Pentóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pentóza je monosacharid s piatimi atómami uhlíka, so sumárnym vzorcom C5H10O5. Podľa prítomnosti karbonylovej skupiny rozoznávame ketopentózu (obsahuje ketónovú funkčnú skupinu, zväčša na druhom alebo treťom uhlíku) a aldopentózu (obsahuje aldehydickú funkčnú skupinu, zväčša na prvom uhlíku). Názov pentóza je odvodený od gréckej číslovky päť (penta) a charakteristickej prípony pre sacharidy -óza.

Aldopentóza[upraviť | upraviť zdroj]

Aldopentóza má tri stredy chirality, a preto je možných osem rozličných stereoizomérov. Z týchto sa v prírode nachádza len D-Ribóza, D-Xylóza, D-Arabinóza a L-Arabinóza. Lyxóza sa v prírode nevyskytuje v čistej forme.

D-arabinose.png

D-Arabinóza
D-lyxose.png

D-Lyxóza
D-Ribose.png

D-Ribóza
Xylose linear.png

D-Xylóza
Arabinose.png

L-Arabinóza
Lyxose.png

L-Lyxóza
L-ribose.png

L-Ribóza
L-xylose.png

L-Xylóza

Ketopentóza[upraviť | upraviť zdroj]

Ketopentóza má dva stredy chirality, preto sú možné štyri stereoizoméry. V prírode sa z týchto vyskytujú iba D-izoméry.

Ribulose.png

D-Ribulóza
D-xylulose.png

D-Xylulóza
L-ribulose.png

L-Ribulóza
Xylulose.png

L-Xylulóza

Biologické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

D-Ribóza a jej zredukovaná forma D-Deoxyribóza sú základné zložky RNA, resp. DNA.

D-Ribulóza slúži ako akceptor oxidu uhličitého pri fotosyntéze.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentosen na nemeckej Wikipédii.