Ketóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štruktúrny vzorec ketolátky β-hydroxybutyrátu

Ketóza sa v biológii označuje stav organizmu charakterizovaný zvýšenými hladinami ketolátok v krvi. Dôvodom vzniku stavu je proces ketogenézy. Ketolátky sa tvoria v pečeni pri poklese zásoby glykogénu prostredníctvom procesu štiepenia vlastných tukových tkanív (inak nazývaný aj ketogenéza), ktoré telo dokáže využívať ako záložný zdroj energie. Ketolátky navyše dokážu aj plnohodnotne nahradiť sacharidy v pozícii primárneho zdroja energie človeka. Ketolátky acetacetát a β-hydroxybutyrát sú organizmom využívané ako zdroj energie.[1]

Telo počas ketózy začne namiesto sacharidov využívať tukové zásoby ako hlavný zdroj energie. Rovnako sa obmedzí príjem tukov a sacharidov, zatiaľ čo telo dostáva potrebné množstvá proteínov.

Ketóza je počas bielkovinovej diéty sprevádzaná aj ďalšími pozitívnymi vplyvmi v oblasti fyzického zdravia, medzi ktoré patrí napríklad zvýšenie tzv. „dobrého“ cholesterolu, teda HDL, v krvi, čo prospieva prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Klesá produkcia inzulínu, resp. hormónu, ktorý štiepi cukry a spôsobuje chuť na sladkú potravu, a teda ketóza je nápomocná aj pri liečbe či prevencii cukrovky.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. FERRIER, Denise R.. Biochemistry. [s.l.] : Wolters Kluwer Law & Business, 2017. 560 s. ISBN 978-1-4963-6354-1.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ketosis na anglickej Wikipédii a Ketóza na českej Wikipédii.