Glykogén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Glykogén je polysacharid, ktorý si bunky vytváraju ako zásobnú formu zo sacharidov. Je energetickým zdrojom v látkovom metabolizme. Glykogén vzniká spájaním glukózových jednotiek do rozvetvených reťazcov, ktoré sú viac rozvetvené ako pri molekule škrobu.

Syntetizuje a odbúrava sa v pečeni a vo svaloch. Funkcia glykogénu v pečeni a vo svaloch je rozdielna. Pečeňový glykogén slúži predovšetkým na dopĺňanie glukózy do krvného riečiska. Pri poklese hladiny glukózy v krvi sa spúšťajú degradačné systémy pečene, štiepia glykogén na voľnú glukózu a tá sa uvoľňuje do obehu. Naopak, pri dostatočne vysokej hladine glukózy v krvi prebieha intenzívna tvorba glykogénu. Riadenie tohto procesu zabezpečujú hormóny inzulín a glukagón.

Svalový glykogén ma odlišné využitie. Aj keď tvorí iba jedno percento svalovej hmoty, vzhľadom na celkovú hmotnosť svalov sa ho nachádza v organizme viac ako pečeňového. Svalový glykogén sa nemôže využiť na zvýšenie hladiny glukózy v krvi, a preto je zdrojom energie iba pre svalové bunky. Je zásobnou látkou v živočíšnych organizmoch. Nazýva sa aj živočíšny škrob.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glykogén
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Glykogén