxylová skupina robí RNA menej stabilnou ako DNA.

DNA vytvára dlhú dvojitú špirálu, zloženú z dvoch komplementárnych vlákien. RNA vytvára relatívne kratšie jednovláknové reťazce. V niektorých prípadoch má komplementarita dvoch molekúl RNA aj fyziologickú funkciu (RNAi).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

RNA vzniká na jednom z dvoch vlákien DNA v procese, ktorý sa nazýva transkripcia. Prepisovaný reťazec sa nazýva matrica. Aby sa DNA mohla prepísať do RNA, musí byť najprv jej dvojzávitnica rozdelená a vodíkové väzby medzi purínovými a pyrimidínovými bázami prerušené. Na samotnej transkripcii sa podieľa enzým nazývaný RNA-polymeráza. Tá na základe princípu komplementarity pridáva na novovznikajúce vlákno RNA ribonukleotidy, ktoré vzájomne spája fosfodiesterovou väzbou. Reťazec RNA sa postupne predlžuje v smere 5´ → 3´. Pri raste sa RNA postupne oddeľuje od matrice a v mieste oddelenia sa obnovuje dvojvláknová štruktúra DNA.

Typy RNA[upraviť | upraviť zdroj]

Typy RNA:[5]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ribonukleová kyselina. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 609.
  2. Slovensko-anglická terminológia verejného zdravotníctva : príloha osobnosti verejného zdravotníctva. prvé. vyd. Banská Bystrica : Pro, s.r.o., 2017. 215 s. ISBN 978-80-89057-71-9. S. 74.
  3. ribonukleový. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1063.
  4. nukleové kyseliny. In: Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 483.
  5. Slovensko-anglická terminológia verejného zdravotníctva : príloha osobnosti verejného zdravotníctva. prvé. vyd. Banská Bystrica : Pro, s.r.o., 2017. 215 s. ISBN 978-80-89057-71-9.